Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2C-95-2013.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, v konaní o zaplatenie 1 730,19 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 346,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 346,25 eur od 29.12.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1 730,19 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.730,19 eur od 29.12.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.3.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 2.141,84 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok v počte 41 s výškou mesačnej splátky 52,24 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať riadne a včas svoju pôžičku, keď zaplatil len splátky v celkovej sume 156,72 eur, čím sa dostal do omeškania, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 19.12.2010 k okamžitej úhrade všetkých splátok. Žalovaný však dlžné splátky neuhradil a jeho dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu dosiahol sumu 1 730,19 eur. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, právny predchodca žalobcu žiadal okrem istiny aj úrok
.z omeškania z dlžnej sumy, a to od 29.12.2010.
Uznesením č. k. 2C/95/2013-39 zo dňa 24.2.2014 súd rozhodol o pripustení zmeny účastníkov na strane žalobcu, keď namiesto pôvodného žalobcu vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako vstupujúci žalobca.
Súd účastníkom konania zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej spolu so žalobou a prílohami. Žalovaného zároveň vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň vyzval právneho predchodcu žalobcu na presnú špecifikáciu žalovanej sumy tak, aby z tejto špecifikácie bolo zrejmé, koľko zo žalovanej sumy tvorí čistá istina, koľko úroky a spôsob ich výpočtu, akým spôsobom bola vyčíslená pokuta a na základe ktorého ustanovenia obchodných podmienok boli tieto zmluvné pokuty žalovanému uložené.
Podaním doručeným súdu dňa 4.3.2014 žalobca oznámil, že žalovaná suma pozostáva u neuhradenej istiny vo výške 1 551,31 eur a z poplatkov vyčíslených vo výške 178,88 eur. Poplatky sú tvorené položkami označenými ako „pokuta omeškanie“ a „pokuta sankcia“. „Pokuta omeškania“ podľa žalobcu predstavuje pokutu v zmysle bodu 12.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke, podľa ktorej ak sa žalovaný dostane do omeškania so splatením jednotlivej splátky, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z neuhradenej splátky. „Pokuta sankcia“ predstavuje úrok z omeškania v zmysle bodu 12.3 Podmienok k Zmluve o pôžičke, podľa ktorej je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške ustanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
Dňa 6.4.2014 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, pr. zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2014 vedľajší účastník oznámil, že z konania vystupuje.
Dňa 26.5.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu, v ktorom o. i. uvádza, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že výška splátok bola v zmluvách určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, čo má v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo má tiež za následok bezúročnosť poskytnutého úveru. Čo sa týka žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty, podľa vedľajšieho účastníka ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o úvere, ktoré však nie sú podpísané žalovaným. Dohoda o zmluvnej pokuta musí mať písomnú formu, inak je neplatná, a to s poukazom na § 40 ods. 1 Obč. zákonníka. Na základe týchto dôvodov je vedľajší účastník názoru, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi len sumu 1.346,25 eur s prísl.
.
Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.6.2014 sa vyjadril k podaniu vedľajšieho účastníka. Čo sa týka absencie náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., k tomuto žalobca uviedol, že vedľajším účastníkom uvádzané ustanovenie
tohto zákona nadobudlo účinnosť dňom 11.6.2010, avšak zmluva bola uzatvorená už dňa 20.3.2010, preto zmluva nepodlieha jeho zákonnej úprave. Všeobecné obchodné podmienky sú podľa žalobcu neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo je vyjadrené v zmluve, konkrétne v jej článku V. prvá veta.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.6.2014. Žalobca, vedľajší účastník a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, pričom nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanom návrhu, ako aj na písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 10.6.2014. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 1 502,97 eur. Z tejto sumy uhradil možno 3 až 4 splátky, ktoré však prestal uhrádzať po tom, ako prišiel o prácu. Po vypovedaní zmluvy už nezaplatil žiadnu sumu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - žalobného návrhu, Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20.3.2010, Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke (ďalej len „VOP“), Výpoveďou zo zmluvy zo dňa 19.12.2010, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013 s prílohami, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.2.2014 a k nemu priloženým prehľadom splátok a úhrad, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 26.5.2014, podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.6.2014, ostatným spisovým materiálom, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Zo zmluvy predloženej žalobcom na čl. 3 spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v postavení veriteľa a žalovaný ako žiadateľ uzatvorili dňa 20.3.2010 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej právny predchodca žalobcu schválil žalovanej pôžičku v sume 1 502,97 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 41 mesačných splátkach po 52,24 eur s ročnou percentuálnou mierou nákladov 24,01 %. Podľa žalobcom doloženej platobnej histórie, žalovaný uhradil len prvé tri splátky úveru, do omeškania sa dostal už s úhradou splátky zo dňa 20.7.2010, preto právny predchodca žalobcu v súlade s ust. bodu 12.2. VOP požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty zo sumy dlžnej splátky. Žalovaný odvtedy neuhradil už ani jednu splátku úveru. Žalovaný tak celkovo uhradil splátkami sumu vo výške 156,72 eur. Listom zo dňa 19.12.2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok, pričom dlžnú sumu mal uhradiť v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto vypovedania. Predmetná zásielka bola žalovanému doručená dňa 23.12.2010. Podľa špecifikácie žalobcu dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 730,19 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 1 551,31 eur a z poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 VOP vo výške 178,88 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.zák.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Vychádzajúc z európskej legislatívy vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy súd má za to, že na tento záväzkovo právny vzťah je nutné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
.neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Špeciálna úprava spotrebiteľských úverov je obsiahnutá aj v zákone č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
.nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa čl. 6 bod 6.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.
.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Obč. zák ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa čl. 12. bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade ak klient sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Podľa bodu 12.3. Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške ustanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Predmetom konania je zaplatenie istiny 1.551,31 eur, zmluvných pokút a sankčných úrokov v celkovej výške 178,88 eur.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval
ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru
.vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom
na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Je nutné taktiež zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať, alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania bol aj údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.. Súd považoval určenie splatnosti „41 mesiacov“ bez určenia začiatku počítania tejto lehoty za neurčité. Konečná splatnosť (konkrétne uvedený dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a nedá sa bez pochybností určiť ani odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Ďalšou náležitosťou v zmysle § 4 ods. 2 písm. i bola výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len konečná výška splátky, chýba rozpis koľko zo splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Absenciu uvedených údajov (konečnú splatnosti úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.
Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný zaplatiť iba sumu, ktorú si požičal, t.j. 1.502,97 eur, zníženú o sumu splátok, ktoré už uhradil. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi celkovo tri splátky úveru v celkovej výške 156,72 eur, preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.346,25 eur, predstavujúcu rozdiel medzi požičanou sumou 1.502,97 eur a zaplatenou sumou 156,72 eur. V časti zaplatenia sumy 1.346,25 eur preto súd považuje žalobu za dôvodnú v prevyšujúcej časti súd žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný.
Žalobca žiadal priznať sumu 178,88 eur, predstavujúcu zmluvné úroky a sankčné úroky z omeškania, tento nárok podľa názoru súdu žalobcovi nepatrí jednak z vyššie uvedeného dôvodu (úver sa v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov) jednak z dôvodu neprijateľností tohto dojednania v zmysle § 53 Obč. zákonníka.
.
Ako už bolo uvedené vyššie, právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda ako spotrebiteľ. Žalobca právo na zmluvnú pokutu a sankčný úrok teda odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute a sankčnom úroku podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu a sankčný úrok so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah týchto podmienok. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv okrem iného platí, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pôžičke a odkazoch na VOP týkajúce sa sankcií (zmluvné pokuty a sankčné úroky) považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou a sankčným úrokom len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o nich a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta a sankčný úrok je alebo nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta a sankčný úrok. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
Čo sa týka zmluvnej pokuty, vzhľadom k tomu, že tá bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka a túto zmluvnú pokutu upraviť. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
.
Za týchto okolnosti súd priznal žalobcovi len istinu v sume 1.346,25 eur a zvyšok uplatneného nároku vo výške 383,94 eur zamietol.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.730,19 eur od 29.12.2010 do zaplatenia. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu keďže žalovaná prestala splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom „vypovedanie zmluvy“ vyzval na úhradu celkovej istiny a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Upomienka bola doručená žalovanému dňa 23.12.2010, päťdňová lehota na úhradu uplynula žalovanej dňa 28.12.2010, ktorý žalobca považuje za deň vypovedania zmluvy. Úrok z omeškania si preto uplatňuje odo dňa 29.12.2010, teda po dni, ktorým žalovanému uplynula lehota na úhradu dlžnej istiny.
Výška úrokovej sadzby stanovenej ECB k 29.12.2010 bola 1 %.
Na základe predloženej doručenky má súd za preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom 29.12.2010, preto od tohto dňa priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z priznanej istiny 1.346,25 eur od 29.12.2010 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
.veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.