Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-17-2009.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/17/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. W., narodený XX. X. XXXX, L. X, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, Liptovská 2/ A, Bratislava, proti odporcovi: ABAS CiT SK Management s.r.o., IČO: 35 801 425,Trnavská 100, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava o určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou s odporcom zo dňa 1. 7. 2005 trvá.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 654,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 euro ako aj náhradu trov štátu 551,92 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20. 1. 2009 domáhal určenia, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzavretou s odporcom dňa 1. 7. 2005 trvá a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že pracovný pomer u odporcu mal byť ukončený dohodou ku dňu 12. 3. 2008 podľa § 60 Zákonníka práce, avšak takúto dohodu navrhovateľ nikdy nepodpísal. Po nahliadnutí do kópie dohody navrhovateľ zistil, že podpis na tejto listine na strane zamestnanca nie je jeho podpisom a tento musel byť sfalšovaný.
Rozsudkom zo dňa 26. 11. 2009 tunajší súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil na základe riadne uzavretej dohody medzi účastníkmi konania dňom 12. 3. 2008. Navrhovateľ sa v
2
prekluzívnej dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, nedomáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď návrh na súd podal až dňa 20. 1. 2009. Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na to, že Zákonník práce v § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, je z aspektu § 80 písm. c) O. s. p. vylúčené domáhať sa z rovnakého právneho dôvodu žalobou určenia, že pracovný pomer trvá, z dôvodu, ktorého neskúmal platnosť, respektíve neplatnosť skončenia pracovného pomeru i vzhľadom nato, že návrh bol na súde podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 1. 2012 č.k. 2Co 114/2010-115 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal dokazovanie ustanovením znalca, keď navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal, rovnako sa krajský súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ podal návrh na určenie, že pracovný pomer trvá, po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce. Krajský súd v Bratislave uložil súdu prvého stupňa povinnosť skúmať, či k uzavretiu dohody o skončenie pracovného pomeru vôbec došlo, pretože v opačnom prípade nemôžu nastať účinky vyplývajúce z ustanovenia § 77 Zákonníka práce o domnienke (fikcii) skončenia pracovného pomeru. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce totiž predpokladá uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnym úkonom (výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe, dohodou ), ktorý sa stal. Neplatnosť je možné sa domáhať iba v prípade, ak právny úkon existuje.
Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave sa prvostupňový súd opätovne oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním: výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, konateľa odporcu, právneho zástupcu odporcu, svedkov R. T., T. V., oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2005 a jej prílohami, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 3. 2008, výpisu z Obchodného registra odporcu a v ďalšom doplnil dokazovanie o znalecký posudok vypracovaný Mgr. T. Z., znalkyňou pre odvetvie ručné písmo a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2005 ktorý vznikol dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 1. 2. 2006. Podľa pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ prácu samostatného bezpečnostného pracovníka v objektoch, na ktorých poskytoval odporca bezpečnostné služby. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do ukončenia poskytovania detektívnych a strážnych služieb zamestnávateľom s obchodnou spoločnosťou BAUMAX SR spol. s r.o.. Podľa článku VII pracovnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na skúšobnej dobe 3 mesiace, ktorá začala plynúť dňom vzniku pracovného pomeru.
K skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu malo dôjsť na základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce zo dňa 11. 3. 2008. Podľa dohody sa pracovný pomer mal skončiť ku dňu 12. 3. 2008.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že počas svojej práceneschopnosti, ktorá trvala od 9. 1. 2008 do 12. 3. 2008 mu v marci 2008 telefonovala pracovníčka odporcu pani V., ktorá ho informovala, že jeho pracovný pomer skončil dohodou. Navrhovateľ však žiadnu listinu o dohode nepodpísal, žiadna listina mu nebola zo strany zamestnávateľa doručená, preto sa dňa 12. 3. 2008 dostavil do sídla spoločnosti
3
Baumax v Košiciach, kde mu bolo oznámené, že tam už nepracuje a vraj má výpoveď. Navrhovateľ sa domáhal predloženia dohody o skončení pracovného pomeru, avšak nebolo mu vyhovené. Začiatkom augusta 2008 sa navrhovateľ dostavil do sídla zamestnávateľa v Bratislave, kde sa domáhal pridelenia práce, pričom konateľ odporcu p. T. mu oznámil, že jeho pracovný pomer sa skončil dohodou, ktorú mu aj predložil a zistil, že táto nie je opatrená jeho podpisom. Napriek tvrdeniam navrhovateľa mu konateľ odporcu prácu prideľovať odmietol. Navrhovateľ splnomocnil svojho nevlastného brata p. T., aby s konateľom odporcu rokoval o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, prideľovania práce a riešenia celej situácie, ku kladnému výsledku však nedošlo.
Právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť pretože sám navrhovateľ dňa 11. 3. 2008 uzavrel riadne s pani V. dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom ju vlastnoručne pred pracovníčkou odporcu podpísal. Tvrdenia navrhovateľa ohľadne falšovania podpisu označil za nepravdivé a poukázal tiež na to, že od skončenia pracovnej neschopnosti až do augusta 2008 sa navrhovateľ nedožadoval prideľovania práce. K zamestnávateľovi sa dostavil až v auguste 2008, teda až po štyroch mesiacoch odkedy u odporcu nepracoval. V auguste 2008 si vyhotovil fotokópiu dohody, ktorej jeden exemplár originálu pri
podpise dohody sám prevzal. Právny zástupca odporcu mal zato, že navrhovateľ zmeškal dvojmesačnú prekluzívnu lehotu podľa § 77 Zákonníka práce. Trval na tom, že podpis zámerne mechanicky pozmenil na dohode o skončení pracovného pomeru sám navrhovateľ.
Mgr. Ľ.O. T., ako konateľ odporcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že skončenie pracovného pomeru dohodou s navrhovateľom prebehlo štandardne ako v iných prípadoch. Regionálna vedúca pre Košice pani Melánia V. sa s navrhovateľom dohodla na skončení pracovného pomeru, čo oznámila telefonicky odporcovi do Bratislavy. Personálne oddelenie vypracovalo dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú zamestnávateľ aj podpísal a táto dohoda bola následne zaslaná poštou T. V., ktorá osobne navštívila navrhovateľa, za účelom podpísania dohody. Po podpísaní dohody navrhovateľom túto poštou doručila späť do sídla spoločnosti Bratislave. Od T. V. konateľ odporcu mal vedomosť o tom, že dohoda bola podpísaná v mieste výkonu práce navrhovateľa v Košiciach. Po podpísaní dohody túto odfaxovala do sídla firmy v Bratislave.
Svedkyňa T.Á. V. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že údaje na dohode o skončení pracovného pomeru vypisovala ona, na žiadosť riaditeľa mala dohodnúť skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, preto mu telefonovala, aby prišiel predmetnú dohodu do miesta výkonu jeho práce podpísať. V tom čase bol navrhovateľ práceneschopný a žiadal ju, aby dohodu nechala vo firme, že on sa zastaví, a dohodu podpíše. Svedkyňa s takýmto návrhom nesúhlasila. Následne asi po skončení pracovnej neschopnosti sa navrhovateľ dostavil do Baumaxu v Košiciach, kde pred svedkyňou osobne dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľa osobne pozná avšak podpis navrhovateľa nepozná. Pri podpisovaní dohody nikto iný nebol prítomný.
Svedok R. T. vo výpovedi pred súdom uviedol, že je nevlastným bratom navrhovateľa. Predmet sporu pozná od brata, ktorý ho splnomocnil, aby ho v tejto veci zastupoval. K veci samej uviedol, že niekedy v polovici marca 2008 mu navrhovateľ telefonoval, a oznámil mu, že nemá prácu, lebo dostal výpoveď. Asi 3 týždne nato mu opätovne telefonoval, že chodí do Baumaxu aby mu dali nejakú prácu, tam mu povedali, že
4
má výpoveď. Svedok mu poradil, aby si dal veci do poriadku a navštívil zamestnávateľa v Bratislave, čo navrhovateľ aj koncom augusta 2008 urobil a žiadal doklady o skončení pracovného pomeru. Od konateľa odporcu dostal dohodu o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ konateľovi odporcu oznámil, že podpis na dohode nie je jeho podpisom preto ho konateľ žiadal, aby dohodu podpísal ešte raz, čo navrhovateľ odmietol. Následne navrhovateľ splnomocnil svedka, keďže tento žije v Bratislave, aby brata zastupoval vo veci vyriešenia tohto pracovného sporu. Svedok kontaktoval konateľa odporcu p. T., následne sa uskutočnilo stretnutie za prítomnosti svedka, konateľa odporcu a navrhovateľa, kedy konateľ odporcu ponúkol navrhovateľovi sumu 40 000 SK. Takúto ponuku svedok ako splnomocnený zástupca navrhovateľa odmietol.
Uznesením zo dňa 30. 7. 2012 súd podľa § 127 ods. 1 O. s. p. ustanovil v konaní znalkyňu T.. T.G. Z., zapísanú v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, jazyková analýza, ktorej uložil, aby určila pravosť podpisu navrhovateľa na dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 3. 2008, aby sa vyjadrila, či je možné vylúčiť, že navrhovateľ nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 3. 2008 podpisom, ktorý je na predmetnej dohode ako podpis zamestnanca. Znalkyňa dňa 13. 1. 2014 doručila súdu znalecký posudok číslo 2/2014, v ktorom dospela k nasledujúcim záverom:
- dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 3.2008 nie je opatrená pravým podpisom navrhovateľa. Navrhovateľa znalkyňa jednoznačne vylúčila ako pisateľa sporného podpisu,
- sporný podpis a porovnávacie podpisy navrhovateľa nevykazuje také podobné, zhodné znaky, na základe ktorých by bolo možné potvrdiť, že sporný podpis bol vyhotovený metódou úmyselne meneného podpisu samotným navrhovateľom,
- pisateľom sporného podpisu je "iná osoba", ktorá pravdepodobne vyhotovila sporný podpis napodobnením niektorých písmových tovarov pravých podpisov navrhovateľa a to v miere, ako dokázala analyzovať a následne napodobniť umiestnenie, postupnosť v smere písacieho pohybu pri tvarovaní jednotlivých častí pravých podpisov. Napodobnenie sporného podpisu podľa pravej predlohy podpisu navrhovateľa nasvedčuje podobný tvar koncovej časti sporného podpisu, a niektorých porovnávacích podpisov, ako aj výskyt plnšieho tvaru začiatočnej časti podpisu,
- zo všetkých možností vyhotovenia sporného podpisu podľa znalkyni prichádza do úvahy, že pisateľom sporného podpisu je "iná osoba" - odlišná od navrhovateľa, ktorá pravdepodobne vyhotovila sporný podpis napodobnením niektorých písmových tvarov pravých podpisov navrhovateľa, čo falšovateľ nedokázal kvalitne napodobniť - vyhotovil celkom vymyslené písmo.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa končí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo, ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu organizačných zmien.
5
Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma právneho úkonu má význam najmä z hľadiska sprístupnenia prejavov vôle jeho účastníkov tretím osobám (informačná funkcia) a z hľadiska preukázania obsahu tejto vôle (dôkazná funkcia). Dôkazná funkcia listiny, na ktorej je zobrazený obsah právneho úkonu, je posilnená tým, že listina zakladá domnienku pravdivosti a úplnosti právneho úkonu.
Osobitný význam pri písomnom právnom úkone má podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Ide vlastne o formálne označenie právneho úkonu konajúcou osobou, ktoré sa má urobiť v materializovanej forme. Z toho možno vyvodiť, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to:
a) písomnosť (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a
b) podpisu konajúcej osoby.
Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 OZ). Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný právny úkon platí až od podpisu konajúcej osoby. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podpis zamestnanca na dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.3.2008 nie je pravým podpisom navrhovateľa. Odporca navrhoval nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, majúc za to, že navrhovateľ úmyselne mechanicky pozmenil svoj vlastný podpis čo má dokazovať aj výpoveď svedkyne V., ktorá uviedla, že navrhovateľ osobne dohodu podpisoval za jej prítomnosti. Výpoveď svedkyne považoval odporca za
6
rozhodujúcu a nezaujatú, keďže v čase podania svedeckej výpovede u odporcu svedkyňa už nepracovala. Súd nevyhovel návrhu odporcu a kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil z dôvodu, že o správnosti znaleckého posudku nemal súd dôvod pochybovať. Znalkyňa sa zaoberala so štyrmi možnosťami sporného podpisu: 1. Pravý podpis navrhovateľa, 2. Pozmenený podpis samotným navrhovateľom, 3. Podpis vyhotovený osobou odlišnou od navrhovateľa, 4. Podpis vyhotovený osobou odlišnou od navrhovateľa podľa predlohy pravého podpisu navrhovateľa. Prvé dve možnosti vyhotovenia sporného podpisu znalkyňa vylúčila a dospela k záveru, že podpis vyhotovila osoba odlišná od navrhovateľa kombináciou metód 3. a 4. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.03.2008 nebola opatrená podpisom navrhovateľa ako zamestnanca, čím nebola splnená podmienka písomnej formy, a nebola splnená ani náležitosť slobodnej a vážnej vôle navrhovateľa so skončením pracovného pomeru (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorého dôvodu k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu nedošlo a jeho pracovný pomer trvá naďalej. Tak ako krajský súd vo svojom uznesení 2Co 114/2010 uvádza, nemožno pre daný prípad aplikovať prekluzívnu lehotu podľa § 77 Zákonníka práce, pretože daný právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru nikdy nevznikla, keď neplatnosti pracovného pomeru je možné sa domáhať iba v prípade, ak právny úkon existuje.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom za 12 úkonov právnej pomoci : 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 14. 1. 2009, 2. Podanie návrhu na súd dňa 20. 1.2009, 3. Účasť na pojednávaní dňa 11. 6. 2009, 4. Písomné vyjadrenie na súd dňa 13. 8. 2009, 5. Účasť na pojednávaní dňa 1. 10. 2009, 6. Písomné podanie na súd zo dňa 25. 11. 2009, 7. Účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2009, 8. Podanie odvolania zo dňa 3. 3. 2010, 9. Účasť na pojednávaní dňa 1. 7. 2014. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za 3 porady s klientom dňa 3. 6. 2009, 23. 2. 2010 a dňa 3. 12. 2012, keďže právny zástupca navrhovateľa uvedené porady s klientom nedoložil žiadnym záznamom z porady ani iným listinným dôkazom, z ktorých by bolo zrejmé, že porada skutočne prebehla.
Z priznaných úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. 9 úkonov právnej pomoci á 53,49 euro, režijný paušál 7 x á 6,95 euro, 1 x 7,21 eura, 1 x 8,04 euro + 20 % s DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 654,31 €.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 O. s. p. a zaviazal neúspešného odporcu na zaplatenie 551,92 €, ktorá suma bola zaplatená zo štátnych finančných prostriedkov znalkyni za vypracovaný znalecký posudok.
O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 € bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 1 písm. b) Sadzobníka k zákonu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
7
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.