Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Evou Schweitzerovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2014 takto

rozhodol:

obžalovaná O. U., S.. R., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., A. XX, prechodne bytom a adresa na doručovanie T., E. XX (K. A. R.),

je vinná, že

ako matka maloletého syna E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starých rodičov R. I. R. U., Q. Č.. XXX, hoci jej to vyplýva zo Zákona o rodine a k tomu bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 28.04.2000 právoplatným dňa 02.06.2000 prispievať vo výške 16,50 Eur mesačne na výživu syna E., ktoré výživné bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 07.12.2006 právoplatným dňa 21.12.2006 na sumu 50,- Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starých rodičov, si túto svoju povinnosť v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiavala, riadne neplnila, bola nezamestnaná, neevidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a takto jej vznikol dlh na výživnom od mesiaca február 2013 do 01.07.2014 vo výške 200,- Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1/ Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4(štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1/ Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1(jeden) rok.

odôvodnenie:

Súd hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne R. U. a oboznámením ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

V danej trestnej veci na základe podanej obžaloby bol dňa 06.05.2013 vydaný trestný rozkaz, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zákona s tým, že neplatila výživné od mesiaca február 2013 do 06.05.2013 a vznikol jej dlh na výživnom vo výške 750,- Eur. Proti trestného rozkazu obžalovaná podala odpor s tým, že medzičasom zaplatila výživné vo výške 750,- Eur. Na základe podaného odporu bolo nariadené hlavné pojednávanie na deň 04.06.2014.

Obžalovaná O. U. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2014 uviedla, že je pravdou, že neplatila výživné na svojho syna tak, ako jej to určil súd. Svoju vyživovaciu povinnosť však čiastočne splnila tým, že ku dňu 04.06.2014 zaplatila sumu 1.050,- Eur ako výživné na svojho syna. Zároveň žiadala súd o poskytnutie primeranej lehoty na zaplatenie zvyšnej čiastky výživného v sume 250,- Eur.

Svedkyňa R. U. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2014 potvrdila skutočnosť, že na výživné obžalovaná zaplatila ku dňu hlavného pojednávania sumu vo výške 1.050,- Eur. Na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2014 predložila súdu potvrdenie o zaplatení ďalšej sumy vo výške 50,- Eur zo dňa 04.06.2014.

Obžalovanej bola určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5, pod sp. zn. zo dňa 28.04.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.06.2000 vo výške 16,50 Eur. Výživné bolo zvýšené na sumu 50,- Eur rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5, sp. zn. zo dňa 07.12.2006, právoplatným dňa 21.12.2006 mesačne k rukám starých rodičov maloletého E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starých rodičov v Q. Č.. XXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Súd na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zo spáchania skutku je jednoznačne usvedčená samotným doznaním sa k neplateniu výživného, výpoveďou svedkyne R. U. ako aj listinnými dôkazmi. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2014 vyhovel žiadosti obžalovanej o poskytnutie primeranej lehoty na zaplatenie dlžného výživného vo výške 250,- Eur a preto odročil hlavné pojednávanie na 01.07.2014, pričom obžalovaná bola riadne poučená, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví, bude mat súd za to, že dlh na výživnom nezaplatila. Na hlavné pojednávanie sa však nedostavila, pričom svedkyňa R. U. predložila potvrdenie o zaplatení sumy 50,- Eur obžalovanou, ktorú sumu súd započítal do zaplateného výživného. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konanie obžalovanej, ktorá sa na hlavné pojednávanie dňa 01.07.2014 nedostavila, kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr. zákona, teda že svoju vyživovaciu povinnosť si neplnila najmenej po dobu 3 mesiacov, v období od februára 2013 do 01.07.2014 a takto jej vznikol dlh na výživnom v celovej výške 200,- Eur po odpočítaní zaplatenej sumy vo výške 1.100,- Eur.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1, 4/ Tr. zákona súd zvážil všetky okolnosti, charakter trestnej činnosti, výšku dlžného výživného, charakteristiku osoby obžalovanej, pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. Obžalovaná sa priznala ku spáchaniu skutku a svoje konanie oľutovala ( 36 písm. l) Tr. zákona), v minulosti bola už odsúdená pre úmyselnú trestnú činnosť (§ 37 písm. m) Tr. zákona), súd pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností hodnotil ako rovnomerný, preto ukladal trest v základnej trestnej sadzbe. Za primeraný a postačujúci považoval trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého trestu je obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Takto uložený trest súd považoval za primeraný a dostatočný na dosiahnutie nápravy obžalovanej.

S poukázaním na všetky uvedené okolnosti, zistené skutočnosti, na výsledky vykonaného dokazovania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Krajský súd v Trnave cestou podpísaného súdu.