Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-58-2014.pdf
PDF · 129.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: P. W., A.. X.X.XXXX, W. T.Á. XXX/XX, Ž., v konaní o zaplatenie 2.286,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.303,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.303,50 Eur za obdobie od 8.1.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.1.2014 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 2.286,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,24 % denne zo sumy 1.736,97 Eur za obdobie od 8.1.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.700,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania. Žalovaný (s prihliadnutím na prílohy žaloby - splátkový kalendár - pozn. súdu) zaplatil iba 396,50 Eur. Listom zo dňa 25.9.2012 žalobca vyzval žalovaného na splatenie zostatku úveru toho času vo výške 1.763,04 Eur.
Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí :
istina vo výške 61,28 Eur,
poplatok za vedenie účtu 9,95 Eur,
zosplatnená istina 1.550,67 Eur,
poistenie 3,65 Eur,
upomienka II 12,- Eur,
úrok sankčný z omeškania 189,36 Eur,
upomienka I 4,- Eur,
úrok z omeškania do času zosplatnenia 0,12 Eur,
zmluvná pokuta od zosplatnenia 328,72 Eur,
dopočet k žalobe 5,- Eur.
Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie riadne vyzvaný.
Podaním zo dňa 25.6.2014 sa žalobca vyjadril k veci samej tak, že odôvodnil uplatnenú pohľadávku tak, ako právne - technicky vyplýva z uzatvorenej zmluvy s Úverovými podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Započítanie plnení poskytnutých dlžníkom je uvedené podľa splátkového kalendára. Splatnosť dlhu nastala podľa § 3 hlavy 7 úverových podmienok dňa 25.9.2012 a žalobca sa domáha predčasného splatenia úveru. Nárokovanú sumu odôvodnil obdobne ako v žalobe, s tým, že zmluvnú pokutu vo výške 328,72 Eur odôvodňuje ustanovením § 3 hlavy 17 úverových podmienok v sadzbe 0,05 % denne (18,25 % ročne - pozn. súdu). Žalobca sa domáha aj úroku z omeškania zo sumy istiny vo výške 0,024 % denne, ktorého sadzbu prispôsobil sadzbe ECB, pritom v tejto sadzbe úrok sankčný z omeškania 189,36 Eur pokrýva obdobie od 11.10.2012 do 7.1.2014 a dopočet vo výške 5,- Eur predstavuje dopočet k aktuálnemu dňu podania žaloby.
Podaním zo dňa 26.6.2014 sa žalobca vyjadril k veci samej tak, že celková výška povinnosti dlžníka bola dlžníkovi oznámená správne, keďže poistné sa do jeho celkovej povinnosti nezaratúva podľa § 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z., úhrada za poistenie je 0,73 Eur mesačne splátka 39,25 - 0,73 = 38,52; 84 splátok x 38,52 = 3.235,68 Eur. V ďalšom samotný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) od 22,5 do 23,2% je údajom, pre ktorý nemožno vyhodnotiť tento úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Pojednávania konaného dňa 2.7.2014 sa účastníci právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.
Žalovaný osobne prítomný na pojednávaní konanom dňa 2.7.2014 osobne vypovedal, že si je vedomý, že zmluvu s Home Credit uzatvoril, ale stratil príjem a nemohol úver splácať. V súčasnosti je na invalidnom dôchodku, má o tom rozhodnutie predchádzajúce aj aktuálne z 5.12.2013. V súčasnosti je jeho jediným príjmom 263,20 Eur mesačne a bol mu doručený exekučný príkaz, na základe ktorého mu exekútor siahne aj na tento dôchodok. Na tieto úvery ho nahovorila bývalá priateľka, on s ňou vtedy súhlasil. Podpis dlžníka na predmetnej úverovej zmluve je jeho. Od začiatku k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo tak, že toto je jeho druhá zmluva so spoločnosťou Home Credit (zdá sa mu, že exekúcia je z ďalšieho vzťahu pôvodne voči Slovenskej sporiteľni - pozn. súdu), čiže v prípade tejto zmluvy s Home Credit ho telefonicky kontaktovali oni a hovorili mu, že keďže riadne spláca predchádzajúci úver a je pre nich riadny klient, tak má právo na vystavenie striebornej karty a poskytnutie ďalšieho úveru. Na základe toho oni mu zaslali takúto zmluvu poštou, on ju podpísal a odoslal im ju naspäť. V tomto druhom prípade chcel 1.000,- Eur, ale vidí, že je tam uvedená výška úveru 1.700,- Eur. Pri tomto uzatváraní som nebol v osobnom kontakte so žiadnym zástupcom veriteľa. Obsahom zmluvy sa nezaoberal, jednoducho to dostal a podpísal, pripúšťa, že mu boli so zmluvou doručené obchodné podmienky, ako sú tu uvedené drobným písmom, informácie s veľkými bodmi mu doručené neboli a nebol mu doručený ani splátkový kalendár. Splátky platil poštovou poukážkou, o výške splatených peňazí si pamätá, že v prípade prvého úveru to bolo asi 83,- Eur a v prípade druhého úveru asi 40,- Eur, dohromady asi 123,- Eur mesačne. Naopak jemu boli tie peniaze poskytnuté tak, že mu bola doručená strieborná karta a na jej základe si mohol tie peniaze vyberať. On čerpal úver v celej poskytnutej výške 1.700,- Eur, minul ho celý a potom ho splácal. Čo sa týka otázky, aby sa vyjadril k vôli vo vzťahu k úveru 1.700,- Eur, aj vo vzťahu k zmluve o poskytnutí revolvingového úveru 1 a zmluve o poskytnutí revolvingového úveru 2 podľa obsahu zmluvy, tak odpovedá, že nevie, o čo sa jedná, túto zmluvu podpísal a bližšie sa ňou nezaoberal. K predloženým informáciám o poistení v tejto úverovej zmluvy vie, že jeho zmluva obsahovala informáciu o poistení, ale
bližšie sa tým nezaoberal. Je si vedomý, spoločnosť v zmluve uviedla aj ustanovenia o zmluvnej pokute a poplatkoch za upomienku. Ustanovením bodu 40 samotnej zmluvy o RPMN sa bližšie nezaoberal, vie, že také ustanovenie na zmluve býva a či mu takáto informácia bola doručená ešte aj dodatočne, si nepamätá. On sám si nepamätá, koľko celkovo na túto zmluvu uhradil, ani keď si pamätá, že na túto jeho druhú zmluvu s Home Credit platil splátku okolo 40,- Eur, s prihliadnutím na správu veriteľa a splátkový kalendár toto splácanie spolu vo výške 396,50 Eur je jeho splácaním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil:
Dňa 20.5.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX, podľa obsahu ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.700,- Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 84 splátkach jednotlivo vo výške 39,25 Eur, splatných mesačne, prvá splátka splatná mesiac od poskytnutia úveru, ďalšie 15. dňa kalendárneho mesiaca. Zmluva obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe 1,77 % a informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) „od 22,5 do 23,2%“, konečná výška úveru bola vyčíslená na 3.235,68 Eur (84 splátok x 39,25 = 3.297- pozn. súdu). Podľa predtlačeného b. 49 textu zmluvy dlžník súhlasil s tým, aby bol poistený pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity následkom úrazu, úhrada za poistenie je 0,73 Eur mesačne.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, podľa obsahu ktorých, osobitne (hlava 4 § 1) úver je klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti alebo tretím dňom od odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na účet určený klientom, (hlava 5 § 1) sa dlžník zaviazal platiť mesačné splátky riadne a včas, (hlava 7 § 3) veriteľ mal právo požiadať o predčasné splatenie úveru pre nezaplatenie aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, za predčasnej splatnosti (hlava 7 § 6) mal veriteľ „právo“ úver ďalej neúročiť. Osobitne v hlave 17 § 3 úverových podmienok bola zakotvená zmluvná pokuta za omeškanie s jednotlivou splátkou tak, že v prípade omeškania s úhradou splátky predstavuje 15% z čiastky, s ktorou je dlžník v omeškaní a v prípade omeškania s predčasne splatným úverom 0,05 % denne (= 18,25 % ročne - pozn. súdu) z celkovej dlžnej čiastky a poplatok za upomienku bol zakotvený vo výške 4,- Eur za prvú a vo výške 12,- Eur za druhú a ďalšiu upomienku. Úverové zmluvné podmienky tiež obsahovali ustanovenia o poistení úveru, používaní platobnej karty, o revolvingovom úvere I. a o revolvingovom úvere II.
Listom zo dňa 25.9.2012, podľa dokladu o odoslaní daným na poštovú prepravu 28. 9.2012, žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru, spolu toho času vo výške 1.763,04 Eur, pre jeho nesplácanie riadne a včas.
Podľa splátkového kalendára (č.l. 13 - 14 spisu) žalovaný zaplatil (položky „úhrada klienta“) spolu 396,50 Eur. Žalobca za trvania zmluvy v pôvodnom stave účtoval v splátkach žalovaného istinu, poplatok za vedenie účtu, úrok a poistenie, od omeškania dlžníka aj 2x „upomienku I“ a 1x „upomienku II“, po omeškaniach minimálne so 4 celými splátkami (č. 12 až 15) vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 25.9.2012 a napokon vyčíslil nárokované plnenia ako v tunajšej žalobe.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo výške 396,50 Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovanému ako dlžníkov zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., ktorého základné náležitosti, príznačne počnúc dočasným prenechaním peňazí, upravuje obchodný zákonník.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.303,50 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 1.700,- Eur, keď žalovaný tento uhradil iba v časti vo výške 396,50 Eur.
Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo považuje celú predmetnú zmluvu, ktorá k jednému prejavu vôle dlžníka počíta prakticky s uzatvorením až troch zmlúv o úvere - základnú, o revolvingovom úvere I a o revolvingovom úvere II (a popri nich poistnej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť dlžník) podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu ako neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 1 § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obchádzanie zákona súd vidí vo formálnom predložení zmlúv vychádzajúcich z konkrétnej potreby dlžníka preklenúť dočasnú potrebu peňazí, ale príznačne s nadväznosťou na zmluvy o tzv. „revolvingovom“ úvere spočívajúce v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka (na rozdiel od banky v prípade doplnkovej služby popri správe účtu klienta), v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď veľké množstvo ekonomicky významných zmluvných ustanovení bolo uvedených s odkazom na Úverové podmienky veriteľa. Podľa názoru súdu popri porušenom účele zmluvy aj systematická podoba predmetnej zmluvy predstavuje vadu v prejave vôle spotrebiteľa, ktorého právne aprobovaným záujmom pri uzatvorení tejto zmluvy bolo iba dočasné preklenutie potreby peňazí.
Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve je ekonomickým pojmom, a podľa dostupných informácií v súlade so získaným právnym a príbuzným vzdelaním (prakticky podľa niektorých prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) revolvingový úver je úver poskytovaný podnikateľom na preklenutie dočasnej potreby cudzích peňazí. Na rozdiel od toho (v súčasnej realite už aj podľa mnohých ďalších prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) súd zaznamenal revolvingový úver ako novodobý finančný produkt spočívajúci na základe jedného prejavu vôle v poskytnutí úverového rámca dlžníkovi, t.j. ohraničený výhradne tzv. úverovým rámcom, obdobne ako ponúkol žalobca, ale s tým, že predovšetkým banky naďalej definujú tento finančný produkt ako určený podnikateľom. Čiže aj keď veľké množstvo subjektov ponúka takto koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch, lebo nedodržiavajú zásadu, že (na rozdiel od podnikania) spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Na dosiaľ uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval účet jeho klienta, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.
Je pravdou, že predmetná zmluva obsahuje v hlave 17, § 2, § 12 úverových podmienok možnosť zmeny zmluvy dohodou účastníkov a jednostrannej vypovedateľnosti do 14 dní, navyše zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Lenže
ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by právne aprobovala zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo naopak podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi bola podľa tejto koncepcie uzatvorená na dobu neurčitú.
Je tiež pravdou, že žalobca argumentuje podpísaním zmluvy o úvere s jeho poskytnutím vo výške 1.700,- Eur a túto výšku čerpania žalovaný potvrdil, pričom príznačne ju potvrdil ako výsledok čerpania z platobnej karty veriteľa. Lenže keď žalobca nepredložil potvrdenie o konkrétnom poskytnutí peňazí a citované ustanovenie hlavy 4, § 1 úverových podmienok zakotvuje možnosť poskytnutia úveru v rôznych variantoch v hotovosti aj bezhotovostne (splátkový kalendár predložený žalobcom je zameraný výhradne na povinnosti dlžníka), tak sudca vyhodnotil, že došlo k realizácii bezhotovostne poskytnutého úveru dlžníkovi s možnosťou čerpania z platobnej karty, a tak v tomto prípade nie je možné rozlíšiť „základný“ úver a „revolvingový úver I, resp. II“ podľa skutkovej koncepcie žalobcu, čo teda podľa názoru súdu neumožňuje oddelenie neplatnej časti zmluvy od platnej.
Navyše je vhodné dodať, že pravidlom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je podanie informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to podľa § 11 zákona č. 258/2001 Z. z. (obdobne ako § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorým argumentoval žalobca) pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu oznámenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne oznámenie v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov by bolo významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Pokiaľ tu v zmluve je uvedená RPMN „od 22,5 do 23,2%“, je príznačné, že pri nekonkrétne do budúcna dojednaného času a výšky čerpania úveru, v spojení s pevnou výškou poplatku za vedenie úverového účtu, je uvedenie RPMN vyplývajúcej zo záväzných častí zmluvy prakticky nemožné. Pritom samotný veriteľ príznačne uvádza, že presnú výšku RPMN oznámi „po poskytnutí úveru“ a toto aj v zmysle svojej argumentácie v tomto konaní nedodržal. Aj to podľa názoru súdu ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru ako poskytovaného spotrebiteľom.
Osobitne podľa názoru súdu došlo aj k neuvedeniu celkovej čiastky vyplývajúcej zo súčtu splátok 3.297,- Eur, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., aj keď iba s pomerne malým rozdielom podľa skutkového stavu oboznámeného vyššie (uvedených bolo 3.235,68 Eur). Pokiaľ žalobca argumentoval ustanovením § 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného do 1.4.2010 (tunajšia zmluva bola uzatvorená 20.5.2011), tak príznačne už aj podľa tamojšieho ustanovenia sa jednalo o poistenie určené na zabezpečenie platby veriteľa v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa. V tomto zmysle sa jedná jednoznačne o poistenie vyžadované veriteľom, ktoré z pohľadu dlžníka predstavuje jeden z nákladov úveru.
Pri tejto argumentácii vedúcej k neplatnosti zmluvy (popri porušenom účele zmluvy aj systematická podoba predmetnej zmluvy) bola žaloba právne nedôvodná v časti príslušenstva pohľadávky, akým je úrok, poplatky a primerane aj úrok z omeškania, pričom vzhľadom na podrobné podmienky, ktoré žalobca ako veriteľ stanovil, tieto boli účtované už v predchádzajúcom priebehu splácania úveru. Do úvahy tak prichádzalo iba zaviazanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 OZ, ale to dôsledne titulom reálne poskytnutých a vrátených peňazí podľa výsledkov dokazovania, bez ohľadu na to, ako účtoval splácanie dlhu veriteľ podľa jeho skutkovej koncepcie.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo (v hlave 17 § 3 úverových podmienok) formálne dojednané denne, t.j. ktorá mala narastať v čase, ale celé toto zmluvné ustanovenie súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase, lebo pri tejto koncepcii opúšťa účel paušalizovanej náhrady škody, ale ekonomicky nahrádza pravidelné sankčné príslušenstvo úveru, akým je úrok z omeškania. Obdobne poplatok za upomienku - prvú vo výške 4,- Eur a ďalšiu vo výške 12,- Eur súd považuje v tejto podobe za nevyváženú podmienku v neprospech spotrebiteľa, keďže toto je ustanovenia závislé od správania veriteľa. Navyše ako súd uviedol vyššie, celú predmetnú zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Úrok z omeškania súd priznal podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka vo výške podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k priznanej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu od jeho posledného vyčíslenia 8.1.2014, keď sa už žalovaný do omeškania jednoznačne dostal. Na výške uplatneného úroku z omeškania (od právnej úpravy účinnej od 1.2.2014 ide o sadzbu zvýšenú o 5 %) nič nemení, že žalobca úrok z omeškania za predchádzajúce obdobie od zosplatnenia 25.9.2012 vyčíslil konečnou sumou (inak uplatnených 0,024 % denne = 8,76% ročne - pozn. súdu).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., keď v konaní mal prevažný úspech žalobca (na vyčíslených sumách priznaním 1.303,50 Eur z celého dosiaľ uplatneného predmetu konania 2.286,12 Eur (1.303,50 : 2.286,12 x 100 = 57 % pre žalobcu), ale dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania je pri jeho úkonoch uvádzanie skutočností podľa úplne inej skutkovej koncepcie, než aká by bola v súlade s účelom zákona, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Súd zvažoval povoliť žalovanému splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca ako subjekt poskytujúci svoje služby hromadne by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, ale napokon pre tvrdenia žalovaného o prekážkach zrejme trvalého charakteru, zrejme presahujúcich potrebu dočasného odkladu v súlade s právami veriteľa, súd od toho upustil s tým, že práva dlžníka sú primerane chránené ustanoveniami exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).