Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_9C-169-2013.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/169/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, samosudca JUDr. Beata Gešvantnerová, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová, s.r.o. Clementisa 10 Bratislava, proti Q. Madajovi, nar. XX.X.XXXX, bytom XX.augusta XX/XX, D., o zaplatenie 184,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,02 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 184,02 eura s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18.5.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.1.2003 uzavrel so žalovaným zmluvu č. A XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 93 eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, týmto návrhom sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Nokia C-5-03a to vo výške 93,00 eura (ďalej len škoda). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje jeho škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná z jeho strany s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinností žalovaného, a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný v Dodatku vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobil, že mu vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Okrem škody za akciový telefón mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM - kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržby prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.
Škodu vypočítal nasledovne: akciová cena mobilného telefónu 89,00 eura, predajná cena mobilného telefónu 182 eur a uplatnená škoda 93 eura. Žalovaný ďalej riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 91,02 eura, vyfakturovaných v období od januára 2012 do marca 2012.
Pokusom o pokonávku zo dňa 3.5.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 18.5.2012. Z týchto dôvodov žiadal, aby mu bol priznaný okrem sumy za neuhradené služby vo výške 91,02 eura aj nárok na zaplatenie sumy 93 eura, ktorý si v tomto konaní uplatňuje vo výške škody v súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku, ktorá podľa jeho názoru mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva súdu výšku škody znížiť, mu prizná.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy zo dňa 7.1.2003 č. A XXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky je zrejmé, že žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM - karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A XXXXXXX, odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia C5-03 za kúpnu cenu 93,- eur. Z výpisov faktúr žalobcu je zrejmé, že žalovaný nezaplatil za poskytované služby zo strany žalobcu za obdobie od januára 2012 do marca 2012 sumu 91,02 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 3.5.2012 je zrejmé, že žalobca ukončil platnosť zmluvy. Podľa čl. 4 bodu 4.4 písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok, spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca dňa 7.1.2003 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. A XXXXXXX , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM - karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A XXXXXXX zo dňa 18.8.2011 odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia C5-03 za kúpnu cenu 89,00,- eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od januára 2012 do marca 2012 v sume 91,02 eur. Žalovaný túto sumu doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka zaplatenia istiny v sume 91,02 eura žalobe vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa čl. 11 bod 11.14 všeobecných podmienok, v prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange Slovensko nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej výške.
Žalobca si uplatnil proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.5.2012 do zaplatenia. Žalobca požiadal o plnenie žalovaného listom zo dňa 3.5.2012, v ktorom ho vyzval na plnenie najneskôr do 17.5.2012. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, a preto je od 17.5.2012 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka príslušenstva pohľadávky v sume 91,02 eura žalobe vyhovel.
Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o zmluvnú pokutu.
Podľa čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok, a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadol k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluvy (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu, a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Zmluvná pokuta teda bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaná zotrvá v zmluvnom vzťahu,
a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Je zrejme, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, a je teda sankciou za porušenie povinností. Žalobca ponúka spotrebiteľom svoje služby prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré sú vopred pripravené, a ktorých obsah a zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia žiadnym spôsobom ovplyvniť. To sa týka aj ustanovenia o zmluvnej pokute.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.1.2008 č. 2007/2004195 uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti. “ Obligatórnosť zásahu súdu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Roccio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol. spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné neplatenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťah neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).
Žalobca sumu 93 eur už požaduje ako náhradu škody, pričom v skutočnosti naďalej požaduje zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou telefónu. Taktiež je potrebné uviesť, že škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou mobilu. V takom prípade by opäť išlo len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. V danom prípade žalovaný uzavrel Dodatok k zmluve č. A XXXXXXX dňa 18.8.2011, kedy mu bol odpredaný mobilný telefón zn. Nokia C5-03 za kúpnu cenu 89,00,- eur . Tento telefón využíval a za služby riadne platil decembra 2011. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu vznikla. Táto skutočná škoda nemôže zodpovedať rozdielu trhovej a akciovej ceny telefónu. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalovanému, ktorý mal v konaní prevažujúci úspech žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.