Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-23-2014.pdf
PDF · 135.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej a prísediacich Ľudmily Zelinkovej a Heleny Krajčíkovej v trestnej veci proti obž. U. J. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek , odsek 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2014 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. J. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L., prechodne bez prihlásenia W. č. XX/XX, bez pracovného pomeru, slobodný, t.č. odo dňa 19.10.2013 vo väzbe v ÚVV B.
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
1. dňa 18.10.2013 približne o 23.05 hodine v obci Krnča, okres Topoľčany na križovatke ulice 9. mája a miestnej komunikácie bez označenia, pristúpil k maloletej W. U., nar. XX.XX.XXXX, idúcej so svedkom T. T., ktorej k pravej strane krku priložil kuchynský nôž značky Solingen s drevenou rúčkou a dĺžkou čepele 12 cm a vyzval ju, aby bola ticho a aby vypla mobilný telefón, pričom maloletú držiac u kolo krku odviedol do domu číslo XX/XX, do ktorého šiel s nimi dobrovoľne aj svedok T., v ktorom maloletej vulgárne nadával, následne vyzval svedka T., aby z domu odišiel, pričom maloletej v odchode z domu zabránil pod zámienkou, že sa s ňou ešte musí rozprávať,
2. následne po skutku opísanom v bode 1. rozsudku dňa 18.10.2013 približne o 23.40 hodine v obci Krnča, okres Topoľčany, v dome číslo XX/XX pristúpil k maloletej W. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorú napriek jej nesúhlasu vyzliekol donaha, zhodil ju na posteľ, zvalil sa na ňu a napriek odporu maloletej, ktorá styk odmietala a rukami sa ho pokúšala zo seba odtlačiť, vykonal na nej súlož, t e d a :
v bode 1 rozsudku iného násilím nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - dieťati,
v bode 2 rozsudku násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati,
t ý m s p á c h a l :
v bode 1 rozsudku zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
v bode 2 rozsudku zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2, písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), m ) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,7 Trestného zákona, nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (rokov) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynský nôž zn. Solingen s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 12 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala na U. J. (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2, písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Vo veci na hlavnom pojednávaní, obžalovaný v súlade s § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že „ je nevinný".
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej W. U., svedkov J. U., T. U., T. T., T.. T. R., O. T., T. V., L. T., a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný U. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v krčme, kde pil a prišli tam nejakí traja, ktorí hľadali T.. Chceli vedieť, či má niečo s W. U.. Išiel do krčmy za T. s tým, či má niečo s W. U.. Následne T. 2-3 krát jej volal, aby prišla do takej uličky, išiel tam tiež. Chytil W. U. pravou rukou okolo krku ako frajerku s tým, aby išli pár metrov k nemu domov, že sa porozprávajú. Chytil nôž a položil si ho na malý stolík, predtým ho mal vo vrecku. Nôž nemal v ruke, vytiahol ho až doma, keď ho dával na stolík. Uviedol, že v uličke im nehovoril, aby si vypli telefóny, ale až u neho doma. Spolu s T. špinavo nadávali W. U., táto plakala. Uvádzala, že sa bojí o T.. Nakoniec T. uviedol, že ide do krčmy. Keď odišiel, W. U. sedela na posteli, pristúpil k nej či si nedajú 5- minútovku. Povedala, že ale rýchlo, lebo sa ponáhľala domov. Rodičia nevedeli kde je. Sama sa vyzliekla, potom sa i obliekla, odišla a on išiel do krčmy. Tvrdil, že mal už predtým u neho doma sex s W. U., ktorý bol z jej strany dobrovoľný. Súd na účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých uviedol: zo dňa 19.10.2013 - večer v krčme vypil 10 pív a 10 tvrdého alkoholu. Uviedol, že videl T. a riešili to, že ho hľadali Rómovia kvôli W. U. Dohodli sa, že pôjde T. pre ňu a vyčistia jej žalúdok. On ich čakal pri križovatke, blízko autobusovej zastávky. Ako prišli, priložil W. U. ku krku nôž a obom povedal, aby išli s ním. Po príchode k nemu domov, im kázal si sadnúť a povedal, aby si vypli telefóny, čo spravili. Tvrdil, že bral W. U. k nemu domov za účelom sa s ňou porozprávať, nie spať s ňou. Keď si išiel zapáliť, T. prišiel za ním s tým, že pôjde preč a ak chce, aby si s ňou užil. W. U. chcela ísť preč tiež, postavil sa jej do cesty. Po odchode T. jej povedal, aby sa vyzliekla, poslúchla a odopla si rifle, dala si ich po kolená. Následne jej ich vyzliekol on úplne. Zvalil ju na posteľ a vykonal súlož. W. U. stále plakala, hovorila mu,
aby ju pustil, že chce ísť domov. On jej lakťami pritlačil ruky, aby ho neodtláčala. Po sexe jej dal tričko, aby sa utrela, obliekla sa a išla domov. On išiel za T. do krčmy, kde prišli pre neho policajti. Potvrdil, že W. U. nechcela pohlavný styk, mal vypité a chuť na sex, ktorý nemal asi pol roka. Uviedol, že nie je pravda, že by predtým s ňou spal. Doznal sa ku skutku v plnej miere, uznal vinu a skutok ľutoval. zo dňa 20.10.2013 - uznal vinu za oba skutky. Potvrdil, že nútil pod hrozbou noža, ktorý držal pod krkom W. U., aby spolu s T. išli k nemu domov a v jeho dome ju proti jej vôli znásilnil. Ako dôvod znásilnenia uviedol, že mal dosť vypité a dlho nemal ženu. Myšlienka vykonať pohlavný styk s W. U. ho napadla, keď boli u neho doma a preto poslal T. preč. W. U. odmietla mať s ním pohlavný styk, aktívne sa nebránila. zo dňa 21.11.2013 - poprel výpovede zo dňa 19.10.2013 a 20.10.2013 s tým, že to nebola pravda, vypovedal tak nakoľko sa psychicky zrútil. Tvrdil, že v uličke nôž nevytiahol, mal ho vo vačku a v ruke ho nemal. Vytiahol ho až doma, keď ho dával na stôl. Navrhol po odchode T. W. U. rýchlovku, súhlasila a sama sa vyzliekla. Ku W. U. uviedol, že chodí do školy, má 17 rokov, spoznal sa s ňou začiatkom októbra, mali styk 3-4 krát počas víkendov v októbri 2013. O tom, že mával s ňou pohlavný styk sa mal pochváliť T. V., N. J. a H. I.. K rozporom vo výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že pri prvom výsluchu, keď ho zobrali policajti, bol v šoku. Pri druhej výpovedi bol stále v šoku, ešte ho to psychicky držalo a až tretia výpoveď bola pravdivá, pričom ju robil podľa prvej, lebo bol na tom psychicky zle.
Svedkyňa- poškodená T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra mala telefonát, keď bola pri nej v izbe. Z toho ako sa správala bolo vidieť, že volá s niekým koho pozná a dôveruje mu. Bola kľudná. Potom išla von, následne keď sa vrátila, okolo polnoci, hneď z chodby na ňu kričala, aby šla za ňou. Manžel vyskočil z postele a utekal za poškodenou, čo sa stalo. Poškodená bola rozrušená, uplakaná, ťažko rozprávala a hovorila, že išla s T., prišiel k nim jeden G., dal jej nôž pod krk a zatiahol ju k nemu domov. Potom poslal T. preč a ju znásilnil. Manžel volal políciu. K G., čo jej to spravil jej povedala, že ho pozná z videnia. S dcérou má veľmi dobrý vzťah a v tom čase nemala žiadneho priateľa. S tým, ktorého mala predtým sa rozišla. Jej priateľ nebol T. T., ten je kamarátom, s ktorým sa poznajú od detstva. Nemala vedomosť o tom, že by do okruhu známych a priateľov jej dcéry patril obžalovaný. Dcéra sa jej zdôverovala i s intímnymi dôvernými vzťahmi. Neuviedla jej, že by mala pohlavný styk pred skutkom s obžalovaným. Do okruhu jej známych nepatril G..
Svedok- poškodený J. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný večer na základe telefonického hovoru poškodená odišla. Vrátila sa pred polnocou. Počul, ako na nich kričala, preto s manželkou zišli za ňou dolu. Bola uplakaná a celá roztrasená. Povedala im, že išla s T. dolu ulicou, keď k nej pristúpil obžalovaný, dal jej na krk nôž, kázal im vypnúť telefóny a museli ísť s ním. Zavliekol ich do nejakého domu a tam ju znásilnil. T. pred znásilnením poslal preč. Po príchode dcéry tam boli emócie z jeho strany i hnev. On nevedel kto to urobil, potom dcéra povedala niečo, že U. J.. Predtým boli šťastná rodina, dcéra mala i dobré výsledky v škole, odvtedy už nie sú šťastnou rodinou. Vďaka tomu, že je dcéra silná osoba, vďaka i za odbornú pomoc, dokázala sa sústrediť na maturity, máva však výkyvy nálad. Chodievala von na doporučenie, poradili jej to i na polícii, aby chodila medzi ľudí. Už to nebolo ono, čo bolo na nej vidieť, ale už sa z toho dostala.
Svedkyňa W. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18. 10. 2013 ju T. zavolal von. Prechádzali sa, pričom na križovatke pristúpil k nej obžalovaný a padal jej nôž na krk. Obom im hovoril, aby boli ticho, nekričali a vypli si telefóny. Ona i T. si telefónii vypli. Obžalovaný ju chytil pravou rukou okolo krku, nôž jej stále držal na krku a viedol ich k jednému starému domu. T. kázal, aby išiel pred nimi, že mu bude hovoriť kade má ísť. V dome, do ktorého ich zaviedol nikdy predtým nebola a bola to len jedna miestnosť. Obžalovaný rozsvietil jednu sviečku, aby bolo svetlo, položil nôž na stôl a začal rozprávať, že či si ona uvedomuje čo mu spravila, že pre ňu napadli T.. Nemala vedomosť o čom rozpráva, nadával jej i vulgárne. T. povedal, že sa kvôli nej nedá dobiť. Asi po pätnástich minútach začala plakať a hovorila, že nevie o čom hovoria a nevedela, čo sa stalo. Obžalovaný povedal T., aby išiel preč, nech ide do krčmy a tam ho počká. Tiež chcela ísť preč domov, avšak obžalovaný sa postavil jej do cesty, aby nemohla odísť. Nôž mal stále položený na stole a ona sa ho strašne bála. Po chvíli jej povedal, že neodíde pokiaľ mu " nedá ". Postavila sa, že pôjde preč, načo ju hodil na posteľ vyzliekol ju, kázal jej rozopnúť nohavice. Nakoľko sa ho bála tak si nohavice rozopla a on jej ich dal dole. Stále mu hovorila, že chce ísť domov. Keď bola holá, zvalil sa na ňu, snažila sa ho odsotiť, ale nešlo jej to. Styk bol násilný. Hovorila obžalovanému, že to nechce, odtláčala ho. Nekričala tak, aby to počuli susedia. Mala strach z konania obžalovaného, nožík mal položený na stolíku. Súlož trvala asi 10 minút a nedal sa jej rukami
odsunúť. Po vykonaní styku jej dal handru, aby sa utrela a povedali jej, aby sa obliekla. Odviedol ju von na cestu, povedali jej, že si môže zapnúť telefón a má zavolať T., aby ho počkal v krčme. Na ceste volala O. T., ktorý prišiel pre ňu autom s T. R., uviedli jej, aby išla domov, povedala všetko rodičom, aby sa neprezliekala. Po ceste, keď ju viezli sa zastavili pri krčme. Ona sedela vzadu v aute a išli za T., či bol s ňou vonku, čo on v prvom momente poprel. Hneď rodičom nevolala, nakoľko sa bála, keďže aj priznať sa s takýmto niečím nie je najľahšie. Obžalovaného poznala iba z videnia, je to malá dedina, vedela, kde býva. Jedenkrát sa s ním rozprávala, bolo to v tom týždni, išli s T. na kofolu do krčmy po skúške a vtedy ju obžalovaný oslovil, či má priateľa, či je to T.. V dome obžalovaného v čase skutku bola prvý krát. Po skutku navštevovala psychologičku Mgr. Pálešovú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch.
Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer bol v krčme s kamarátmi a prišiel za ním obžalovaný, ktorého poznal iba z videnia pod prezývkou U.. Zavolal ho pred krčmu, že sa s ním chce porozprávať. Najskôr mu nerozumel čo hovorí, až neskôr sa ho pýtal, či má niečo s W. U.. Obžalovaný mu uviedol, že či s ňou spáva, nakoľko ona má ešte niekoho, kto je schopný ho dopichať. Mal vedomosť o tom, že týždeň predtým si ju obžalovaný zavolal v krčme nabok a o niečom sa rozprávali. Obžalovaný mu kázal, aby jej zavolal, že sa porozprávajú všetci, vyriešia to. On chcel, aby mu dal obžalovaný pokoj, preto U. zavolal a vyšla von. Keď išli spolu po ceste, na križovatke prišiel zozadu obžalovaný k U., chytil ju a dal jej nôž pod krk. Povedal, aby držala hubu a išli do jeho domu. Cestou im kázal vypnúť telefóny. Nechcel nechať U. samu, preto išiel s nimi. Po celý čas cesty držal obžalovaný poškodenej nôž na krku V dome obžalovaný nôž položil a začal U. hovoriť, čo to robí. Ona mu stále hovorila, že nevie o čom rozpráva. U. vstala, že potrebuje ísť domov, obžalovaný jej uviedol, že sa musí s ňou porozprávať osamote a jeho poslal von, aby ho počkal pred krčmou. Vonku na ulici rozmýšľal čo má robiť, koho volať, bol z toho mimo. Nevedel čo má robiť. Následne mu volala U., že obžalovaný chce, aby ho počkal pred krčmou, tak tam šiel. Obžalovaný keď prišiel uviedol, že je to dobré, niečo v tom smere, že jej dal facku a šla domov. Potom, ako sa vrátil obžalovaný do krčmy prišli za ním, R. s T.. R. ho zavolal z krčmy von, pýtali sa ho, či bol v ten večer s poškodenou, či bol ňou vonku, lebo že ju hľadajú, nevedia kde je. Videl, ako ona sedí v aute, tak povedal, že nevie kde je, že s ňou nebol.
Svedok T.. T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol piatok a sedel v krčme s priateľom, ktorému volala U., že sa jej niečo stalo. Išli na aute za ňou. Keď si sadla do auta bola uplakaná a povedala, že v ten večer vyšla si von s T., ktorý ju zavolal. Ako sa prechádzali, prišiel k ním obžalovaný, vytiahol nôž a nakázal im ísť do jeho domu. U neho sa mali rozprávať, obžalovaný jej nadával a potom poslal T. preč, ona zostala a tam ju mal obžalovaný znásilniť. Keďže predtým ako odchádzal z krčmy videl T. v blízkosti krčmy, tak sa vrátili autom, našiel ho sedieť v krčme. Spýtal sa ho, či bol v ten večer s W., čo mu poprel a uviedol, že s ňou nebol. Po návrate do auta mu W. povedala že T. klame, ukazovala mu v telefóne, že s ním telefonovala. Zaviezol ju domov s tým, aby zobudila otca, povedala mu čo sa stalo a nahlásili to polícii.
Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sedel v krčme s kamarátom R., keď volala W.. Plakala do telefónu povedala, že sa niečo stalo, či môže prísť. Spolu s R. išli na jeho aute za ňou. Keď si sadla do auta, bola veľmi rozrušená a začala im rozprávať, čo sa stalo. Hovorila trhane, preto ju ukludňovali. V aute im povedala, čo sa stalo. Uviedla, že išla večer von s T. a ako ho vyprevádzala, stretli obžalovaného, ktorý vytiahol nôž a kázala im ísť k nemu domov. V dome robil krik, bol rozčúlený a kázal T., aby odišiel preč. Keď odišiel tak ju znásilnil. Keď im toto povedala, išli pri krčmu za T., lebo vedeli, že tam je. Boli ho zavolať a spýtali sa ho, či bol s W., čo on poprel, že s ňou bol. Keď sa vrátili do auta a povedali W. čo uviedol T., začala plakať a ukazovala im v mobile nejaké hovory. Potom jej R. ako policajt vysvetlil postup a hovoril jej, nech zobudí doma rodičov a povie, čo sa stalo.
Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného poznal, hrávali spolu futbal na Krnči. Potom sa obžalovaný odsťahoval do L.. Dlhšiu dobu spolu neboli, až následne, keď sa späť prisťahoval na W.. Bol mu pomáhať s drevom, to bolo pred skutkom, niekedy na jeseň. Preberali i nejaké jeho vzťahy. Hovoril mu, že niečo s niekým mal, nepamätal si čo presne už hovoril, nebolo to však s niekým z obce. W. U. poznal, nevidel obžalovaného s ňou spolu a o nej mu nič ani nehovoril.
Svedok L. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k povesti obžalovaného v obci, býva v nej dva roky a obžalovaného poznal iba z obce. Do jeho pohostinstva chodil jeden až dva
krát za mesiac. W. U. chodila do pohostinstva veľmi málo. Nevidel obžalovaného so U. a uviedol, že nemá vedomosť, že by sa stretávali.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bola prečítaná na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne U. X. zo dňa 29.11.2013, kde po poučení svedkyňa uviedla, že v obci W. nikdy živote nebola, od obžalovaného nikdy žiadne listy nedostala, ani nikdy s ním nič nemala intímne, ani pohlavný styk. Je to otec jej najlepšej kamarátky a vždy sa k nej správal normálne. Od jeho dcéry vie, že obžalovaný žije v W. a taktiež vie o tom, že ho zobrali policajti zato, že mal niekoho znásilniť. Jej osobne nikdy obžalovaný nepovedala ani škaredé slovo.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalcov MUDr. Juraja Lexmana a MUDr. Svetozára Drobu z odboru psychiatria č. 238/2013 vypracovaný k vyšetreniu duševného stavu obžalovaného. Z jeho záverov vyplýva, že obžalovaný v minulosti, súčasnosti ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa a jedná sa u neho abúz alkoholu bez jednoznačne dokázanej závislosti s prevahou emocionality nad racionalitou, akcentovanosť osobnostnej štruktúry s odbrzdením sexuálnej žiadostivosti v ebriete tempore criminis. V čase spáchania trestnej činnosti vedel obžalovaný a mohol rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu a mohol ovládať konanie v plnom rozsahu. Je schopný chápať účel a zmysel trestného konania v plnej miere. V znaleckom posudku znalci konštatujú (čl. 8 posudku), že obžalovaný je nekritický, mechanizmy osobnosti v zmysle racionalizácie, bagatelizácia, presunu zodpovednosti, popretia, vytesnenia sú prítomné. Konanie je konaním vôľovým na ciel zameraným, odbrzdenie alkoholom a pokiaľ súd bude považovať za dokázané, že sa skutku dopustil, bolo konanie premyslené, vopred pripravené.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/15174 z ktorého záverov vyplýva že DNA profil zo spermatických stôp zaistených z vecných stôp č. 1 (tričko), č. 11 (ster z brucha) pochádza od osoby mužského pohlavia a je zhodný so DNA profilom porovnávacej vzorky označenej „U. J.". DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu zo spermatických stôp zaistených zo stopy č. 1 (tričko), č. 11 (ster z brucha) je osoba obžalovaného. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že DNA profil krvnej stopy zaistenej z vecnej stopy č.1 (tričko) pochádzal od osoby mužského pohlavia a je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej " U. J. ". DNA analýzou bolo preukázané, že pôvodcom krvnej stopy zaistenej z vecné stopy č. 1 (tričko) je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený " U. J. ".
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, oboznámil zápisnicu o vydaní veci čl. 100, zápisnicu o vrátení veci čl. 102, zápisnicu o ohliadke miesta činu čl. 106-107, zápisnicu o prehliadke tela čl. 112, na základe ktorej boli zabezpečené vecné stopy - vzorka DNA z tela W. U. ako i jej oblečenie, s ktorým následne vykonal znalecký posudok kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru. Súd oboznámili i zápis o dychovej skúške č. 115 obžalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 19.10.2013 o 01,35 hod. mal namerané 0,55 mg/l alkoholu. Boli oboznámené listy čl. 108-109, ktoré bolo zaistené ako stopa č.2 pri ohliadke miesta činu. Z listov vyplýva, že sú adresované " U. " a obžalovaný v nich uvádza vyhrážky, že danej osobe urobí hanbu v obci W., že všetkým povie, že mali spolu pohlavný styk a rodičia sa budú za ňu hanbiť. Ďalej sa v listoch uvádza, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, keď boli s danou osobou spolu.
Na hlavnom pojednávaní bol v rámci posúdenia osobných pomerov obžalovaného oboznámený register priestupkov, z ktorého vyplýva jeden záznam o priestupku zo dňa 3.2.2011, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona číslo 372/1990 Zb. , z odpisu registra trestu súd zistil, že má 5 záznamov, z ktorých bol 5 krát súdne trestaný súdmi Slovenskej republiky:
- rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04.03.1991 sp.zn. 1T/8/1991 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, osvedčenie sa 18.6.1993, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
- rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.10.1991 sp.zn. 2T/54/119 mu bol uložený peňažný trest 2500,-Kčs, náhradný trest 2 mesiace, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
- rozhodnutím Okresného súdu Partizánske zo dňa 07.09.2001 sp.zn. 1T/112/2001 mu bol uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, osvedčenie sa 26.04.2005, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
- trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31.08.2007 sp.zn. 3T/61/2007 mu bol uložený trest vo výmere 8 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 4 mesiace do 14.01.2009, osvedčenie sa 21.4.2009, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
- rozhodnutím Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.11.2009 sp.zn. 2T/50/2009 mu bol uložený trest vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal dňa 22.02.2010. Z miesta bydliska, Obce W. nie je bližšie hodnotený, nie je evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tento obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak ako sú uvedené v skutkových vetách obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutky vykazujú znaky: zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písmena a), b) Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, pretože nútil hrozbou bezprostredného násilia W. U., aby s ním išla do jeho domu (niečo konala). Pod násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie, alebo zamedzenie kladeného odporu, alebo očakávaného odporu. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka resp. v danom prípade vzhľadom na použitie noža obžalovaným sa odpor vôbec neprejavuje a úplne podrobuje sa vôle obžalovaného. Obžalovaný použil násilie priamo proti telu v napadnutej U. a to so zbraňou - nožom, ide teda o závažnejší spôsob konania. Skutok bol obžalovaným spáchaný so zbraňou, v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu, alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, každá vec ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Obžalovaný spáchal trestný čin na chránenej osobe v zmysle § 139 ods. 1 písmena a Trestného zákona - na dieťati. Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona sa na účely Trestného zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá nenadobudla plnoletosť už skôr. W. U. v čase spáchania skutku mala 17 rokov, teda bola osobou mladšieho ako 18 rokov. zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, pretože násilím donútil poškodenú k súloži. Pokiaľ ide o spáchanie skutku násilím súd poukazuje na ustanovenie § 122 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby. Fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby znamená, že útočník použil fyzickú silu ako fyzikálnu veličinu takým spôsobom, aby priamo fyzicky zvonka účinkoval na živé telo inej osoby a proti jej vážne mienenej vôli.
Skutok 1/
Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný svojou výpoveďou z prípravného konania, svedeckými výpoveďami W. U., T. T., listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise. Z týchto vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaný dňa 18.10.2013 približne o 23,05 hod. v obci W. pristúpil k maloletej W. U. ktorá išla so svedkom T. a k pravej strane krku jej priložil kuchynský nôž s drevenou vločkou s dĺžkou čepele 12 centimetrov, vyzval ju aby bola ticho, vypla mobilný telefón, pričom takto ju držiac okolo krku ju odviedol do domu č. XX/XX, do ktorého išiel s nimi dobrovoľne i svedok T., kde obžalovaný maloletej vulgárne nadával, vyzval svedka T., aby z domu odišiel, pričom maloletej v odchode z domu zabránil pod zámienkou, že sa s ňou ešte musí porozprávať. Obžalovaný vo svojich výpovediach v prípravnom konaní zo dňa 19.10.2013 a 20.10.2013 jednoznačne popísal priebeh skutku, doznal sa k tomu, že priložil maloletej ku krku nôž, pod touto hrozbou násilia ju viedol k jeho domu, počas cesty kázal vypnúť telefóny a keď chcela maloletá odísť postavil sa jej do cesty. Ku skutku sa doznal, uznal svoju vinu. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 21.11.2013 ako i na hlavnom pojednávaní poprel tieto výpovede s tým, že ku skutku sa doznal, nakoľko bol v zlom psychickom stave. Obžalovaný mal obmedzenú osobnú slobodu dňa 19.10.2013 o 1,15hod., pričom prvá výpoveď ako obvineného sa uskutočnila v daný deň o 16,30hod a následne ďalšia výpoveď dňa 20.10.2013 vo 12,15hod. pred sudkyňou prípravného konania pri rozhodovaní o väzbe. Vzhľadom na tento časový priestor mal obžalovaný dostatok času si premyslieť svoju obhajobu, pričom sa jednoznačne ku skutku doznal, uznal vinu a žiadal o dohodu o vine a treste. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného procesnom
postavení obvineného dňa 19.10.2013 jednoznačne vyplýva jeho vyhlásenie, že obsah zápisnice súhlasí s jeho výpoveďou, nežiadal o jej opravu ani doplnenie, pričom túto vlastnoručne podpísal. Obžalovaný nenamietal, že by bol vyvíjaný na neho nejaký nátlak. Rozpor vo svojej výpovede zdôvodňoval tým, že bol v zlom psychickom stave, čo bližšie nešpecifikoval. Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku poprel, bol z jeho spáchania usvedčený výpoveďou svedkov U. a T., ktorí ho jednoznačne zhodne v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní uviedli, ako sa skutok stal, že ho obžalovaný spáchal na svedkyni v tom čase maloletej W. U. so zbraňou - nožom, ktorý použil na to, aby násilím ju doviedol do rodinného domu, v ktorom býval. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že nôž mal pri sebe, avšak vo vrecku, pričom podľa jeho výpovede ho nepoužil na svedkyňou U.. Toto jeho tvrdenie bolo jednoznačne vyvrátené svedkyňou U., ktorá potvrdila, že obžalovaný jej dal nôž ku krku a počas celej cesty k domu obžalovaného mala tento nôž na krku. Z výpovede svedka T. jednoznačne vyplýva, že hneď, ako k nim prišiel obžalovaný, svedkyňu U. chytil a dal jej nôž pod krk s tým, aby držala hubu a išla do jeho rodinného domu. Potvrdil taktiež to, že išiel s nimi do domu z dôvodu, že obžalovaný mal stále priložený nôž na krku W. a bál sa, aby sa jej nič nestalo.
Skutok 2/
Z konania je obžalovaný usvedčovaný svojou výpoveďou z prípravného konania, svedeckou výpoveďou W. U., ako i výpoveďami svedkov T. R., O. T., T. U., J. U., ktorí boli v kontakte s maloletou U. bezprostredne po spáchaní skutku. Z výpovede svedkyne W. U. jednoznačne vyplýva, že obžalovaný vykonal na nej súlož a to násilím, chcela ísť domov a mala strach z konania obžalovaného, nakoľko sa v blízkosti nachádzal stále nožík, ktorý bol položený na stolíku. Potvrdila, že nekričala, avšak sa snažila obžalovaného odtláčať a styk bolo násilný. Obžalovaný vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, v ktorých sa doznal ku skutku sám uviedol, že svedkyňa U. stále plakala, hovorila mu, aby ju pustil, že chce ísť domov, pričom on jej pritlačil ruky, aby ho neodtláčala. Jednoznačne potvrdil, že mal chuť na sex z dôvodu, že mal vypité a ženu nemal už asi polroka. To, že by predtým niečo mal s W. U. vylúčil. Nepriamo bol obžalovaný osvedčený zo spáchania tohto skutku i výpoveďami svedkov T. R., O. T., T. U., J. U., ktorí jednoznačne potvrdili v akom citovom a emočnom rozpoložení bola svedkyňa W. U. krátko po skutku, keď sa stretla s týmito svedkami, ktorí zhodne uviedli, čo im o okolnostiach skutku hovorila. Vina obžalovaného bola preukázaná i znaleckým posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že na zaistených stopách a to na tričku a zo sterov brucha W. U. bolo zistené DNA, ktoré bolo totožné s profilom porovnávacej vzorky získanej od obžalovaného. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tento tvrdil, že svedkyňa W. U. s ním mala styk dobrovoľne, styk už mal mať s ňou niekoľkokrát predtým v mesiaci októbri počas víkendov, o čom sa mal pochváliť i iným osobám a tvrdil, že svedkyňa klame, nakoľko sa poznali, čo mali preukázať svedkovia. Navrhol vykonať výsluch svedka T. a V. ktorí sa mali vyjadriť k ich vzťahu. Svedok T. na hlavnom pojednávaní ako majiteľ pohostinstva uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by sa obžalovaný so svedkyňou U. stretávali a svedok V. uviedol, že niekedy na jeseň, keď mu pomáhal obžalovaný s drevom, preberali jeho vzťahy, pričom mu mal obžalovaný uvádzať, že má niečo s niekým, avšak nebola to osoba z obce. Taktiež potvrdil, že W. U. poznal, avšak ju nevidel s obžalovaným spolu a o nej mu nič obžalovaný nehovoril. Obžalovaný taktiež navrhol pribrať do konania znalca za účelom skúmania hodnovernosti a pravdivosti výpovede svedkyne U. s poukazom na to, že táto popierala, že by obžalovaného predtým poznala, pričom poukazoval na výpoveď svedka T.. Z výpovede svedkyne U. jednoznačne vyplýva, že táto nepoprela skutočnosť, že by nepoznala obžalovaného. Už vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní (čl. 62) uviedla, že ho pozná z videnia z dediny, pričom taktiež potvrdila, že s ním hovorila v krčme v daný týždeň, kde sa jej spýtal, či má nejakého frajera. I z výpovede svedka T. vyplynulo, že keď boli v krčme, tak si obžalovaný zavolal svedkyňu do rohu, kde sa rozprávali asi 10 minút. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedkyne U. a ani neboli zistené závažné rozpory v jej výpovedi, ktoré by odôvodňovali pribratie do konania znalca z odboru psychológie za účelom zistenia, či nemá svedkyňa sklon ku konfabulácií a vzhľadom k tomuto návrhu na dokazovanie súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku nevyhovel, ako dôkazu neodôvodnenému vzhľadom k ostatným dôkazom, pričom sa to týkalo veci, ktorú súd už zistil zo skôr vykonaných dôkazov. Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku a nevyhovel i návrhu obžalovaného na výsluchu svedkyne H. I., ktorá podľa obžalovaného sa mala vyjadriť ku tomu, že mala mať vedomosť o bližšom vzťahu - intímnom medzi W. U. a obžalovaným, pričom túto vedomosť mala mať priamo iba od obžalovaného. Súd poukazuje na to, že svedkom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá je spôsobilá vnímať svojimi zmyslami určitú udalosť a potom ju reprodukovať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo pred
súdom. Vzhľadom k tomu, že sám obžalovaný uviedol, že svedkyňa mala mať vedomosť o jeho údajnom vzťahu s W. U. iba od neho, mal súd zato, že nejde o okolnosť, ktorú by táto svedkyňa vnímala vlastnými zmyslami a bola by svedkom takéhoto vzťahu. I s poukazom už na výpovede svedkov, ktorých navrhol obžalovaný v tejto súvislosti vypočuť, svedka T. a svedka V. ktorí toto jednoznačne vyvrátili a nepotvrdili obranu obžalovaného, súd nevyhovel návrhu na výsluchu svedkyne I.. Pokiaľ ide o motív konania obžalovaného súd poukazuje na znalecký posudok znalcov z odboru psychiatria, v ktorom uviedli, že v čase spáchania skutku sa u obžalovaného jednalo o abúz alkoholu bez jednoznačne dokázanej závislosti s prevahou emocionality nad racionalitou, akcentovanosť osobnostnej štruktúry s odbrzdením sexuálnej žiadostivosti v ebriete tempore criminis, pričom obžalovaný sám v prípravnom konaní vypovedal, že motívom jeho konania bola skutočnosť, že už viac ako pol roka nemala žiadnu ženu. Podľa záverov znalcov, pokiaľ súd bude považovať za dokázané, že sa skutku dopustil, čo súd mal za preukázané, tak bolo konanie obžalovaného premyslené, vopred pripravené.
Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný W. U. násilím nútil, aby niečo konala a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - dieťati a násilím donútil ženu k súloži, spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati. Naplnil týmto konaním všetky zákonné znaky skutkových podstát zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písmena a), b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Chráneným objektom porušeným pri zločine vydierania je slobodné rozhodovanie človeka a z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním dopustil zločinu, konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom. Chráneným objektom porušeným pri zločine znásilnenia je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote a z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním dopustil zločinu, konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedenými v § 36 Trestného zákona súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovanému súd nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmena j) Trestného zákona, že neviedol pred spáchaním trestného činu riadny život, spáchal priestupok, ktorého sa dopustili v roku 2010 a register trestov, kde má záznamy, pričom naposledy bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v roku 2009 a trest vykonal dňa 22.02.2010. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, obžalovaný v prípravnom konaní sa doznal, oľutoval spáchané skutky avšak, keďže na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov súd mu nemohol túto poľahčujúcu okolnosť priznať. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa písm. h) spáchal viac trestných činov, písm. m) bol už za trestný čin odsúdený. Súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona, nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zmyslom tohto ustanovenia ( § 37 ods.7 TZ) je ochrana páchateľa trestného činu pred trestom, ktorý by bol pre neho neprimerane prísny, ak by sa pri výmere trestu kumulovali priťažujúce okolnosti, opätovné spáchanie zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu a zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest. Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody aplikujúc pri výpočte trestnej sadzby zásadu (asperačnú) pre ukladanie úhrnného trestu uvedenú v § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko bol odsudzovaný obžalovaný za dva úmyselné trestné činy, pričom išlo o dva zločiny spáchané dvomi skutkami. V takomto prípade sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu. Pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona je základná trestná sadzba vo výmere 7 rokov až 12 rokov a pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona je základná trestná sadzba vo výmere 7 až 15 rokov. Po úprave trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu výpočtom, súd upravil sadzbu v rozmedzí 7 rokov až 20 rokov. Obžalovanému súd uložil trest vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov a to v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby a to s poukazom i na to, že išlo o odsúdenie za dva zločiny.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto uložený trest dostatočne napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbá na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok na prevýchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto zákonom požadovanú ochranu funkciu, pretože obmedzuje obžalovaného, a zároveň mu vytvára podmienky na vedenie riadneho života a plní tak aj výchovnú funkciu a bude postihovať najmä obžalovaného, a podľa presvedčenia súdu plní takto funkciu individuálnej a generálnej prevencie, je zákonný a spravodlivý.
Podľa § 60 ods. 1 písmena a) Trestného zákona súd uložil trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynského noža zn. Solingen s drevenou rúčkou a dĺžkou čepele 12 cm, nakoľko tento nôž bol použitý na spáchanie trestného činu. Trest prepadnutia veci patrí medzi druhy trestov, ktoré postihujú majetok nachádzajúci sa vo vlastníctve páchateľa. Podstatou trestu prepadnutia veci spočíva v tom, že sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom odníma vlastnícke právo páchateľa k veci, ktorá bola v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu. Vlastníctvo k tejto veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona prechádza na štát. Účelom tohto trestu prepadnutia veci je zneškodnenie veci, ktorá by mohla slúžiť na páchanie ďalšej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.