Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/11/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GASTLAND s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 44 874 685 zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 1 Trenčín, IČO: 52 471 420 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103087895/2023 zo dňa 12.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.01.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 31.01.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103087895/2023 zo dňa 12.12.2023, ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102152651/2023 zo dňa 23.08.2023, ktorým správca dane podľa z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil na účely zabezpečenia nevyrubenej dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022 žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 232 733,48 Eur. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný vážny a nenapraviteľný následok s dôsledkami na jeho zamestnancoch, jeho dodávateľoch i odberateľoch. Ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, kedy na základe nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nie len vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Vyrubená výška sumy, ktorú je žalobca povinný zložiť na účely zabezpečenia nevyrubenej dane na dani z pridanej hodnoty, predstavuje pre žalobcu ako podnikateľa enormnú sumu, ktorú nie je schopný uhradiť bez toho, aby to nemalo na jeho podnikanie závažný vplyv a nenapraviteľné následky. Žalobca poukázal na svoje každomesačné finančné záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom, pričom príkladom poukázal na zverejnenú mieru inflácie Štatistickým úradom SR za obdobie od 01-12/2022, ktorá prestavuje úroveň 12,8 %, a za obdobie 01-12/2023, ktorá predstavuje úroveň 10,5 %. Žalobca vzhľadom na jeho aktuálnu finančnú a celkovú situáciu uviedol, že z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia a prípadných ďalších rozhodnutí žalovaného bol ako zamestnávateľ nútený ukončiť dočasne pracovné

pomery so zamestnancami ku dňu 31.12.2023. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe, podľa názoru žalobcu predstavuje pre neho vážne ekonomické a sociálne komplikácie, ako aj v spôsobe života jeho zamestnancov, ako aj s dopadom na jeho dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa žalobcu sú dané dôvody na nevyhnutnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe, aby sa nepriaznivá situácia v dôsledku nezákonných rozhodnutí orgánov finančnej správy nevyostrila a aby jeho spoločnosť mohla naďalej fungovať. Žalobca ďalej uviedol, že výkonom rozhodnutia, voči ktorému správa žaloba smeruje, zaväzujúci k úhrade mimoriadne vysokej sumy pre malého resp. stredného podnikateľa spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti žalobcu, a to v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinnosti žalobcu, čo pre žalobcu predstavujú nezvratné problémy v jeho podnikateľskej činnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., ako aj k hrozbe vzniku exekučných titulov a zánik spoločnosti žalobcu. Žalobca ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že je stabilný zamestnávateľ a podnikateľ pôsobiaci na trhu už dlhé roky, ktorý prispieva k stabilnému vývoju prostredia na trhu práce ako i k sociálnej stabilite zamestnancov.

3. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej. Skôr naopak, úmyslom žalobcu nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

4. Žalobca zastáva názor, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná možná ochrana jeho subjektívnych práv prostredníctvom podanej správnej žaloby, ktorá môže zamedziť iným vážnym nenapraviteľným následkom na strane žalobcu, (napr. aj ak správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu a pod.). Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 31.01.2024, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

5. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohu potvrdenie o počte zamestnancov.

II.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 13.06.2024 uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

III.

7. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

13. pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca dostatočne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda.

15. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt pôsobiaci na trhu dlhé roky, ktorý má svoje každomesačné finančné záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať, avšak v prípade výkonu rozhodnutia, voči ktorému správna žaloba smeruje, by spôsobilo nezvratný rozklad spoločnosti žalobcu, a to v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, čím by bol narušený celý systém financovania, hospodárskej činnosti, čo by reálne viedlo k nezvratným problémom v podnikateľskej činnosti žalobcu, obchodných vzťahoch, pracovných miestach, a teda aj k vzniku hrozby exekučných titulov a zánik spoločnosti žalobcu.

16. Žalobca žiadal, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovel, keďže nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje pre žalobcu vážne ekonomické a sociálne komplikácie, čo sa prejavuje aj v spôsobe života zamestnancov žalobcu, pričom to má aj nepriaznivý dopad na jeho dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca ďalej návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako aj iný nenapraviteľný následok s dôsledkami aj na zamestnancov žalobcu jeho dodávateľov i odberateľov.

17. Správny súd má za to, že okrem uvedeného žalobca neuviedol konkrétne skutkové okolnosti a nepredložil ani žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k značnej hospodárskej a finančnej škode. Žalobca neuviedol skutočnosti dostatočne objektívne vykresľujúce jeho celkovú aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu, pričom samotná výška vyrubenej peňažnej sumy žalovaným v napadnutom rozhodnutí (232 733,48 Eur) sama osebe nepreukazuje hrozbu závažnej, nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle . Pri dôvode podľa , o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len relatívne všeobecne formulované tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hroziacim následkom okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorých hodnovernosť však žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné objektívne vyhodnotiť. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali majetkovú situáciu žalobcu, teda správny súd nemal možnosť vytvoriť obraz o aktuálnej bonite žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu teda dostatočne hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu celkovú majetkovú situáciu. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok, prípadne inej peňažnej povinnosti ako v tomto prípade. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Správny súd dodáva, že v súvislosti s vyhodnotením existencie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd neskúma nezákonnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia a meritórne vec neposudzuje ani neprejudikuje.

19. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

20. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca sa splneniu tohto predpokladu v návrhu bližšie nevenoval, iba konštatoval, že nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, a preto žalobca aj tento predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože vo všeobecnosti verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní. Pokiaľ ide o inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku, tento sám osebe sleduje verejný záujem na vymožiteľnosti v budúcnosti vzniknutých daňových pohľadávok, pričom v prípade nevyrubenia zabezpečovanej budúcej dane budú zložené finančné prostriedky v súlade s daňovým poriadkom vrátené žalobcovi.

21. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na zamietol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .