Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-32-2014.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi G.. T. P., A.. XX. XX. XXXX, W. M. XXX, v konaní o zaplatenie 1 040,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 27. 01. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 1 040,10 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 27. 01. 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30. 06. 2009 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200022481 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1 327,76 eur a odporca sa ho zaviazal splácať spolu s úrokmi v 30-tich mesačných splátkach vo výške 81,13 eur. Na základe žiadosti odporcu došlo k dohode o odklade splátok č. 30, 31, 32 pôžičky. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 30. 06. 2010 vo výške 1 460,34 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach vo výške 81,13 eur v termínoch podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 33, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatil len sumu 2 854,14 eur. Vzhľadom na omeškanie odporcu navrhovateľ uplatnil okamžitú splatnosť úveru, keď odporca mal uhradiť čiastku 1 040,10 eur dňa 27. 01. 2013, ale túto sumu ani čiastočne neuhradil.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01. 07. 2014, na ktoré sa navrhovateľ neustanovil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec aj v neprítomnosti navrhovateľa; prihliadol pritom na obsah spisu a navrhovateľom predložené listinné dôkazy.
Odporca sa nevedel vyjadriť k výške finančných prostriedkov, ktoré mu navrhovateľ celkom poskytol. Uviedol, že mal s ním uzavretých viac zmlúv, pričom u navrhovateľa to platilo tak, že keď sa podpíše zmluva o úvere, tento mohol poskytnúť aj zmluvu o revolvingu a keď sa splatí časť úveru, tak sa automaticky navýši revolving. Odporca uviedol, že navrhovateľ nikdy s ním nekomunikoval tak, že by mu jednoznačným spôsobom oznámil sumu, ktorú prípadne presunul na úhradu iného úveru a jednoznačným spôsobom mu ani neoznámil, na akú sumu má nárok a za akých podmienok. Stalo sa mu dokonca, že keď bol mimo bydliska, tak mu na účet navrhovateľ poukázal peniaze, ktoré nežiadal
a kým zistil o aké peniaze sa jedná, uplynula 14-dňová lehota v ktorej mohol revolving vrátiť. Potom za podmienok, ktoré mu neboli jasné, splácal revolving, o ktorý vlastne ani nežiadal. Odporca sa nevedel vyjadriť k tomu, či finančnými prostriedkami zo zmluvy, ktorú navrhovateľ predložil v návrhu, bol vyplatený iný úver, nakoľko nemal prehľad o tom, ako navrhovateľ účtoval jeho platby. Poukázal na to, že v roku 2009 prišiel o zamestnanie a odvtedy žije iba z výsluhového dôchodku 683,97 eur. Po rozvode manželstva v roku 2010 zostala v jeho starostlivosti dcéra Ivana, ktorá študuje na vysokej škole, pričom matka na jej výživu mesačne prispieva iba 26,-eur. Uviedol, že býva spolu s dcérou v rodinnom dome, na rekonštrukciu ktorého mu bola poskytnutá hypotéka 60 000,-eur, ktorú mesačne spláca po 286,-eur. Po zaplatení nákladov na bývanie nemá prostriedky na splatenie dlhu uplatňovaného navrhovateľom v tomto konaní. Navyše, odporca spochybnil nárok navrhovateľa keď vyslovil názor, že mu už nič nedlhuje. Porovnaním splátok, ktoré zaplatil, s finančnými prostriedkami, ktoré mu navrhovateľ poskytol zistil, že dlh je už dávno splatený. Uviedol, že si je vedomý nároku navrhovateľa na nejaké úroky, ale navrhovateľ sám tieto zmluvy zneprehľadnil, a preto je toho názoru, že to, čo zaplatil, by malo byť dostatočné na splatenie úveru aj s úrokmi. Peniaze si požičal na bežnú potrebu, nie pre účely podnikania ani zamestnania.
Podľa § 1 ods. 1, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „ZSÚ“) (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 44 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu je právny vzťah účastníkov absolútnym obchodom a ako taký sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nakoľko však sa nepochybne jedná o spotrebiteľský právny vzťah, keď finančné prostriedky odporcovi neboli poskytnuté na účely povolania, podnikania alebo zamestnania, použijú sa na posudzovanie platnosti úkonov všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „žiadosť“) a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „schválenie úveru“). Pritom zo žiadosti vyplýva, že odporca, ako dlžník, vypĺňal údaje pod bodom 2 a 5 tlačiva a navrhovateľ údaje pod bodom 6. Žiadosť vypísal odporca v Liptovskom Mikuláši dňa 19. 06. 2009 a navrhovateľ túto listinu podpísal v Bratislave dňa 30. 06. 2009, kedy súčasne vypracoval aj schválenie úveru. Porovnaním pritom súd zistil rozdielne údaje, hoci navrhovateľ týmito listinami dokumentoval uzavretie zmluvy. Rozdielne údaje sú uvedené ohľadne ročnej úrokovej sadzby úveru, predpokladanej RPMN za úver, priemernej RPMN za úver (oznámenie veriteľa o schválení úveru nerozlišuje priemernú RPMN za úver a revolving), výške poskytnutej čiastky revolvingu, zmluvnej odmene za poskytnutie úveru, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Tvrdenie navrhovateľa, že na základe zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 1 327,76 eur (dátum poskytnutia tohto úveru navrhovateľ neuviedol) a okrem toho dňa 30. 06. 2010 poskytol revolving vo výške 1 460,34 eur, listinnými dôkazmi nebolo preukázané. Zo schválenia úveru vyplýva, že na základe žiadosti bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur, z čoho čiastka 1 013,-eur bola započítaná na inú pohľadávku, ktorú evidoval navrhovateľ voči odporcovi. Po vykonaní tohto započítania výška pohľadávky odporcu zo zmluvy o revolvingovom úvere činila 314,76 eur. Z karty klienta predloženej navrhovateľom pritom vyplýva, že odporcovi bola vyplatená dňa 30. 06. 2009 čiastka 248,47 eur a 30. 06. 2010 „automatický typ revolvingu“ bola odporcovi vyplatená čiastka 584,80 eur. Vzhľadom na tieto zistenia potom súd ustálil, že navrhovateľ v skutočnosti poskytol odporcovi čiastku 1 846,27 eur (prefinancovaný iný úver vo výške 1 013,-eur a vyplatené čiastky 248,47 eur a 584,80 eur). Pokiaľ ide o údaj v karte klienta „poskytnuté celkom - 1 984,86 eur“, z predložených dôkazov nie je možné vyvodiť, ako navrhovateľ dospel k tejto čiastke. Odporca za účelom splatenia finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy, zaplatil navrhovateľovi celkom 2 854,14 eur, čo bolo medzi účastníkmi nesporné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy. Navrhovateľ totiž neprijal v plnom rozsahu návrh odporcu, tak ako je tento uvedený v bode 5 žiadosti, ktorú odporca podpísal dňa 19. 06. 2009, a preto v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Obč. zák. nedošlo k jej uzavretiu. Súd poukazuje súčasne na to, že pokiaľ by aj došlo k platnému uzavretiu zmluvy, táto by bola neplatná pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Z obsahu zmluvných dojednaní totiž nie je jasné, aká suma revolvingového úveru bola dohodnutá, nakoľko v kolónke týkajúcej sa revolvingového úveru je uvedená čiastka 1 327,76 eur (odporcovi však v skutočnosti bola poskytnutá iba suma 1 261,47 eur, t. j. prefinancovaný úver 1 013,-eur a vyplatená čiastka 248,4ý eur). Súčasne sa však uvádza suma 657,11 eur označená ako „poskytnutá čiastka revolvingu“, ale poskytnutie tejto navrhovateľ nepreukázal. Charakteristickým znakom revolvingu je opakované čerpanie finančných prostriedkov v dohodnutom finančnom limite. Ide pritom o automaticky obnovovaný, dlhodobý a opakovaný úver. Ak by poskytnutá čiastka 1 327,76 eur bola úverovým limitom nie je jasné, prečo v tej istej kolónke sa uvádza ďalší údaj o poskytnutí čiastky revolvingu - 657,11 eur. Navyše, v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 30. 06. 2009 sa uvádza čiastka 729,40 eur.
Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o úvere, pričom na preukázanie existencie tejto zmluvy predložil žiadosť a oznámenie o schválení. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa však nejedná o platný právny úkon, pričom zmluva o úvere musí mať písomnú formu pod následkom jej neplatnosti. Nakoľko navrhovateľ sa domáhal plnenia na základe zmluvy, ktorej platné uzavretie nebolo preukázané, nebolo možné priznať na základe tejto zmluvy žiadne plnenie. Navyše, z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že tento poskytol odporcovi finančné prostriedky celkom vo výške 1 846,27 eur, pričom odporca uhradil čiastku 2 854,14 eur. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, a preto s súd návrh zamietol.
Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý v konaní úspešný nebol. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.