Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-378-2013.pdf
PDF · 69.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/378/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľa: S. E., nar. X. X. XXXX, bytom N. Č.. XXX/XX, K., proti odporcom: 1) S. E., J.. XX. X. XXXX, bytom v H., U. K. E. Č.. XX, 2) K. E., J.. XX. X. XXXX, bytom v H., U. K. E. Č.. XX, o zrušenie výživného
rozhodol:
Súd od 1. 3. 2014 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcom v 1. a 2. rade určenú rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 20. 5. 1994 č.k. P/101/1990-42.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9. 8. 2013, doplneným dňa 17. 1. 2014 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcom v 1. a 2. rade z dôvodu, že 23. 9. 2013 dosiahnu 26 rokov svojho veku. Vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 č.k. P/101/1990-42 zo dňa 20. 5. 1994. S odporcami nie je v kontakte, nestýka sa s nimi.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti pripojili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 20. 5. 1994 č.k. P/101/1990-42 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí E., na maloletého K. sumou 550,- Sk mesačne a na maloletého S. sumou 550,- Sk mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počínajúc od 1. 6. 1994 a tým menil rozsudok Mestského súdu v Košiciach zo dňa 4. 10. 1989 č.k. 21C/839/1989-22. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 8. 1994.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou môže byť tiež vyšší vek dieťaťa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1) sa sústavne pripravuje na povolanie, 2) pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
V danom prípade k podstatnej zmene pomerov došlo dňom 23. 9. 2013, kedy odporcovia v 1. a 2. rade dovŕšili 26 rokov veku. Vyživovacia povinnosť stanovená zákonom navrhovateľovi zanikla, preto súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcom v 1. a 2. rade na návrh navrhovateľa určenú rozsudkom Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 20. 5. 1994 č.k. P/101/1990-42 s účinnosťou od 1. 3. 2014 zrušil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešnému navrhovateľovi trovy konania nevznikli a neúspešní odporcovia v 1. a 2. rade na náhradu trov konania nemajú právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.