Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-349-2012.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/349/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o deti S., plnoletú D., nar. XX.XX.XXXX a maloletého V., nar. XX.XX.XXXX, obe deti št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpené (Nikola v čase maloletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov: T. S., nar. XX.XX.XXXX, št.prísl. SR, bytom G.. XXX, t. č. umiestneného v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, C., priečinok XX a R. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom O., S. ul. č. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2012 sa otec domáhal zníženia výživného pre maloleté deti zo sumy pôvodne určenej vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur )pre každé z detí mesačne, výšku navrhnutého zníženia výživného neuviedol. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde zo zdravotných dôvodov nie je pracovne zaradený, preto nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v súdom určenej výške.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, poukázala na to, že otec maloletých detí od roku 2009 na ich výživu neprispieva žiadnou sumou.
Dňa 27.04.2014 dosiahla D. plnoletosť, uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že študuje dennou formou druhý ročník strednej školy, s otcom sa nestretáva, nekomunikuje s ním.
Kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že ani dosiaľ určené výživné, vzhľadom na vek detí a dobu, ktorá uplynula od posledného určenia vyživovacej povinnosti, nie je pre potreby detí postačujúce.
Na posledné pojednávanie vo veci nariadené na deň 01.07.2014 sa matka, otec, ani plnoletá D. nedostavili, hoci o termíne pojednávania boli riadne upovedomení (otec prevzal zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie dňa 17.06.2014, plnoletá D. zobrala termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 10.06.2014 s tým, že termín pojednávania oznámi matke), svoju neúčasť neospravedlnili, z dôležitého dôvodu nepožiadali o odročenie pojednávania, žiadne nové dôkazy nežiadali vykonať. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku konal a rozhodol v ich neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, vypočul otca prostredníctvom Okresného súdu Trnava, oboznámil sa s potvrdením o návšteve školy plnoletej D. a maloletého V., s daňovým priznaním matky detí za rok 2012 a 2013, spisom tunajšieho súdu 6C/204/2002, Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č. 1T/139/2009 zo dňa 20.07.2009, rozsudkom Okresného súdu Malacky č. 1T/72/2010 zo dňa 07.05.2012, ako aj ostatným obsahom spisovej dokumentácie a zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 6C/204/2002 zo dňa 28.01.2004, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu práv a povinností k v tom čase maloletým deťom tak, že tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne, pre každé z detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2004.
V tom čase mala D. osem rokov, maloletý V.esť rokov, obe deti boli zdravé, navštevovali prvý stupeň základnej školy.
Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 5.110,- Sk (169,62 Eur) netto, poberala prídavky na dve deti vo výške 540,- Sk (17,92 Eur) mesačne.
Otec bol živnostníkom, ktorý za rok 2002 dosiahol základ dane v sume 40.185,- Sk (1333,89 Eur). Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
D. je toho času študentkou Z. P.G., so sídlom N., Z. ulica č. X, odbor - kaderník, v tomto školskom roku (2013/2014) ukončila druhý ročník, do školy dochádza denne s výdavkami na cestovné vo výške 40 Eur mesačne ( integrovaná doprava), stravuje sa doma, do školy si nosí desiatu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje všetky jej potreby. Je zdravá, platené záujmové krúžky nenavštevuje, má výdavky primerané veku (ZRPŠ - 20 Eur/šk. rok, učebnice a pracovné zošity z anglického jazyka - cca 30 Eur/šk. rok, pracovné pomôcky a pracovné oblečenie pri nástupe do I. ročníka - 100 Eur, bežné školské pomôcky, lyžiarsky výcvik v I. ročníku - 180 Eur, požičanie lyžiarskej výstroje, exkurzie organizované školou, denné vreckové - 5 Eur).
S otcom sa nestretáva, nekomunikuje s ním, stretáva sa s jeho rodičmi, ktorí jej občas niečím prispejú. So starými rodičmi má dobrý vzťah.
Maloletý V. ukončil v tomto školskom roku deviatu triedu základnej školy. Matka s ním má výdavky primerané veku. Maloletý sa stravuje v škole (cca 20-22 Eur/mesačne), platené záujmové krúžky nenavštevuje. Je zdravý.
Matka maloletých detí je vydatá, žije spolu s manželom, plnoletou D. a maloletým
V. v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva matky maloletých detí a jej manžela, manžel matky - A. G., nar. XX.XX.XXXX, je od 01.05.2013 poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 375,59 Eur mesačne.
Od roku 2004 živnostníčkou s rôznym predmetom podnikania (kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod, nákup a predaj kvetov, aranžérstvo). Vychádzajúc z daňového priznania matky, táto v roku 2012 dosiahla zisk z podnikania vo výške 3448,57 Eur (príjmy: 15697,94 Eur, výdavky: 12249,37 Eur), v roku 2013 vykázala stratu vo výške 9243,13 Eur (príjmy: 107669,57 Eur, výdavky: 116912,70 Eur). Z terajšieho manželstva matky deti nepochádzajú.
Otec je rozvedený, iné vyživovacie povinnosti nemá. Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č. 1T/139/2009 zo dňa 20.07.2009, právoplatným dňa 30.09.2009 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so skúšobnou dobou na dva roky. Nakoľko v období dvoch rokov najmenej tri mesiace úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, bol rozsudkom tunajšieho súdu č. 1T/72/2010 zo dňa 07.05.2012 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2012. Výkon trestu nastúpil dňa 08.08.2012, s predpokladaným koncom trestu dňom 08.08.2016. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí s ohľadom na jeho zdravotné obmedzenia. Vychádzajúc zo stanoviska Zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody C. zo dňa 30.05.2014 je u otca maloletých detí znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov - jeho pracovné zaradenie je limitované periférnou parézou pravej dolnej končatiny v dôsledku ochorenia pohybového aparátu, ako aj epilepsiou, môže vykonávať prácu v sede, vo vhodnom klimatickom prostredí bez chladu, vlhka a prievanu, bez dlhého státia a nočných zmien, nie vo výškach, pri samorezných strojoch, bez dvíhania ťažkých bremien.
Pred nástupom do výkonu trestu býval otec v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieval na výdavky spojené s chodom domácnosti podľa jeho vyjadrenia sumou vo výške 62 Eur (ide o sumu, ktorá bola otcovi poskytovaná ako príspevok na bývanie po dobu troch mesiacov), bol dlhodobo (od roku 2009) nezamestnaný, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od 22.07.2002 do 21.05.2007 bol živnostníkom, s rôznym predmetom živnosti (montáž sadrokartónu, spracovanie dreva, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, demolácie, búracie práce, atď). Je vyučený stolár, je držiteľom vodičského oprávnenia typu B a C.
Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní, peňažné úspory nemá. Na výživu detí neprispieva od roku 2009, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia nemá dostatok finančných prostriedkov, s deťmi sa nestretáva, naposledy ich videl v roku 2008, deti kontaktuje prostredníctvom listov k ich sviatkom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Súd procesom dokazovania, pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich okolností, s ohľadom na preukázané príjmy, zárobkové a majetkové pomery, schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako i s ohľadom na odôvodnené potreby plnoletej Nikoly a maloletého Adama dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný.
Súd konštatuje, že pôvodne určená výška vyživovacej povinnosti pre v tom čase obe maloleté deti už v súčasnej dobe nekorešponduje ani so sumou životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného právneho prepisu. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala v tom čase maloletá D. osem rokov, maloletý V.esť rokov.
Toho času je plnoletá D.tudentkou strednej školy mimo svojho bydliska, v septembri nastúpi do tretieho ročníka, do školy denne cestuje. Maloletý V. ukončil v tomto školskom roku základnú školu, od septembra nastúpi na strednú školu. Je preto nepochybné, že vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od posledného určenia vyživovacej povinnosti, veku detí, stupňu školy, ktorú navštevujú, ako i k vývojovým potrebám, sa ich osobné náklady úmerne k tomu zvýšili. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nastala zmena rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, potreby detí sa zmenili i s ohľadom na ich osobnostný, kultúrny rozvoj a potreby dospelej ženy (plnoletá D.) a dospievajúceho muža (maloletý V.), avšak nie v smere, že by sa znížilo výživné pre deti.
súvislosti so znížením výživného ale naopak, bolo by potrebné, aby sa výživné. Vzhľadom k veku detí je potrebné vyvíjať zvýšené náklady na ich vzdelávanie a s tým súvisiace školské potreby.
S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že dosiaľ určená výška výživného nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb detí (bývanie, strava, vzdelanie, zdravotná starostlivosť), ale je na hranici dôstojnej životnej úrovne. Súd poukazuje na skutočnosť, že všetky potreby detí zabezpečuje od roku
2009 matka výlučne zo svojich finančných zdrojov, nakoľko otec si svoju povinnosť vyživovať deti mu vyplývajúcu zo zákona dlhodobo neplní, čím deti ohrozil v existenčnej rovine života, za čo bol i trestnoprávne stíhaný a právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky č. 1T/72/2010 zo dňa 07.05.2012 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Súd zároveň hodnotil pomery otca, ktorý je od 08.08.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí s ohľadom na jeho zdravotné obmedzenia. V tejto súvislosti súd poukazuje, že otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť k plnoletej D. a maloletému V. neplní dlhodobo (od roku 2009 neprispieva na ich výživu vôbec), túto si neplnil ani pred nástupom do výkonu trestu, kedy bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Už v tomto čase otec bez pochýb ľahkovážne pristupoval k svojej zákonnej povinnosti, na výživu detí neprispieval ani určeným výživným, hoci jeho výška je hlboko za hranicami základných sociálnych potrieb detí - otec tak svojím konaním závažným spôsobom porušuje ústavné a zákonom garantované práva detí na výživu zo strany svojich rodičov, ktorá v sebe nenesie len potrebu zabezpečenia výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka.
Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že návrh otca je v celom rozsahu nedôvodný - i keď je otec vo výkone trestu odňatia slobody, je tam v dôsledku toho, že si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom - z tohto dôvodu nie je ani možné jeho návrhu vyhovieť, keďže si tento stav spôsobil sám tým, že si úmyselne svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil, i keď mu v tom objektívne nič nebránilo - otec nepreukázal žiadne zdravotné ani iné dôvody, pre ktoré nepracoval a neplatil riadne výživné . Z daných dôvod návrh otca zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.