Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-52-2014.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o malol. deti: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A.. J. XXX/X4 a I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A., J. XXX/XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - I. K., rod. F., E.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Z. Š. X, I. a otec - F. K., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Z. Š. X, I., o návrhu starého otca maloletých detí C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A., J. XXX/XX, na zverenie malol. detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, za účasti Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede takto
rozhodol:
Maloletý A. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletá I. K., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodičia, t.j. do starostlivosti starého otca C. F., E.. XX.XX.XXXX, bytom K. A., J. XXX/XX, počnúc od 20.05.2014.
Starý otec je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach.
Otec maloletých je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého A. mesačne v sume 160,- eur a na maloletú Bibiánu mesačne v sume 120,- eur, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám ich starého otca C. F., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletých je p o v i n n á platiť výživné na maloletého A. a na maloletú I. mesačne na každého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám ich starého otca C. F., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, ktorý je starým otcom maloletých detí, dňa 20.05.2014 podal na tunajší súd návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, ktorý spísal na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede. V návrhu uviedol, že obe maloleté deti t.č. žijú v jeho domácnosti, kde s ním žije i jeho manželka. Deti odišli od rodičov v marci 2014, najprv išli k strýkovi, ktorý žije v I., neskôr prišli k starým rodičom do K. A.. Svoj návrh zdôvodnil tým, že kým deti žili so svojimi rodičmi, často ostávali bez stravy a bez peňazí, otec chodil za prácou na turnusy, matka pracovala popoludní a často tiež nebývala doma, o deti nebolo riadne postarané, a najmä maloletá I. mala aj výrazné študijné problémy. Odkedy sú deti u nich, prospech vnučky sa v škole zlepšil, riadne sa o nich starajú spolu s manželkou a hradia im všetky výdavky. Navrhovateľ je starobným dôchodcom,
jeho manželka je invalidnou dôchodkyňou, žijú v rodinnom dome, kde majú deti všetko, čo potrebujú. Je bezúhonným občanom Slovenskej republiky, plne spôsobilý na právne úkony, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, zdravotne je taktiež spôsobilý osobne sa o deti starať.
Vykonaným šetrením v domácnosti starého otca maloletých detí Úrad práce zistil, že tento má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. Manželka navrhovateľa súhlasila so zverením oboch maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti jej manželovi.
Obaja rodičia s návrhom súhlasili. Výsluchom maloletých detí bolo zistené, že chcú byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich starému otcovi. Kolízna opatrovníčka žiadala návrhu vyhovieť, nakoľko takéto riešenie je momentálne v najlepšom záujme maloletých detí. K návrhu sa vzhľadom na obsah návrhu a vykonané dokazovanie pripojila aj zástupkyňa Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede, ktorá do konania vstúpila, a ktorá zastupujúc verejný záujem ostro skritizovala laxný prístup, ba až nezáujem oboch rodičov o prevzatie zodpovednosti a o snahu zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje maloleté deti.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa ust. § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ust. § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Náhradná osobná starostlivosť (§ 45 Zákona o rodine) je spolu s pestúnskou starostlivosťou a ústavnou starostlivosťou jedným z druhov náhradnej starostlivosti (§ 44 Zákona o rodine), ktorý je koncipovaný ako dočasné opatrenie nahrádzajúce osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podmienkou zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je, že si to vyžaduje jeho záujem. Ide o výnimku zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou jeho rodičov. Preto rozhodnutie súdu o takom výnimočnom opatrení musí vychádzať vždy z dostatočne preukázaného záveru, že ani jeden z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa, a to spravidla z dôvodov dlhodobejšieho rázu. Tieto môžu byť subjektívneho alebo objektívneho charakteru, pričom subjektívne dôvody spočívajú v
samotnom nezáujme o výchovu dieťaťa, či neschopnosti rodiča o dieťa sa riadne postarať (drogová závislosť, alkoholizmus, asociálny spôsob života, výkon trestu odňatia slobody, absencia akýchkoľvek materiálnych podmienok, pobyt v zahraničí) a objektívne v okolnostiach jestvujúcich bez zavinenia rodičov (úmrtie, trvalo alebo dlhodobo závažne nepriaznivý zdravotný stav a pod.). Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť daná prednosť osobám z jeho príbuzenstva, a to predovšetkým takým, ku ktorým má dieťa vytvorený citový vzťah, resp. je na ich prítomnosť zvyknuté a vníma ju pozitívne.
Navrhovateľ je príbuzným oboch maloletých detí, je ich starým otcom (je otcom ich matky). V domácnosti navrhovateľa maloleté deti už od apríla, resp. mája 2014 bývajú. Oficiálne to úradom zahlásili 20.05.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že maloleté deti je potrebné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia maloletých dlhodobo neposkytujú deťom riadnu osobnú starostlivosť a výchovu so všetkým, čo k tomu patrí. Sami s návrhom súhlasili. Súd aktuálny postoj rodičov vyhodnotil ako nedostatok záujmu riadne sa o deti osobne starať.
Súčasný záujem maloletých detí si jednoznačne vyžaduje stabilitu ich ďalšieho výchovného prostredia, dohľad nad vzdelávaním najmä u maloletej I., a v neposlednom rade aj materiálne zabezpečenie v súlade s ich odôvodnenými nárokmi a potrebami primeranými ich veku, čo im môže poskytnúť a zabezpečiť navrhovateľ. Súd preto rozhodol o zverení oboch maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ich starého otca, prihliadajúc aj na stanovisko oboch detí, ktoré sú už rozumovo vyspelé (14-ročné a takmer 18-ročné dieťa), ktorému zároveň vo výroku rozsudku stanovil rozsah práv a povinností k maloletým, keď súd mal za preukázané, že tento spĺňa všetky predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti, maloletí sú na neho, jeho manželku a aj na prostredie, v ktorom momentálne žijú zvyknutí, majú navzájom dobrý vzťah a aj manželka navrhovateľa s návrhom súhlasí. Súd maloletých zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa počnúc od 20.05.2014, nakoľko od tohto dňa deti preukázateľne u starých rodičov žijú.
Podľa ust. § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné na maloletých bolo určené matke v zákonom stanovenej minimálnej výške na obe maloleté deti, t.j. na úrovni minima predpokladaného zákonom, ktorú sumu je povinný platiť každý rodič, hoci nemá žiaden príjem, alebo hoci aj nemá možnosť žiadneho príjmu. Otcovi bolo určené výživné v sume 160,- eur mesačne na malol. A. a v sume 120,- eur mesačne na malol. I., nakoľko takéto výživné zodpovedá zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ktoré súd zistil z jeho výpovede ako i z lustrácie vykonanej v databáze Sociálnej poisťovne. Na výživu maloletých bude slúžiť aj štátny prídavok, na poberanie ktorého bude mať navrhovateľ nárok. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodičov je stanovený odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom bežné výživné majú obaja rodičia za povinnosť platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľovi.
Keďže po vykonanom dokazovaní bol v predmetnej veci vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa účinne vzdali odvolania, je vo veci vyhotovený skrátený rozsudok v zmysle ust. § 157 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), s uvedením predmetu konania a zákonných ustanovení, podľa ktorých súd rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa tohto svojho práva v súlade s ust. § 207 ods. 1 O.s.p. pred súdom účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).