Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX, XXX XX J. K., o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -181 z 22. marca 2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad 19. februára 2020 žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, parcela KN- C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 580 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parcela KN-C č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 236 m2, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres B. patria v podiele o veľkosti 14 k celku do dedičstva po A. H., F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. XXX a v podiele o veľkosti Í4 k celku do dedičstva po G. H., F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. XXX. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v súčasnosti je podielovou spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností v podiele 14 k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 3Z k celku. Nebohá A. H. bola matkou strán sporu, ktorá zomrela XX. júla XXXX bez zanechania závetu. Rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Poprade, sp. zn. D 815/90 z 29. januára 1991 vo veci prejednania dedičstva po nebohej A. H. nadobudlo právoplatnosť 29. januára 1991. Štátne notárstvo vyporiadalo dedičstvo tak, že ho nadobudol otec strán sporu nebohý G. H. v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. V dedičskom konaní dedičstvo neodmietla a aj napriek tomu nebola na dedičské konanie privolaná, pričom na zastupovanie v dedičskom konaní nesplnomocnila žiadnu osobu. Následne teraz už nebohý G. H. darovacou zmluvou z 12. augusta 2013 okrem iného daroval žalovanému a nebohej A. D. každému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 14 k celku k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že jej manžel má dcéru z prvého manželstva G. B. a týmto postupom chceli zabrániť tomu, aby zdedila podiel k nehnuteľnostiam. Darca nebohý G. H. nemohol platne previesť darovacou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na obdarovaných, keďže v dedičskom konaní po svojej manželke nebohej A. H. nezákonne nadobudol výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Darovaciu zmluvu nepodpísal jej otec nebohý G. H., podpis na darovacej zmluve nie je pravý podpis a darovacia zmluva je neplatná. Nebohý G. H. mal v čase uzavretia darovacej zmluvy zlý zdravotný stav, nevládal vstať z postele, dýchal cez

hadičky, mal vývod, preto nemohol byť jeho podpis úradne overený na matrike. O tom, že nebohý G. H. darovaciu zmluvu nepodpísal svedčí aj skutočnosť, že rok po úmrtí A. H. sa jej narodila prvá dcéra H. B. a neskôr druhá dcéra A. B. a nebohý G. H. bol veľmi šťastný, že sa dožil dvoch vnučiek, preto by za žiadnych okolností nedopustil, aby raz jeho vnučky nemohli dediť sporné nehnuteľnosti. Jej sestra G. A. D. zomrela XX. augusta XXXX. V dedičskom konaní po nebohej G. A. D. žalovaný nadobudol 14 nehnuteľnosti v pomere k celku a ona takisto nadobudla 14 nehnuteľnosti v pomere k celku. Dedičské konanie po nebohej G. A. D. taktiež neprebehlo v súlade so zákonom, čo spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, keďže nebohý G. H. sa nemohol platne stať výlučným vlastníkom rodinného domu. Následkom neplatnosti darovacej zmluvy je neplatné dedičské konanie po nebohej sestre G. A. D. v časti vzťahujúcej sa na nehnuteľnosti. Momentálne nehnuteľnosti užíva s manželom. Žalovaný sa žiadnym spôsobom o nehnuteľnosti nestará, nepodieľa sa na bežnej údržbe, neprispieva na nevyhnutné náklady.

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie, že nehnuteľnosti rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na pozemku - parcela registra KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, patrí v podiele 14 k celku do dedičstva po nebohej A. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. XXX, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , (ďalej aj „“).

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že uznesením z 21. októbra 2020 konanie zastavil pre prekážku res iudicata v zmysle ustanovenia . Proti uzneseniu včas podala odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci z úmrtného listu nebohej A. H. - matky strán sporu zistil, že zomrela XX. júla XXXX. Zo zápisnice o predbežnom šetrení v konaní vedenom pred bývalým štátnym notárstvom v Poprade pod sp. zn. D 815/1990 je zrejmé, že predmetom dedenia bola polovica rodinného domu so súpisným číslom J. nachádzajúceho sa v k. ú. C. bez pozemku. Pozemok vtom čase nebol pozemnoknižne vysporiadaný. Podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade, sp. zn. D 815/1990 z 29. januára 1991 predmetom dedenia bola polovica rodinného domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v k. ú. C. bez usporiadania vlastníctva domového pozemku s tým, že dedičstvo nadobudol nebohý G. H. - otec strán sporu bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Druhá polovica rodinného domu patrila nebohému G. H. titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa kópie spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 815/1990 bola v konaní za dedičov prítomná G. A. D. sestra strán sporu, ktorá konala podľa plnej moci za svojho nebohého otca G. H. a za svojich súrodencov - žalobkyňu a žalovaného. Nebohý G. H. ako darca 12. augusta 2013 uzatvoril so žalovaným a G. A. D. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 580 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parcela KN-C č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 236 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXXX/XX zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poprad, Katastrálnym odborom pre k. ú. C., obec C., okres B. s tým, že obdarovaní nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a podiel každého z nich predstavoval ‘Z k celku. G. H. zomrel X. januára XXXX. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľke G. A. D., pričom predmetom dedenia bol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti !4 na nehnuteľnostiach v k. ú. C., ktorý nadobudli žalobkyňa a žalovaný, každý v podiele 'A. H. B. a A. B. v písomnom čestnom prehlásení prehlásili, že krstná G. A. D. im povedala, že budú dediť dom v C. a tak isto aj byt krstnej v B.. Taktiež im povedala, že majú vyplatiť žalovaného z jeho časti domu, 80.000,- eur majú dať na údržbu domu v C. a 30.000,- eur na onkológiu. Žalovaný a jeho rodina pred smrťou krstnú nevideli, lebo keď ju navštívili vo M. K., ona ich vyhodila. Oni boli s krstnou každý deň v kontakte. Bola šťastná, keď ich videla. Podľa výpovede svedka H. B. po smrti nebohej A. H. nedošlo k žiadnemu dedičskému konaniu. Skutočnosť, že sa všetok majetok previedol na otca strán sporu podľa názoru nepredstavuje dedičské konanie. Je strašné, že sa k predmetu sporu dostal žalovaný. So žalobkyňou boli nezávislí do istej doby, keď dostal mozgovú príhodu v F. a od toho času

má samé zdravotné problémy a komplikácie. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý, učili ho chodiť. Teraz býva v C. aj s manželkou. Mrzí ho, že žalovaný na neho špiní.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v časti konania o určenie, že nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na parcele C. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2 nie sú dané procesné podmienky konania. Ide o prekážku veci rozsúdenej - res iudicata, pre ktorú túto časť konania nemožno prejednať a rozhodovať znova. Z obsahu dedičského spisu vo veci D 815/90 zistil, že v rámci dedičského konania bol prejednaný iba rodinný dom so súpisným číslom XXX, nie aj parcely KN-C č. XXXX/XX, L. XXXX/XX, L. XXXX/XX N. L. XXXX/X. Dedičské konanie riadne prebehlo, na prejednávanie dedičstva písomnými plnomocenstvami splnomocnili G. H., nar. XX.XX.XXXX, žalovaný a žalobkyňa G. A. D.. Nebohý G. H. nadobudol spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome so súpisným číslom XXX v k. ú. C. o veľkosti 1 ako dedičstvo po svojej manželke a o veľkosti 1 titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Teda v časti konania týkajúcej sa rodinného domu ide o totožnosť predmetu konania i totožnosť strán sporu s účastníkmi konania v dedičskom konaní. Ak by žalobe o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po nebohej A. H. vyhovel, nasledovalo by prejednanie nehnuteľnosti v rámci dedičského konania. Avšak nemožno dvakrát prejednať ten istý predmet v rámci dedičského konania. Žalobkyňa bola účastníčkou dedičského konania po nebohej A. H., rodinný dom bol v dedičskom konaní riadne prejednaný, preto nemožno prejednať vec o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva s cieľom opätovného prejednania tej istej nehnuteľnosti v dedičskom konaní po nebohej A. H.. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe v časti o určenie, že pozemky patria v podiele 1 do dedičstva po nebohej A. H.. A. H. zomrela XX. júla XXXX, t. j. cca 30 rokov pred podaním žalobného návrhu, pričom v časti (správne v čase) rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade 29. januára 1991 žalobkyňa mala vedomosť o výsledku dedičského konania, t. j. musela mať vedomosť, že rodinný dom nadobudol otec G. H.. Právne vzťahy k sporným nehnuteľnostiam boli s istými následkami dotknuté pred cca 30 rokmi, nestali sa neistými. Tridsaťročný právny a skutkový stav k nehnuteľnosti vytvoril objektívny stav právnej istoty. Na doterajší dlhodobý stav právnej istoty nemá vplyv ani súčasné poukazovanie žalobkyne na to, že nemala vedomosť o priebehu dedičského konania, že sestru G. A. D. nesplnomocnila na zastupovanie v dedičskom konaní. Z obsahu dedičského spisu vyplýva existencia plnomocenstva a priebeh dedičského konania. Do roku 2020 všetci rešpektovali istý právny a faktický stav. Predmetná žaloba je naopak spôsobilá tridsať rokov trvajúci stav právnej istoty narušiť. Právny neistotu žaloba vytvára, nie odstraňuje. Žaloba nie je nástrojom prevencie, aleje skutočne spôsobilá absolútne narušiť právnu istotu na strane samotnej žalobkyne i na strane žalovaného, ktorí sú obaja zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 1 a žalovaný v podiele 3. Podľa názoru súdu ani nie je možné pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe po dlhodobom stave právnej istoty, ktorá nikým nebola rušená, namietaná. Vzhľadom na princíp právnej istoty v demokratickom štáte je potrebné zdôrazniť práve tento dlhoročný časový aspekt. Za daného stavu súd ustálil, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe. V časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom G. H. žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Poprad, Katastrálnym odborom vyplýva, že žalobkyňa je na liste vlastníctva zapísaná ako spoluvlastnícka nehnuteľnosti v podiele 1. Ak by súd žalobe v tejto časti vyhovel a boli by prejednané v rámci dedičského konania po nebohom G. H. nehnuteľnosti v podiele 1, ktoré v rámci dedičského konania po nebohom G. H. prejednané neboli majúc za to, že ku dňu smrti tieto nehnuteľnosti vzhľadom na uzatvorenú darovaciu zmluvu nebohý G. H. nevlastnil, tak by v rámci dedičského konania žalobkyňa nadobudla podiel 1 k celku a žalovaný podiel 1 k celku, pričom žalobkyňa je už teraz zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1. Uvedené sa preto míňa účelu určovacej žaloby, nezlepší právne postavenie žalobkyne, nezíska žalobkyňa po skončení dedičského konania väčší spoluvlastnícky podiel, takáto žaloba pre žalobkyňu nie je nijakým spôsobom užitočná.

Súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po nebohej A. H. pre prekážku konania – resiudicata zastavil. Súd zamietol žalobu v časti o určenie, že pozemky patria v podiele 1 k celku do dedičstva po nebohej A. H. pre nedostatok naliehavého právneho záujme žalobkyne na určovacej žalobe. Žalobkyňa odôvodnila v žalobnom návrhu naliehavý právny záujem tým, že je spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností v k. ú. C. iba v podiele 1 a žalovaný v podiele 3 s tým, že ak súd žalobe vyhovie, po prejednaní v dedičských konaniach po nebohej A. H. a nebohom G.

H. by sa žalobkyňa stala spoluvlastníckou v podiele 1 a žalovaný v podiele 1. Súd zamietol žalobu v časti o určenie, že rodinný dom a pozemky patria v podiele 1 k celku do dedičstva po nebohom G. H. pre nedostatok naliehavého právneho záujme žalobkyne na určovacej žalobe.

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a s ohľadom na osobitný predmet konania a súrodenecký vzťah medzi stranami sporu ako dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal (z obsahu spisu žalovanému ani žiadne trovy konania nevyplývajú).

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. , , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nevykonaniu navrhovaných dôkazov žalobkyňa tvrdila, že v podaní z 29. júna 2020 navrhla výsluch svedkýň N. H. a N. G., ktoré vedia uviesť skutočnosti týkajúce sa konania a N. G. by vedela uviesť skutočnosti súvisiace s existenciou závete jej sestry G. A. D. a okolnosti týkajúce sa dedičského konania po jej sestre G. A. D.. Rovnako navrhla, aby si súd vyžiadal od žalovaného list z 24. júna 2015, ktorý adresovala žalovanému a list z 2. septembra 2015, ktorý adresovala svojej sestre G. A. D., ktorými žalovaný disponuje. List adresovaný jej sestre G. A. D. mala v úschove jej priateľka N. G., ktorá ho odovzdala žalovanému. V týchto listoch žiadala žalovaného a sestru G. A. D., aby sa dohodli, ktorý z nich ju vyplatí z podielu po ich mame, čo im prikázal ich otec. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie konštatovala, že podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky a jej presvedčenia v predmetnej veci bol naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný, pretože rozsudok by bol podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Okrem toho následkom neplatnosti darovacej zmluvy je zároveň aj neplatné dedičské konanie po nebohej G. A. D. v časti vzťahujúcej sa na nehnuteľnosti, keďže jej nebohá sestra G. A. D. nemohla platne nadobudnúť neplatnou darovacou zmluvou podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam od (teraz už) nebohého otca G. H.. Dokonca jej nebohá sestra jej pred smrťou povedala, že darovaciu zmluvu 12. augusta 2013 napísala a podpísala za ich vtedy ešte žijúceho otca, pretože ich nebohý otec nechcel žalovanému z rodinného domu nič dať. Nakoľko jej sestra nemala deti, tak jej majetok mali dediť jej dcéry. To jej povedala pred svojou smrťou pred jej dcérami. Vie o tom aj N. G., ktorú navrhovala vypočuť. Keďže darovaciu zmluvu nepodpísal jej otec a podpis na darovacej zmluve nie je pravý, darovacia zmluva je v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) s poukazom na ustanovenie neplatná, tým sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Jej nebohý otec v čase uzavretia darovacej zmluvy mal zlý zdravotný stav, preto bol odkázaný na domácu starostlivosť (nevládal vstať z postele, dýchal cez hadičky), a preto je zrejmé, že jej nebohému otcovi nemohol byť úradne overený podpis na matrike, ktorý sa vyžaduje na platnosť darovacej zmluvy, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení chcela nahliadnuť do osvedčovacej knihy na matrike v B., kde sa údajne mal jej nebohý otec podpísať, ale z dôvodu ochrany osobných údajov jej to nebolo umožnené, ani súd prvej inštancie neakceptoval jej návrh na vyžiadanie a vykonanie tohto dôkazu. Ohľadom namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zdôraznila, že napadnutý rozsudok nie je v súlade s , nevysvetľuje akými úvahami sa pri hodnotení skutkového stavu riadil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a najmä nepôsobí presvedčivo. Naviac 28. februára 2022 vo veci podala námietku zaujatosti proti sudkyni G. A. A., o ktorej nikto nerozhodol, čím jej v podstate odňal jej ústavné právo konať pred súdom a právo na zákonného a nestranného sudcu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

Žalobkyňa podaním doručeným súdu (po lehote) odvolanie doplnila, pričom uviedla, že žalovaný od nej v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. vymáha bezdôvodné obohatenie za užívanie rodičovského domu, takže aj toto svedčí o naliehavom právnom záujme. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby súd vyzval žalovaného na predloženie listu ňou adresovaného G. A. D., ktorý potvrdzuje, že od otca nikdy nežiadala 40.000,- eur ani jej otec žiadnych 40.000,- eur nedal, ako sa snaží tvrdiť žalovaný. Tento list obsahuje informáciu, že od sestry žalovaného žiadala informáciu, kto z nich ju vyplatí z maminej polovice domu, aby sa dohodli. Potvrdiť skutočnosť, že od otca v auguste 2013 nedostala žiadne peniaze, vedia ako svedkovia potvrdiť jej dcéra H. B. a N. G., ktoré s ňou boli na stretnutí s jej otcom v auguste 2013 a taktiež jej manžel H. B., ktorý ju čakal v Českej republike a keď prišla do Českej republiky za ním tak samozrejme žiadne peniaze nemala. Ďalej navrhla vypočuť ako svedka notára G. D. z B., ktorý vie potvrdiť, že hodnota domu v C. bola stanovená až v rámci dedičského konania po sestre G. A. D., a to na sumu 80.000,- eur, a teda nemohla byť stanovená za života otca, ktorý zomrel v roku 2014, t. j. skôr ako G. A. D. (v roku 2016), a to z dôvodu, že žalovaný tvrdí, že polovicu tejto sumy 40.000,- eur jej daroval otec v hotovosti do ruky. Jej sestra mala dvadsaťdva rokov poštový priečinok v B. na pošte, čo žalovaný neoznámil notárovi G. D.. ale vybral všetky veci z tohto priečinka vrátane závetu jej sestry G. D., o čom podala trestné oznámenie. So žalovaným nikdy žiadnu dohodu neuzatvorila. Text dohody odoslal notárovi G. D. sám žalovaný, čím ho uviedol do omylu, že sa takto dohodli, hoci vedel, že ona mu túto dohodu odmietla podpísať. Konanie vedené pod sp. zn. je prerušené do doby právoplatnosti rozhodnutia v konaní pod sp. zn. , z čoho je zrejmé, že má naliehavý právny záujem o určenie, že nehnuteľné veci patria do dedičstva po jej matke, keďže v prípade vyhovenia žalobe nebude od nej môcť žalovaný vymáhať v konaní vedenom pod sp. zn. bezdôvodné obohatenie za užívanie rodinného domu. Ďalšia chyba konania na súde je tá, že jej námietka zaujatosti z 28. februára 2022 nebola nijako prejednaná. Pokiaľ sudkyňa vyhlásila rozsudok 22. marca 2022, tak ho vyhlásila ako nezákonná sudkyňa, lebo nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti. Súdu 3. marca 2022 zaslala upovedomenie, že od 25. marca 2022 do 10. apríla 2022 sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. Súd 22. marca 2022 vydal rozsudok, ktorý prevzala spolu so zápisnicou o pojednávaní z 22. marca 2022 priamo na tomto súde. Za dva dni cestovala do Írska, takže mala mimoriadne sťaženú situáciu na podanie odvolania, pričom sudkyňa veľmi dobre vedela, že 25. marca 2022 letí do Írska. Popritom písomné vyhotovenie zápisnice neobsahuje všetky veci, ktoré na súde odzneli. Samotná zápisnica končí vyjadrením, že súd ďalšie dôkazy nevykonával, lebo neboli navrhnuté, čo však nie je pravda, lebo ona dôkazy navrhla. Považuje za nesprávne, ak sa žalovaný vydáva za väčšinového spoluvlastníka nehnuteľnosti, keď sám sa vyjadril, že mu rodinný dom so súpisným číslom XXX v obci C. nič nehovorí. Od 2. mája 2017, kedy ju fyzicky napadol, žalovaný tento dom ani raz nenavštívil. Ako to sľúbila svojej dnes už nebohej sestre pred smrťou, stará sa o dom, záhradu a cintorín, v súvislosti s čím mala za posledných šesť rokov náklady vo výške 34.000,- eur.

K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k obsahu odvolania.

Žalovaný nepodal k odvolacej replike žalobkyne odvolaciu dupliku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

Pokiaľ žalobkyňa upozorňovala na skutočnosť, že v podaní z 29. júna 2020 navrhla výsluch svedkýň N. H. a N. G., ktoré vedia uviesť skutočnosti týkajúce sa konania a N. G. by vedela uviesť skutočnosti súvisiace s existenciou závete jej sestry G. A. D. a okolnosti týkajúce sa dedičského konania po jej sestre G. A. D., odvolací súd podotýka, že pre rozhodnutie o žalobe či nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne, nemá význam výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkýň, ani závet napísaný jej dnes už nebohou sestrou G. A. D. a okolnosti dedičského konania po G. A. D., pretože tieto nemajú súvislosť s predmetom tohto konania vzhľadom na nižšie uvedené závery.

Rovnako pre zodpovedanie otázok rozhodujúcich pre posúdenie žaloby o určenie či nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne nie sú potrebné listy, ktoré žalobkyňa adresovala svojím súrodencom a v ktorých ich žiadala o to, aby sa dohodli, ktorý z nich ju vyplatí z podielu po ich mame.

K žalobkyňou tvrdenej existencii naliehavého právneho záujmu, odvolací súd konštatuje, že rozsudok by bol spôsobilým predpokladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ak by bolo žalobe vyhovené. Avšak v danej veci žalobe nebolo vyhovené práve preto, že nebol preukázaný právny stav, aký v žalobe tvrdila žalobkyňa, resp. právny stav, ktorý žalobkyňa považuje za skutočný. Teda žalobkyňa súdu nepredložila žiadny taký dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej rodičoch.

Čo sa týka žalobkyňou tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi otcom žalobkyne ako darcom a súrodencami žalobkyne ako obdarovanými 12. augusta 2013 a neplatnosti dedičského konania po nebohej G. A. D. tieto nie sú predmetom tohto konania, pričom ak žalobkyňa ich považuje za neplatné, môže podať ďalšie žaloby, na základe ktorých by súd v iných konania rozhodol o ich neplatnosti. Uvedené nebolo možné v tomto konaní vyriešiť ani ako predbežnú právnu otázku, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o neplatnosti darovacej zmluvy. Neplatnosť darovacej zmluvy síce uviedla vo svojich skutkových tvrdeniach, avšak žiadne dôkazy k nim v konaní nepredložila (napr. znalecké posudky, odborné vyjadrenia), nevzniesla ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Za takéhoto stavu súd nemal žiaden priestor v kontradiktórnom konaní vykonať dokazovanie k platnosti, či neplatnosti darovacej zmluvy a správne uzatvoril, že neplatnosť darovacej zmluvy v konaní žalobkyňou preukázaná nebola.

Vo vzťahu k otázke rozhodovania o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou voči zákonnej sudkyni G. A. A. podaním z 28. februára 2022 odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie . podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie nerozhodnutím o žalobkyňou vznesenej námietke zaujatosti, ktorá sa týkala len procesného postupu zákonnej sudkyne, nemohlo byť žalobkyni odňaté ústavné právo konať pred súdom a právo na zákonného a nestranného sudcu.

Odvolací súd sčasti akceptuje argumentáciu žalobkyne súvisiacu s porušením práva na spravodlivý proces, a to v tom smere, že časti odôvodnenia rozsudku na niektorých miestach na seba logicky nenadväzujú, avšak v celkovom kontexte rozhodnutia je možné pochopiť právne dôvody zamietnutia žaloby. Z tohto pohľadu je porušenie procesných práv žalobkyne nízkej intenzity a nie je spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj z tohto dôvodu odvolací súd považuje za vhodné stručne zhrnúť skutočnosti, pre ktoré bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť.

Z ustanovenia , podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, je zrejmé, že zdediť po poručiteľovi možno len to, čo poručiteľovi v čase smrti patrilo, resp. na čo by mal poručiteľ v čase smrti nárok. V danej veci bola matka žalobkyne A. H. v čase smrti bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v k. ú. C., dedičského podielu na ktorom sa žalobkyňa vzdala z dôvodu, že jej manžel má dcéru z prvého manželstva. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rodičov žalobkyne v dedičskom konaní nadobudol polovicu rodinného domu, ktorá patrila do dedičstva, po matke žalobkyne otec žalobkyne G. H.. Keďže o podiele na rodinnom dome, ktorý patril do dedičstva po matke žalobkyne, už bolo rozhodnuté, súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu v časti o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po matke žalobkyne z dôvodu prekážky rozsúdenej veci zamietol.

Na rozdiel od uvedeného odvolací súd hodnotí ako nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v časti o určenie, že pozemky patria do dedičstva po matke žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by matka žalobkyne v čase smrti predmetné pozemky vlastnila a to z dôvodu v čase jej smrti boli pozemky vedené ako pozemky s nevysporiadaným vlastníctvom. Až neskôr, ako to vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise sa ich vlastníkom stal G. H.. Možno teda uzatvoriť, že predmetné pozemky za svojho života A. H. nikdy nevlastnila. Preto, ak v konaní nebolo preukázané, že by prichádzalo do úvahy dedenie pozemkov po matke žalobkyne, súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že na strane žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem na určení, že pozemky patria do dedičstva po jej matke.

Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po otcovi žalobkyne G. H., odvolací súd konštatuje, že otec žalobkyne v čase smrti predmetné nehnuteľnosti nevlastnil, a preto nemohli byť ani predmetom dedičstva. To žalobkyni muselo byť známe, keďže sama predložila súdu prvej inštancie ako prílohu žaloby darovaciu zmluvu uzatvorenú 12. augusta 2013, ktorou jej otec daroval predmetné nehnuteľnosti jej súrodencom. Jediné, čo odvolací súd z obsahu spisu v rámci predkladania listinných dôkazov nezistil je skutočnosť, akým spôsobom nadobudol otec žalobkyne po smrti svojej manželky pozemky, ktoré neskôr daroval svojím dvom deťom. Pokiaľ k tejto skutočnosti žalobkyňa nepredložila súdu prvej inštancie žiadny listinný dôkaz a ani návrhy na dokazovanie, nemohol sa tým zaoberať ani súd prvej inštancie a musel prijať záver, že žalobu v časti o určenie, že rodinný dom a pozemky patria do dedičstva po otcovi žalobkyne zamieta.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).