Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-148-2013.pdf
PDF · 117.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/148/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX Z., v 2. rade: Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. č. XXX/X, XXX XX X., v 3. rade: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XXX XXX XX Z., v 4. rade: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX X., v 5. rade: H. L., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX I., v 6. rade: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, v 7. rade: E. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX E. a v 8. rade: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. - S. č. XXX, všetci zastúpení JUDr. Pavlom Gráčkom, advokátom so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti odporcom: v 1. rade: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. R. č. XXX a v 2. rade: U. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G. R. č. XXX, zastúpení JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Nitra, Okres Nitra, Obec Lužianky, kat. územie Lužianky, zapísaná na LV č. XXXX ako pozemok - parc. reg. "C" zast. plochy a nádvoria parc.č. XXX/XX o výmere 527m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v ?; Z. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelý 30.8.2003, naposledy bytom F. XX, Z., bol ku dňu smrti spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Nitra, Okres Nitra, Obec Lužianky, kat. územie Lužianky, zapísaná na LV č. XXXX ako pozemok - parc. reg. "C" zast. plochy a nádvoria parc.č. XXX/XX o výmere 527m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v ?, ktorý spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po neb. Z. J..
II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom v 1. až 8. rade náhradu trov konania vo výške 9.432,54 € právnemu zástupcovi navrhovateľov JUDr. Pavlovi Gráčikovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa žalobou podanou dňa 12.3.2013 domáhali určenia, že navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Nitra, Okres Nitra, Obec Lužianky, kat. územie Lužianky, zapísaná na LV č. XXXX ako pozemok - parc. reg. "C" zast. plochy a nádvoria parc.č. XXX/XX o výmere 527m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v ? a že spoluvlastníkom ? uvedenej nehnuteľnosti bol ku dňu smrti Z. J.. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe videli v tom, že skutkový stav, ktorý vyplýva z informácii poskytovaných katastrom nehnuteľností je v rozpore so skutočným právnym stavom.
Navrhovatelia v žalobe uviedli, že navrhovateľka v1. rade so svojim zomrelým manželom Z. J., boli rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 15 C 104/89 zo dňa 26.5.1989 určení za podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti v k.ú Z. v tom čase označenej ako parcela EN 189/71 zastavaná plocha o výmere 527m2 a to každý v rovnakom pomere. Navrhovatelia v 1. - 5. rade sú zákonnými dedičmi Z. J., zomrelého 30.8.2003 a navrhovatelia v 6. - 8. rade právni nástupcovia jedného z dedičov a to E. J., nar. XX.XX.XXXX.
Listom zo dňa 12.6.1995 boli požiadaní spolu s neb. manželom o mimosúdne vyriešenie vzájomnej zámeny pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území Z., ktorý sa mal týkať pozemkov s parc.č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. O zámenu pozemkov mala P. V. záujem z dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade s manž. boli na základe vyššieuvedeného rozsudku vedení ako podieloví spoluvlastníci pozemku s parc.č. XXX/ XX a P. V. podielovou spoluvlastníčkou parc.č. XXX/XX a XXX/XX, avšak užívali navzájom vymenené pozemky. K vyriešeniu tejto situácie zámenou nedošlo.
Uviedli, že navrhovateľka v 1. rade s manž. od doby, kedy došlo k určeniu ich podielového spoluvlastníctva k pozemku s parc.č. XXX/XX rozhodnutím súdu, neuzatvorili žiadnu kúpu zmluva, ani inú scudzovaciu zmluvu, na základe ktorej by akýkoľvek iný subjekt nadobudol vlastnícke právo k predmetného pozemku. Objektívne nemôže existovať žiadna právna skutočnosť, od ktorej by P. V., príp. jej manžel E. V., mohli odvodzovať svoju dobromyseľnosť ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu P. V. začala byť vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti dňom 26.11.2003. Pretože P. V. nemohla nadobudnúť vlastníctvo k parc.č. XXX/XX a v čase smrti nebola vlastníčkou tohto pozemku, všetky následné prevody z jej osoby sú absolútne neplatné v dôsledku čoho je neplatným aj nadobudnutie predmetného pozemku odporcami, ktorí sú v súčasnosti evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov.
Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že čo si pamätá, tak to bolo tak, že čo majú napísané V. na seba, to užívali oni, a čo majú napísané na papieri oni, užívali V., teda papierovo je to naopak.
Navrhovateľka v 3. rade, vypočutá ako účastníčka konania potvrdila, že ich pozemky boli zamenené a teda užívajú to, čo bolo napísané na V. a V. užívali, to čo bolo napísané na nich. Keď V. predávali dom, tak navrhli, aby uzatvorili zámennú zmluvu, aby sa to dalo do poriadku ale niektorí právni nástupcovia P. V. nesúhlasili so zámenou a preto sa to nezrealizovalo a následne s ňou prestali komunikovať. Užívacie vzťahy sa takto dohodli za života ich starých rodičov. Potvrdila, že spornú parcelu neužívali. Navrhovateľka v 4.rade uviedla, že je dedička po otcovi Z. J., ktorý ešte počas života si dával veci do poriadku. Keď pani V. chcela zasahovať do časti ich pozemku, bránil sa žalobou. Na spor si pamätala, mala vtedy asi 20 rokov. Otec povedal, že súdom mal potvrdené vlastníctvo sporného pozemku. Potom, čo otec spor vyhral, zabudli to na katastri prepísať a tam aj vznikol problém. Tento pozemok užívali ich rodičia a deti. Bývali tam od narodenia. Bývali na adrese Z. č.XXX, teraz je to adresa F. XX a pozemok sa vlastne nachádza pod domom, pod ktorým bývali. K užívaciemu stavu v čase, kedy bol vedený spor uviedla, že keď otec vyhral spor, na katastri nedošlo k zápisu tohto rozsudku. Oni užívali to, čo bolo napísané na V. a V. užívali to, čo bolo napísané na nich na základe rozsudku. Po smrti pána V. sa tieto problémy zistili a oni si potom dali napísať na seba tú parcelu, ktorú už mali priznanú rozhodnutím súdu. Uviedla, že parcelu, ktorá im bola priznaná rozhodnutím súdu, neužívali. Pôvodne išlo o jeden celý pozemok, ktorú jednu časť, tú ktorú aj užívajú a aj v minulosti užívali, podaroval starý otec jej otcovi a na tejto si postavil otec dom a druhú časť mal podarovať tete V. aj s domom. Parcelu priznanú rozhodnutím súdu užívali V. cca 60 - 63 rokov. Následne aj mali záujem o úpravu vlastníckych práv, chceli sa dohodnúť a aj to k dohode smerovalo, ale následne niekto z V. s dohodou nesúhlasil a dokonca to predali odporcom. Odporcom predali tú parcelu, ktorú užívala p. V..
Navrhovateľka v 5.rade, vypočutá ako účastníčka konania uviedla že je dcérou neb. Z. J.. Súhlasila s výpoveďou navrhovateľky v 4. rade, jej sestry. Uviedla, že by boli radi, aby sa to všetko urovnalo tak, aby aj oni mali to, čo im patrí a teda aj druhá strana aby bola spokojná. Uviedla, že chcú, aby im patril dom a záhrada, ktorú odjakživa užívajú.
Navrhovateľ v 6. rade uviedol, že je synom E. J., otec zomrel, ohľadom sporného pozemku sa nevedel vyjadriť k jeho užívaciemu stavu.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol že v konaní jednoznačne preukázali naliehavý právny záujem, a aj tú skutočnosť, že zo strany navrhovateľky v 1. rade a jej neb. manžela, resp. zo strany navrhovateľov nikdy nedošlo k prevodu vlastníctva na inú tretiu osobu. Notárska zápisnica uvedená na LV č. XXXX zo dňa 26.11.2003, ktorý LV bol predložený ako príloha k návrhu na začatie konania ako nadobúdací titul svedčiaci v prospech P. V., je neplatným titulom nadobudnutia a to s poukazom najmä na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 26.5.1989 sp. zn. 15C/104/89, ktorým deklaruje, že vlastníkmi sú navrhovateľka v 1. rade a jej neb. manžel. Na základe uvedených skutočností preto nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, ktoré bolo neplatne prevedené v konečnom dôsledku až na odporcov v 1. a 2. rade. Poukázal na to, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 486 OZ, ktorý poskytuje ochranu nadobúdateľovi, ktorý získal vec od nepravého dediča. V tomto prípade bolo preukázané, že odporcovia nenadobudli vec od nepravých dedičov, naopak išlo o pravých dedičov, preto nie je naplnená hypotéza uvedeného ustanovenia. Listiny predložené odporcami sú pre toto konanie irelevantné, nakoľko časovo prechádzajú citovanému rozsudku. Ak by súd na ne prihliadal, spochybnil by platnosť a záväznosť právoplatného rozhodnutia, čím by došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať navrhovateľom náhradu trov.
Odporca v 1. rade, vypočutý ako účastník konania uviedol, že spornú nehnuteľnosť kúpili na základe ponuky na predaj. Syn sa skontaktoval s predávajúcimi, preverili si, či na nehnuteľnosti nie je vecné bremeno a 20.3.2012 uzatvorili kúpnu zmluvu, vyplatili kúpnu cenu a odvtedy s predávajúcimi v kontakte neboli. Od tejto doby aj nehnuteľnosť užívajú. O žiadnom spore ohľadom nehnuteľnosti nevedeli.
Odporkyne v 2. rade, vypočutá ako účastník konania potvrdila skutočnosti uvedené odporcom v 1. rade. Ohľadom nehnuteľnosti si preverili na katastri, či je všetko v poriadku, aj samotní predávajúci potvrdili, že sa nemusia ničoho báť a preto nehnuteľnosť kúpili.
Právny zástupca odporcov sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľov o pôvodne nesprávnej aplikácii ust. § 486 Obč. zákonníka. Uviedla, že právny vzťah účastníkov konania je potrebné podrobiť preskúmaniu v oveľa širších súvislostiach a nie je možné návrhu navrhovateľov vyhovieť výlučne s prihliadnutím na existenciu rozsudku z roku 1989. Svedkovia vypočutí v konaní ako aj navrhovatelia potvrdili, že sporný pozemok parc. č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Z. minimálne 60-63 rokov užívala P. V. s manželom, s vedomím, že jej patrí a patril. Z odôvodnenia rozsudku z roku 1989 vyplýva, že toto nie je plne súladné so samotným výrokom rozsudku. Do výroku rozsudku bolo premietnuté nesprávne parcelné číslo. Navrhovatelia mali vedomosť o spornosti vlastníckeho práva k spornému pozemku parc. č. XXX/XX od roku 2003, napriek tomu sa svojho vlastníckeho práva nedomáhali relevantným právnym spôsobom. Poukázala na dobrú vieru odporcov pri nadobúdaní nehnuteľnosti a v tejto súvislosti poukázala na zásadný nález Ústavného súdu ČR 1US 2219/12 zo dňa 17.4.2014, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie, z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy sú jednoznačne povinné skúmať možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, nie derivatívne na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy, ale originárne na základe svojej dobrej viery. Dobrá viera odporcov je jednoznačne preukázaná, keďže pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa oboznámili so skutočnosťami, ktoré splnili kritériá priemernej obozretnosti a založili ich dobrú vieru pri nadobúdaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Poukázali na potrebu preskúmania, či navrhovatelia skutočne preukázali naliehavý právny záujem a to práve vzhľadom na to, že právna neistota navrhovateľov trvala od roku 1998, kedy došlo k zápisu vlastníckeho práva P. V. k spornému pozemku v katastri nehnuteľností, o ktorom navrhovatelia vedeli minimálne od druhej polovice roku 2003 po smrti Z. J.. Žaloby o určenie je možné preskúmavať iba v prípade, ak skutočný a naliehaný právny záujem navrhovateľov na určenie existuje, ak rozhodnutie o určení naplní preventívnu funkciu, to znamená odstráni v budúcnosti právnu neistotu žalobcu. Navrhovatelia sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnou cestou preukázateľne nedomáhali, veľmi dobre vedeli, že sporný pozemok aj na základe prejavu vôle E. J., otca P. V. a Z. J. smeroval k tomu, aby bol sporný pozemok vo vlastníctve P. V. veľmi dobre vedeli, že iba P. V. s manželom ho dlhé roky užívali. Pokiaľ sa navrhovatelia začali domáhať svojho vlastníckeho práva až voči odporcom, takého ich konanie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako konanie účelové, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu. Keďže sme toho názoru, že v tejto veci je potrebné spravodlivo vysporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania, navrhla, aby sú návrh celom rozsahu zamietol a odporcom priznal náhradu trov konania.
Svedkyne P. Y., uviedla, že navrhovatelia sú jej príbuzní, navrhova-teľka v 1. rade je manželkou brata jej matky, a ostatní sú moji bratranci a sesternice. Uviedla, že jej matka mal dva roky, keď zomrela jej matka. Starý otec potom po pozemku rozdelil medzi tri deti a jej matka vyplatila 2 súrodencov a stala sa tak vlastníkom polovici záhrady aj polovici domu a to pozemku, ktorý následne predali odporcom. Tento pozemok jej rodičia užívali celý život. O spore medzi rodičmi a J. vedela, ktorý skončil tak, že dom a pozemok bol písaný na J.. Keď riešili pozostalosť po otcovi, tak toto matka zistila, a keďže to nebolo pravdou, tak predložila advokátke F. zmluvy a podľa týchto zmlúv sa potom sporný pozemok prepísal naspäť na ňu. Vtedy advokátka vyzývala Z. J., aby tam prišiel, lebo mu chcela vypustiť tú časť pozemku, ktorú má okolo domu. Vtedy bol Z. J. na vozíku a sľúbil, že niekoho splnomocní, čo sa však nestalo. Uviedla, že oslovila navrhovateľov ohľadom zámeny pozemkov a chcela sa veci dali do poriadku tak, že im prepíšu tú časť pozemku, ktorú užívajú. Traja súrodenci to aj podpísali, ale sestra Y. to nechcela podpísať a preto sa zámena nezrealizovala. Uviedla, že pozemok, ktorý previedli na odporcov, nadobudli do vlastníctva dedením po rodičoch P. V. a E. V..
Svedkyňa H. Y., uviedla, že navrhovatelia sú jej bratranci a sesternice, navrhovateľka v 1. rade je jej tetou. Uviedla, že ohľadom spornej parcely veľa nevie, pretože 40 rokov žije v Y.. So svojimi súrodencami zdedila dom s pozemkom, ktorý následne predali R.. Podľa jej názoru chybu urobil jej starý otec, ktorý jej matke pol záhrady predal a synovi daroval, resp. ona zdedila časť pozemku po svojej matke. Vedela o nejakom spore s jej rodičmi ohľadom pozemku, ktorí vlastnili navrhovatelia, ale nevedela uviesť, ako skončil. Pokiaľ išlo o zámenu pozemkov, asi pred 2-3 rokmi bola hospitalizovaná s vážnou diagnózou, nebola vtedy schopná riešiť tieto veci, tak tým poverila sestru, ktorá sa jej sťažovala, že s navrhovateľmi majú stále poťahovačky. Potom si k tomu sadla a pozrela sa do papierov a opýtala sa sestry, či nedošlo k zámene, či nepredali inú parcelu s domom ako vlastnili, na čo jej uviedla, že nie. K užívaciemu stavu v minulosti uviedla, že tam bola 11 árová záhrada a najskôr tam stál len rodičovský dom. Pol záhrady matka zdedila po svojej matke a druhú časť záhrady daroval starý otec synovi Z. J.. Tento si na tejto časti záhrady postavil dom. Potom tam vznikali spory a starý otec sa z tohto domu odsťahoval a tú časť domu, ktorú obýval, predal jej mame. Odporcom predali tú časť, ktorú užívala jej mama.
Svedkyňa H. H., uviedla, že navrhovatelia sú jej bratranci a sesternice. Pozemok, ktorý predali odporcom zdedili po matke, matka ho zdedila po matke C. J. a druhú časť vlastnia tiež, ale akým spôsobom nadobudli túto druhú časť, nevedela uviesť. Uviedla, že nevedela nič o spore ohľadom tohto pozemku, ktorý mal byť vedený v minulosti. Uviedla, že navrhovatelia majú po právnom predchodcovi dom, ale pozemok im nepatrí. Poprela, že by mali snahu o zámenu pozemkov.
Svedok E. V. uviedol, že navrhovatelia sú jeho bratranci a sesternice. K spornému pozemku sa vyjadriť nevedel. Všetky papiere má sestra. Odporcom predali pozemok s domom, ktorý zdedili po rodičoch. Nevedel tiež o súdnom konaní, ktorého účastníkmi boli jeho rodičia v minulosti a takisto poprel, že by chceli s navrhovateľmi vymeniť pozemky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil listinné dôkazy a to osvedčenie o dedičstve 22D/1938/2003-27 zo dňa 12.10.2004, rozsudok OS Nitra 15C/104/89 zo dňa 26.5.1989, list zo dňa 12.6.1995, LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 26.12003, LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 23.8.2012, kúpna zmluva zo dňa 20.3.2012, LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 15.3.2012, uznesenie tunajšieho súdu 22D/2102/9-16 zo dňa 21.4.2010, spis Správy katastra Nitra Z 5556/98 a z neho: návrh na záznam do katastra nehnuteľností, notárska zápisnica N 356/98, Nz 356/98 zo dňa 19.10.1998, rozhodnutie od Obce Z. o určení súpis. čísla, potvrdenie Obce Z., LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 22.7.1998, lekárske potvrdenie, informatívna kópia mapy, kúpno-predajná zmluva zo dňa 17.11.1949, výpis z pozemkovej knihy vložka 310 k.ú. Z., not. zápisnica Nz 86/81 a N 87/81, čestné vyhlásenie na čl. 86-87, vyjadrenie obce zo dňa 12.7.1996, rozhodnutie Obce Z. o určení súpis. čísla, LV č. XXX k.ú. Z., Znalecký posudok č. 28/2012, pripojený spis tunajšieho súdu 22D/2102/2009 a z neho: zápisnica o predbežnom vyšetrení, pripojený spis OS TO č.k. 7D/633/2010 a z neho: osvedčenie o dedičstve čl. 34, spis tunajšieho súdu č.k. 22D/1938/2003 z neho: osvedčenie o dedičstve 22D/1938/2013-27 a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre v právnej veci navrhovateľov Z. J. nar. XX.X.XXXX a B. J., nar. XX.X.XXXX proti odporcom E. V., nar. XX.X.XXXX a P. V., nar. XX.X.XXXX súd určil, že Z. J. a manž. B. J. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k.ú. Z. - parcela EN XXX/XX zastavaná plocha o výmere 527m2 , každý v rovnakom pomere, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Z..
V notárskej zápisnici N 356/98, Nz 356/98 zo dňa 19.10.1998, spísanou notárom Y. Y., sa uvádza, že P. V. vyhlásila, že nehnuteľnosti v k. ú. Z., zapísané na LV č. XXXX ako pac.č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 527m2 a stavbu na uvedenej parcele nadobudla spolu s manželom v ? vici na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod RI 215/81 a ďalšiu časť na základe kúpnej zmluvy kúpnou zmluvou zo dňa 17.11.1949 od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov E. J. a E. J. a H. J. a tieto užívali od roku 1949 s manželom. V spise sa nachádza aj LV č. XXXX k. ú. Z. zo dňa 22. 7.1998, v ktorom sú ako podieloví spoluvlastníci uvedení Z. J. a B. J., každý v 1/2-vici a titul nadobudnutia je uvedené 15C 104/89.
Z pripojených dedičských spisov - 22D 1938/2003 súd zistil, že dedičmi po por. Z. J. sú navrhovatelia v 1. - 5. rade a okrem nich E. J.. Z dedičského spisu 22D 2102/2009 mal súd preukázané, že E. J. zomrel 13.10.2009 a jeho dedičmi sú navrhovatelia v 6. - 8. rade.
Z dedičského spisu Okresného súdu Topoľčany 7D 633/2010 súd zistil, že podľa LV č. XXXX k.ú. Z. bola vedená P. V. ako výlučná vlastníčka parcely -č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 527m2, ktorý nadobudla osvedčením N 356/98, Nz 356/98. Na základe osvedčenia o dedičstve po por. P. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. 23.10.2010, nadobudli dedičia poručiteľky P. Y., H. Y., H. H. a E. V., okrem iného aj spornú parcelu všetci dedičia rovnakým dielom. Na základe uvedeného osvedčenia boli dedičia po por. P. V. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, ako to vyplýva z LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 15.3.2012. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.3.2012 uvedení spoluvlastníci predali spornú nehnuteľnosť s domom odporcovi v 1. a 2. rade za kúpnu cenu 22.000 eur.
V súčasnosti sú zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Z. ako bezpodieloví spoluvlastníci odporcovia v 1. a 2. rade, titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou V 1529/12-97/12.
Kúpnopredajnou zmluvu zo 17.11.1949 predal E. J., E. J. a H. J. P. V. nehnuteľnosti Pkn.vl. č. XXX, k.ú. B. a pkn vl. č. XXX k.ú. Z. parc. XXX/XX, XXX/XX na ich mená vedené podiely. Notárskou zápisnicou N Z 86/81 a N 87/81 predal E. J. dcére P. V. a manž. E. svoj podiel nehnuteľnosti v kat. území Z., okrem iného parc.č. XXX/XX v podiele 3/6-tín.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 132 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Súd predovšetkým skúmal, či má navrhovateľka v 1. rade na určení vlastníckeho práva a navrhovatelia v 2. - 8. rade na určení, že sporný pozemok patrí o veľkosti ? vice do dedičstva po neb. Z. J. naliehavý právny záujem a zistil že tento je daný, lebo prípadný úspech v spore by viedol k zápisu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 1. rade k spornej parcele a u ostatných navrhovateľov by došlo k prejednaniu dedičstva po neb. Z. J. a následne k zosúladeniu skutkového stavu s právnym do evidencie nehnuteľností, v ktorej sú vedení ako spoluvlastníci odporcovia. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Súd žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovatelia preukázali, že rozsudkom 15C/104/89 zo dňa 26.5.1989 súd určil, že Z. J. a manž. B. / navrhovateľka v 1. rade/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k.ú. Z. - parcela XXX/XX zastavaná plocha o výmere 527m2, každý v rovnakom pomere, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. Z.. Odporcami v tomto konaní bol E. V. a P. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá dňa 19.10.1998 v zastúpení advokátky Mgr. F. požiadala o osvedčenie vlastníckeho práva k tejto parcele, pričom notár aj notárskou zápisnicou N 356/98, NZ 356/98 osvedčil, že P. V. je vlastníčkou parc.č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 527m2 a stavba na parc.č. XXX/XX v celosti. Je zrejmé, že P. V. tak urobila napriek rozhodnutiu súdu a nerešpektovala rozhodnutie súdu, podľa ktorého boli určení za podielových spoluvlastníkov Z. J. a jeho manž. B.. Pretože P. V. bola účastníčkou konania o určenie vlastníckeho práva, nemohla byť dobromyseľná pri spísaní osvedčenia o jej vlastníckom práve k spornej parcele v roku 1998, t.j. 9 rokov potom, čo rozhodol súd. Z uvedených dôvodov preto nemohla byť vlastníčkou spornej parcely a túto nemohli dedením nadobudnúť jej deti, ktorých súd vypočul v konaní ako svedkov a ktorí previedli sporný pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 20.3.2012 na odporcov v 1. a 2. rade.
Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Dobrá viera predstavuje psychickú kategóriu, ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Keďže ide o vnútorné presvedčenia držiteľa, nestačí na preukázanie jeho dobrej viery len jeho tvrdenie, že mu vec patrí. Dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotné účastníka. Tvrdenie držiteľa, veci o tom že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Na dobrú vieru držiteľa možno usudzovať najmä z okolností, ktoré sprevádzali vznik držby k veci. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho páva vydržaním.
Navrhovatelia v konaní preukázali, že ich právnym predchodcom bolo súdnym rozhodnutím určené vlastnícke právo k spornej parcele v roku 1989. Súd sa preto nemohol zaoberať užívacím stavom a dôkazmi, ktoré existovali a boli alebo mali byť posúdené v konaní v roku 1989, pretože takýto postup by viedol k právnemu chaosu, ak by bolo umožnené tie isté veci posudzovať s odstupom času na základe tých istých listín, ako už prebehlo súdne konanie, ktoré aj bolo skončené právoplatným rozhodnutím. Od uvedenej doby právni nástupcovia Z. J. ani navrhova-teľka v 1. rade nevykonali žiadny právny úkon, ktorý by mal za následok stratu vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, resp. navrhovateľky v 1. rade a preto vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je v ? vici B. J. a jej už neb. manžel Z. J.. P. V. nemohla platne nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva spornú parcelu vydržaním, lebo nemohla byť dobromyseľná. P. V., ako účastníčka súdneho konania vedeného pod 15C 104/89 vedela, že vlastnícke právo k spornej parcele súd deklaroval, že patrí Z. J. a jeho manž. B. a preto nemohla s použitím listinných dôkazov, ktoré boli známe a dostupné aj v čase rozhodovania súdu /aspoň podľa ich dátumu/ tvrdiť, že užíva spornú parcelu ako svoju vlastnú a že je dobromyseľná. pretože P. V. nesplnila jednu zo zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosť, nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním.
K argumentom prezentovaných právnou zástupkyňou odporcov, že súd sa má predovšetkým zaoberať dobrou vierou nadobúdateľov pozemku a v tejto súvislosti poukázala na judikáty vydané v Českej republiky súd uvádza, že podľa judikatúry súdov v SR sa prioritne chráni pôvodný vlastník. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie ("modus") a zodpovedajúci právny titul. ("titulus"), napríklad rozsudok. Pokiaľ "titulus" preukazuje právo inej osoby než "modus", je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti "prevedených" ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov "modus", chýba im "titulus". Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.
Súd poukazuje na to, že je v záujme právnej istoty, bol povinný rešpektovať rozhodnutie súdu vydané v roku 1989 a skúmal od tejto doby, či nastala právna skutočnosť, alebo bol vykonaný právny úkon, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zmene vlastníckeho práva pôvodne určených vlastníkov. Žiadnu takúto skutočnosť, ani právny úkon odporcovia nepreukázali a preto neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že ich právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním. V zmysle zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má, teda nedošlo k platnému dedeniu spornej parcely a dedičia po P. V. tak nemohli platne previesť vlastnícke právo na odporcov.
K tvrdeniu, že súd v konaní 15C/104/1989 rozhodol omylom o inej parcele, než o ktorú malo v skutočnosti ísť, súd uvádza, že spis sa nedal pripojiť, lebo bol skartovaný, ale ak aj tomu tak bolo a účastníci konania nevyužili možnosť opravného, resp. mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, súd ako aj všetky ostatné subjekty musia podľa § 135 ods. 2 O.s.p. takéto rozhodnutie rešpektovať. Ak strany navzájom užívajú vymenené pozemky, nič im nebránilo podpísať zámennú zmluvu a dať tak do súlade užívací stav so stavom právnym. Tým, že odporcovia previedli vlastnícke právo k spornej parcele na tretie osoby, znemožnil tak zrealizovať zámenu pozemkov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a náhradu za úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,b/, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci: Hodnota úkonu 303,74 €: 2 = 151,87 eur
- 19.8.2012 prevzatie a príprava.....................................151,87 € x 8 = 1.302,18 + 7,63 €= 1.309,81 €
- 11. 3.2013 spísanie žaloby ...........................................151,87 € x 8 = 1.302,18 € + 7,81 € = 1.309,99 €
- 30.9.2013 účasť na pojednávaní.................................. 151,87 € x 8 = 1.302,18 + 7,81 € = 1.309,99 €
- 10.2.2014 účasť na pojednávaní ..................................151,87 € x 8 = 1.302,18 + 8,04 € = 1.310,22 €
- 23.4.2014 účasť na pojednávaní ..................................151,87 € x 8 = 1.302,18 + 8,04 € = 1.310,22 €
- 2.7.2014 účasť na pojednávaní ....................................151,87 € x 8 = 1.302,18 + 8,04 € = 1.310,22 € Spolu: 7.860,45 € + 20% DOH 1.572,09 € = 9.432,54 €
Právny zástupca si vyúčtoval trovy vo výške 9.202,32 eur + súdny poplatok vo výške 99,50 € = 9.301,82 eur, ktoré mu súd priznal do výšky uplatneného nároku, nakoľko mal za to, že trovy tak, ako boli vyúčtované aj právny zástupca navrhovateľov vykonal, pričom pri určení výšky odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania, pričom odmenu za 1 úkon vydelil dvomi a vynásobil počtom účastníkov konania, ktoré zastupoval.
Súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom, podľa č.28/2012, podľa ktorého bola určená hodnota sporného pozemku na 13.691 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.