Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-251-2013.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/251/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Z. S. S., W.. S.., S. S. K. I., I. XX, IČO: 31 335 004 proti žalovaným v rade 1/ K. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. E. XXX, F. A. v rade 2/ A. D., E.. XX.X.XXXX, I. A. - Z., G. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 12 786,87 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 12. 786,87 € spolu s 9,2% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12 558,35 eur od 01.10.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 767,- €, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,--€ zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh a s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.11.2012 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/, z toho žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi a žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy 12 786,87 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z istiny 12 558,35 eur od 1.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX uzavrel so žalovaným v rade 1/ a 2/ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.7.2010 na základe ktorej poskytol žalovanému v rade 1/ mimoriadny medziúver vo výške 12 200,- eur, ktorý sa žalovaný v rade 1/ zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať spolu s úrokmi 6,69% ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,02 eur a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazal žalovaný v rade 1/ vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 35,38 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa podľa zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia zaviazal žalovaný v rade 1/ splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,7% ročne mesačnými splátkami vo výške 103,40 eur. Žalovaný v rade 2/ prevzal ručením na seba povinnosť, uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný v rade 1/. Nakoľko žalovaný v rade 1/ neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol upomínaný a upozorňovaný na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Keďže dlžné splátky nedoplatil a žalovaný v rade 2/ na upomienky, ktoré mu boli tiež zasielané na vedomie, nereagoval, žalobca pristúpil z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v rade 1/ k odstúpeniu od zmluvy, listom zo dňa 25.6.2012 podľa článku VI. a VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.7.2010 a vyzval žalovaného v rade 1/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Zostatok pohľadávky ku dňu 30.9.2012 predstavuje celkovo sumu 12 786,87 eur, z čoho istina poskytnutého úveru je 12 558,35 eur a ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky žalobcu, sumu 228,52 eur teda rozdiel do sumy 12 786,87 eur tvoria nezaplatené úroky. Ich pripisovanie bolo potom zrejmé z histórie obratov na úverovom účte, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu (č. l. 35).
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát v odpore, ktorým žalovaný v rade 1/ napadol platobný rozkaz, ktorým súd pôvodne vo veci rozhodol a v tomto odpore žalovaný v rade 1/ namietal výšku uplatnenej pohľadávky. Podľa jeho názoru je podstatne nižšia ako bola v žalobe uvedená. Svoje stanovisko ale žalovaný v rade 1/ zmenil po tom, čo žalobca do spisu pripojil výpis z účtu odstúpeného medziúveru. Žalovaný v rade 1/ zmenil svoje stanovisko a na pojednávaní dňa 29.5.2014 uviedol, že voči výške dlhu a dôvodu dlhu nemá zásadne námietky a výšku a dôvod dlhu nerozporuje, dostal sa však do zlej finančnej situácie, pre ktorú nedokázal úver splácať a preto požiadal o povolenie splátok dlhu max. vo výške 100,- eur mesačne. V čase konania pred súdom bol totiž žalovaný v rade 1/ nezamestnaný a z úradu práce poberal len sumu 147,- eur. Z rôznych príležitostných brigád sa mu tento príjem podarilo zvýšiť maximálne na sumu 250 -300,- eur mesačne. Žalovaný v rade 1/ má tri maloleté deti a vyživovaciu povinnosť má aj k manželke. Tieto skutočnosti preukázal listinnými dôkazmi, ktoré na výzvu súdu pripojil do súdneho spisu.
Žalovaný v rade 2/, ako ručiteľ, rovnako ako žalobca nerozporoval výšku ani dôvod dlhu, teda pohľadávky uplatnenej žalobcom k žalobe a uviedol, že tiež sa dostal do finančných problémov ako žalovaný v rade 1/, aj napriek tomu, že je v čase konania pred súdom zamestnaný. Súčasne však jeho príjem nepostačuje na zaplatenie dlhu naraz a pre prípad, že by bol k nemu zaviazaný, žiadal, aby mu súd povolil splátky dlhu max. vo výške 100,- eur mesačne. Ako potom súd zistil, z výplatných pások, ktoré žalovaný v rade 2/ predložil, príjem žalovaného v rade 2/ sa v čistej mzde pohybuje okolo sumy 410-420,- eur mesačne. Súčasne má žalovaný v rade 2/ vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu a spláca ďalší úver sumou 63,23 eur mesačne. Ďalšie pravidelné náklady uňho predstavujú náklady za nájom bytu, vodné, stočné, inkaso, poplatky za internet a televíziu a pod..
Skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe vyplynuli aj z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, predovšetkým zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným v rade 1/ ako s dlžníkom a so žalovaným v rade 2/ ako ručiteľom. V tejto zmluve sa žalovaný v rade 1/ zaviazal splatiť dlh v splátkach, tak ako uviedol žalobca v žalobe a žalovaný v rade 2/ prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Z listu žalobcu zo dňa 25.6.2012 vyplynulo, že žalobca s poukazom na nezaplatenie zročných splátok dlhu ani v poskytnutej dodatočnej lehote a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace na účte mimoriadneho úveru s viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od úverovej zmluvy a žiada okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v sume 12 503,89 eur. Tento list sa do poznávacej sféry žalovaného dostal 18.7.2012, keď žalovanému v rade 1/ uplynula odberná lehota na vyzdvihnutia listu ako doporučenej zásielky na pošte, keďže mu bol doručovaný do miesta jeho trvalého bydliska. Oznámenie o tomto liste prevzal žalovaný v rade 2/ dňa 14.7.2012. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru potom vyplynulo, že žalovanému v rade 1/ bol vyplatený medziúver v dňoch 20.7.2010 v sume 9 760,- eur a dňa 10.2.2011 v sume 2 307,40 eur. Z prehľadu príjmov a výdavkov na úverovom účte je potom zrejmé, že do 25.6.2012, keď došlo k odstúpeniu od zmluvy listom žalobcu sa dlh žalovaného v rade 1/ zvýšil na sumu 12 503,89 eur vzhľadom na pripisované poplatky za upomienky a úroky. Posledný vklad totiž žalovaný v rade 1/ urobil dňa 6.10.2011 a odvtedy na splnenie svojich záväzkov z úverovej zmluvy neurobil žiadnu platbu. V období od 30.6.2012 do 30.9.2012 boli potom k sume 12 503,89 eur pripísané aj úroky a úroky z omeškania v celkovej výške 282,98 eur, z toho úroky v sume 54,46 eur.
Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) ktoré poskytujú základnú úpravu úverovej zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Vo vyššie citovaných ustanoveniach nachádza právnu oporu nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutého úveru a dlžných úrokov v celkovej výške 12 786,87 eur. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu 19.11.2011, keď sa žalovaný v rade 1/ prvýkrát dostal do omeškania s úhradou splátok medziúveru.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vtedy platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania nebol dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa predpisov z občianskeho práva, teda podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K 19.11.2011 bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 1,25% ročne a keďže úroky z omeškania podľa citovaného ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sú o osem percentuálnych bodov vyššie, žalobca správne požadoval úroky z omeškania v sadzbe 9,25%, aj keď ich v zmysle žaloby požadoval až od 1.10.2012.
Povinnosť zaplatiť plnenie žalobcovi pre žalovaného v rade 1/, ktorý bol dlžníkom žalobcu vyplýva, ako bolo vyššie konštatované z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, ktorý prevzal ručenie za predmetný dlh vyplýva z ustanovení § 303 až 312 Obchodného zákonníka.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Záväzok žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku vyplýva nakoniec aj z jeho výslovného vyhlásenia v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré ako ručiteľ urobil po podpise tejto zmluvy veriteľom a dlžníkom - žalovaným v rade 1/.
Vzhľadom na zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a oboch žalovaných zaviazal k zaplatenia žalobou uplatnenej sumy žalobcovi s tým, že logickým následkom plnenia jedného z nich je, že v rozsahu tohto plnenia zánik a povinnosť druhého. S prihliadnutím na finančnú situáciu oboch žalovaných, ktorú preukázali súdu listinnými dôkazmi pripojenými do spisu na poslednom pojednávaní, súd využil ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p., druhá veta a určil, že peňažné plnenie žalovaní v rade 1/ a 2/ môžu žalobcovi plniť v splátkach, ktorých zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovi súčasne podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 767,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.