Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-306-2023.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Subarea
27Ek/306/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Vitalij Franko, nar: 18.11.1958, Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 250, proti povinnému: X. X., Z.: XX.X.XXXX, XXX, XXX XX Ž., o vymoženie 3 929,32 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.02.2023, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3 929,32 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX zo dňa 23.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2020 a vykonateľnosť dňa 04.08.2020 ( ďalej len „exekučný titul“ ). 2. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 4. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 6. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. 7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na
vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. 10. Súd konštatuje, že preskúmaním návrhu a jeho príloh bolo zistené, že oprávnený sa od povinného domáha na základe exekučného titulu vymoženia sumy vo výške 3 929,32 Eur Z exekučného titulu vyplýva, že žalovanému (povinnému) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. V. XXX, XXX XX L. V.) trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu - na jeho účet. 11. Súd v predmetnej veci na začiatok poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/192/2004, v zmysle ktorého „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ 12. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu, alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 prvá veta EP). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. 13. V súlade s vyššie uvedeným dáva súd oprávnenému do pozornosti, že v rozsahu, v akom bolo procesnej strane (teda žalobcovi či žalovanému) priznaný nárok na náhradu trov konania (voči druhej procesnej strane konania) je nárokom na ich náhradu tej ktorej procesnej strany, nie priamo právneho zástupcu. Z povahy veci síce vyplýva, že v každom konkrétnom prípade skutočne ide o odmenu (poskytovanú) advokátovi, čo v končenom dôsledku vyplýva zo samotnej formulácie vyhlášky o odmenách advokátov (v súlade s ktorou sa trovy a ich výška priznávajú), no nárok na ich náhradu (ako vyplýva z výrokov súdov) sa priznáva, ako súd už vyššie poukázal, procesnej strane a nie právnemu zástupcovi - advokátovi, ktorý je v tomto smere len „miestom plnenia“, t.z. že sa plní k rukám právneho zástupcu procesnej strany. Súd rovnako uvádza, že pohľadávka na náhradu trov konania predstavuje v univerze pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkoprávnym vzťahom pohľadávku „sui generis“, kedy tá nevyplýva priamo z hmotnoprávnych predpisov, no proces, spôsob rovnako ako aj dôvody ich priznania
upravujú procesné predpisy upravujúce postup súdov a subjektov zaujatých na priebehu a výsledku súdneho konania, pričom pre ich priznanie a teda samotný vznik takejto pohľadávky je rozhodujúce súdne rozhodnutie. To však nič nemení na záveroch súdom prijatých v tomto uznesení, kedy má súd nepochybne za to, že subjekt, ktorý sa v návrhu na vykonanie exekúcie označil ako oprávnený, ním skutočne nie je. To v konečnom dôsledku vyplýva z formulácie výroku exekučného titulu, kedy jednoduchým gramatickým výkladom možno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru, že trovy je v rozsahu uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie v tomto konaní povinný platiť („nahradiť“) žalovaný (povinný) žalobcovi - subjektu odlišnému od subjektu označeného ako oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie. 14. Súd rovnako neopomenie skutočnosť, že je vysoko neštandardný postup, kedy súd advokátovi (ktorý v pôvodnom súdnom konaní vystupoval ako právny zástupca procesnej strany, ktorej nároku na náhradu trov konania bolo vyhovené) ako kvalifikovanému právnemu zástupcovi a osobe znalej práva v osobitnom siahodlhom odôvodnení súdneho rozhodnutia vysvetľuje skutočnosti a závery dlhodobo prijímané súdnymi rozhodnutiami ako aj právnou teóriou. 15. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.