Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-2846-2007.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2846/2007
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO : 30807484, proti povinnému: Ján Lupták - LW, IČO: 37395696, C.. Č.. XXXXXX/XXXX 966 32 Jastrabá č. 133, vedenej pod sp. zn. EX 220/2007 súdnym exekútorom: JUDr. Mária Zervanová, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 18, pre 1 064,92 € takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,87 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 064,92 € na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Žiar nad Hronom č. 700-2610198507-GC04/07 zo dňa 18.04.2007 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné v konaní uspokojiť či už v celku, alebo po častiach pohľadávku oprávneného s prísl. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K 56/2010-40 zo dňa 02.03.2011 zrušil konkurz na majetok povinného z dôvodu nedostatku majetku povinného preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 209,18 eur vrátane DPH.
Súd vyzval súdneho exekútora na doručenie exekučného spisu EX 220/07 a súdny exekútor doručil exekučný spis súdu dňa 20.09.2013.
Súd preskúmal exekučný spis EX 220/07 a zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenia majetku povinného. Súd má preukázané, že podľa lustrácií vykonaných na dopravnom inšpektoráte má povinný minimálne 16 iných exekučných konaní vedených na svoj majetok. Z vykonaného šetrenia je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Neexistuje základný materiálny predpoklad k vykonaniu exekúcie, a to exekvovateľný majetkový substrát vo vlastníctve povinného. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať ex offo a v predmetnej exekúcii nie sú pochybnosti o nemajetnosti povinného. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE 236/2010-131: „za tohto stavu je ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku, predmetné zastavenie exekúcie v časti nevymoženej pohľadávky nie je procesnou prekážkou, ktorá by v budúcnosti bránila oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nadobudne majetok alebo príjem spôsobilý na exekúciu.“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci, ako aj z materiálov nachádzajúcich sa v exekučnom spise za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. l EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
V § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, sú uvedené úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 náhradu trov exekúcie v celkovej výške 37,87 eur vrátane 20% DPH vo výške 6,31 eur.
Uvedená odmena predstavuje:
A) podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) - počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: 1 hod. x 6,64 eur/hod = 6,64 eur + DPH
O Vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku 15 min. O Doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 15 min. O Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 15 min. O Vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia 15 min. B) § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 jednotlivé úkony v exekučnej činnosti: 4 x 3,32 eur = 13,28 eur + DPH
O získanie poverenia 3,32 eur O doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur O doručenie exekučného príkazu 3,32 eur O každé zisťovanie majetku povinného 3,32 eur C) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky 11,64 eur + DPH
O poštovné 11,64 eur
Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia. Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 €, ale u úkonov podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. Do jednej skupiny teda patria úkony, za ktoré patrí odmena len 1 krát bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní a v druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. V zmysle vyššie uvedeného súd odmenu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 16 úkonov, priznal len za 1 úkon a tiež za doručovanie príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 17 úkonov priznal odmenu len za 1 úkon. Celkovo teda súdnemu
exekútorovi patrí paušálna odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti, t.j. 4 x 3,32 = 13,28 €. Náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal tak, ako si ich súdny exekútor vyčíslil t. j. v sume 11,64 € (poštovné). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 6,64 eur za štúdium spisu, kontrolu, žiadosť o udelenie poverenia, 6,64 eur za vyhotovenie špecifikácie trov a 6,64 eur za vyhotovenie oznámenia o ukončení exekúcie, nakoľko ide o administratívne práce, teda práce spojené s vybavovaním spisovej agendy, ktoré bezprostredne nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a náhrada za tieto činnosti je subsumovaná v odmene za exekučné úkony. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi za ním vyčíslené časové úkony - za vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia 4 x 60 minút (4 x 6,64 eur) ako súdny exekútor požadoval, ale len 4 x 15 minút, nakoľko časovú a obsahovú náročnosť jednotlivých úkonov súd posúdil na základe vlastnej úradnej činnosti, keď v rámci svojej administratívnej činnosti denne vyhotovuje z hľadiska obsahu rovnako náročné úkony.
K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.