Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-423-2013.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/423/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: G.I.C. Cash, a. s., so sídlom Hradbová 19, Košice, IČO: 36 172 081, zastúpená JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom, Urbánkova 6, Košice, proti žalovanej: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, S., o zaplatenie 492,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. júla 2013, č.k. 5C/146/2009-23, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni 185,75 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.03.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvné podmienky, obsahom ktorých je povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, úrok vo výške 10% mesačne z dlžnej sumy, oprávnenie dodávateľa účtovať poplatok vo výške 9,96 eur za zaslanie výzvy na zaplatenie v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania a oprávnenie dodávateľa účtovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy minimálne však 33,19 eur v prípade, že spotrebiteľ nebude reagovať na list dodávateľa, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, § 39, § 544 ods. 1, § 559 ods. 2 a § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj § 153 ods. 4 O.s.p., keď mal za preukázané, že predmetom konania je právo žalobkyne, ktoré vyplýva zo záväzkov vzniknutých zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ/ka a nemala možnosť obsah uvedenej zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi, súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (podľa znenia účinného v čase uzavretia zmluvy), keď na jednej strane vystupuje veriteľ ako podnikateľ, finančná inštitúcia a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripravovaného návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0,25 % denne z celkovej dlžnej sumy (bod 9 písm. b/ zmluvy) t. j. 91,25% ročne, súd pri rozhodovaní na základe vyššie uvedených ustanovení
túto zmluvnú pokutu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku poukazujúc na § 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (pričom mal na zreteli aj ochranu spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993). Súd mal za to, že takéto ustanovenie v typovej spotrebiteľskej zmluve zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu). Súd preto vyslovil, že táto podmienka je neprijateľná (teda neplatná); preto v tejto časti súd návrh s poukazom na uvedené zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o pôžičke žalobkyňa dňom podpísania zmluvy požičala (prenechala) žalovanej sumu 331,94 eur (10.000 Sk) s termínom splatnosti do 15.09.2008. Účastníci predmetnej zmluvy sa dohodli na mesačnom úroku vo výške 10 % z dlžnej sumy. Mesačný úrok bol splatný v dohodnutej výške vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Zmluvná povinnosť dlžníka zaplatiť riadne a včas je jeho esenciálnou povinnosťou, na druhej strane však výška mesačného úroku vo výške 10% (t.j. 120% ročne) z dlžnej sumy je v tomto prípade zjavne neprimeraná, a to s poukazom na vyššie uvedenú priemernú úrokovú mieru z úverov v rozhodnom období. Podľa názoru súdu, v prejednávanom prípade je toto ustanovenie zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 Občianskeho zákonníka) absolútne neplatné. Dojednaná výška úrokov zo zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Žalobkyňa by bez akéhokoľvek pričinenia získala neprimerane navýšenú sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené a citované ustanovenia ide o neprijateľnú podmienku v predmetnej zmluve. Súd v tejto časti návrh zamietol a určil, že aj táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd súčasne určil, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie v bode 14 zmluvy, obsahom ktorého je oprávnenie dodávateľa (žalobkyne) účtovať poplatok vo výške 9,96 eur za zaslanie výzvy na zaplatenie v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania, ako aj dojednanie v bode 15 zmluvy, obsahom ktorého je oprávnenie veriteľa účtovať dlžníkovi zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z celkovej dlžnej sumy, minimálne však 1.000 Sk v prípade, ak dlžník nebude v určenej lehote reagovať na listy veriteľa uvedené v bode 13 zmluvy. V danom prípade je totiž zrejmé, že za to isté porušenie povinnosti (omeškanie s platením splátok) bol dohodnutý viacnásobný postih, a to úroky z omeškania, zmluvná pokuta, ako aj poplatky za listy resp. upomienky žalobkyne. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky žalobkyne spojené s výzvami, resp. vymáhaním pohľadávky, ktoré sú dokonca paušalizované, sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, sú neprimerané, a preto absolútne neplatné. Súd v tejto časti návrh taktiež zamietol a určil, že aj tieto zmluvné podmienky sú neprijateľné. Súd pre úplnosť uviedol, že v ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré obsahovalo v danom čase výpočet neprijateľných podmienok je tento výpočet len demonštratívny, príkladmý. Podľa úvahy súdu preto možno ako neprijateľné podmienky určiť aj iné, tam neuvedené zmluvné podmienky, ako v tomto prípade, a to za predpokladu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ako v danej veci). Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu v sume 185,75 eur po zohľadnení troch zaplatených splátok spolu v sume 146,19 eur (10 000 Sk - 4 404 Sk). Iba v tejto časti považoval súd nárok žalobkyne za dôvodný. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanú zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,5% v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (4,25 x 2) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to od 16.03.2008 (ako žiadala žalobkyňa; pozn. viď vyššie citovaný bod 7/ zmluvy o pôžičke). V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že v zmysle ust. § 52 ods. 1, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorila ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o pôžičke, kde si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania, ktoré sú v zmluve definované jednoznačným spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ktoré by spôsobovali neurčitosť právneho úkonu, a teda pôsobili v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Poukázala na to, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o neprijateľných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy nevzťahujú na predmet alebo cenu plnenia. Súčasne uviedol, že výška, ktorú nesmela prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bola limitovaná až Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2008. Ďalej uviedla, že súd pri rozhodovaní
vo veci nezohľadnil podnikateľské riziko žalobkyne spojené s poskytnutím pôžičky, a to bez ďalšieho zabezpečenia pohľadávky.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/146/2009 bolo zaplatenie 492,37 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni 185,75 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.03.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvné podmienky, obsahom ktorých je povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, úrok vo výške 10% mesačne z dlžnej sumy, oprávnenie dodávateľa účtovať poplatok vo výške 9,96 eur za zaslanie výzvy na zaplatenie v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania a oprávnenie dodávateľa účtovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy minimálne však 33,19 eur v prípade, že spotrebiteľ nebude reagovať na list dodávateľa, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol i o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na jej priznanie nepodala návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.