Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/234/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., XX. Q. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 476 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, Ul. Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1.893,18 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2013 č.k. -88, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,14 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.893,18 Eur s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.146,49 eur od 09.12. 2006 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 267,06 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom dňa 29.06.2004 zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej Všeobecná úverová banka a.s. poskytla odporcovi úver. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, preto právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o úvere a odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.749,68 Eur, ktorá pozostáva z istiny 2.002,99 Eur, riadneho úroku 365,49 Eur, úroku z omeškania 2,79 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 378,41 Eur. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil sumu 856,50 Eur. Záväzok voči navrhovateľovi odporca uznal v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu nákladov inkasného konania, ktoré si ale navrhovateľ neuplatňuje. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže v konaní vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a odporca sa k tejto námietke pripojil, zaoberal sa najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Zistil, že podľa zmluvy o poskytnutí flexipôžičky bola dojednaná končená splatnosť úveru dňa 29.06.2009 pri riadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh riadne nesplácal, v dôsledku čoho

právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu dňa 04.04.2006 a celá dlžná suma sa stala splatnou dňa 05.05.2006. Navrhovateľovi potom uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr dňa 05.05.2009. Návrh vo veci samej podal dňa 12.06.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal za preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu kvôli podpísaniu tejto formulárovej listiny s tým, že listina sa týka len splátok úveru. V časti uznania záväzku je uvedená suma 1.166,49 Eur, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporca však vo svojej výpovedi poprel, že by takúto vedomosť naozaj mal. Pokiaľ by to tak bolo, dohodu by nebol podpísal. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotil súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Odporca mal záujem dohodnúť sa na splátkach, musel však podpísať celý formulár, pričom netušil význam toho, čo podpisuje. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle , pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle a predmetný úkon za neplatný v zmysle . O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. a . Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal dňa 24.02.2011 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.166,49 Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splniť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznania práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o uznaní. Odporca bol dlhodobo už v omeškaní, a preto jeho konanie nemožno považovať za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom donútený a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť aj vedľajší účastník, ktorý zotrval na dovtedajších stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa ) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa ).

Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom VÚB, a.s., a to na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 29.06.2004. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2006 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným 05.05.2006.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 24.02.2011, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to VÚB, a.s., s označením čísla zmluvy 96605521, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 1.166,49 Eur, príslušenstva a pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0 Eur. V bode 3 odporca vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú

zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Aj keď odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Z jeho výpovede pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nemal vedomosť o tom, že by s navrhovateľom bol uzavrel dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely Zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom a návrh na začatie konania zamietol podľa , podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa a tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa ,

O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol podľa tak, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 89,14 Eur, ktoré spočívajú v odmene za

právne zastúpenie podľa Vyhlášky č. za 1 úkon právnej pomoci: vyjadrenie k odvolaniu v sume 81,33 Eur + režijný paušál 7,81 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .