Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1C-258-2013.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Subarea
1C/258/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne U. O., A.. XX.X.XXXX, W. D.. A. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovanému D. O., A.. XX.X.XXXX, W. P. XXXX/X, XXX XX X. A. Q., o určenie, že jediným dlžníkom z úverovej zmluvy je žalovaný a o zaplatenie sumy 1 156,39 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 156,39 € s 0,04 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku v sume 84,25 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajšom súde 20.11.2013 nejasné a neurčité podanie, ktoré 18.12.2013 doplnila a jeho nedostatky odstránila. V žalobe sa domáhala určenia, že žalovaný ako jej bývalý manžel je jediným dlžníkom z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej 23.4.2007 medzi ňou a žalovaným ako manželmi a spoločnými dlžníkmi na jednej strane a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom na strane druhej. Okrem toho žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1 156,39 € s 0,04% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu so žalovaným uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou , a.s., úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 837,95 € (206 000 Sk), ktorú hodlali investovať do kúpy nábytku. Podľa vyjadrenia žalobkyne však žalovaný celú sumu použil na splatenie úverov, ktoré si vzal ešte pred uzavretím manželstva. Po rozvode manželstva zaňho zaplatila ako splátku úveru sumu 1 156,39 €, ktoré od neho požaduje. Zároveň uviedla, že žiadnu dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) so žalovaným neuzavreli a ona sama na súd nepodala návrh, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov a žije len z „materskej“.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, pričom uviedol, že s uplatneným nárokom žalobkyne súhlasí a v celom rozsahu ho uznáva.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) prejednal vec aj v jeho neprítomnosti
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzatvorili manželstvo.
Na základe žiadosti z 19.4.2007 podpísanej žiadateľom „O.“ uzatvorili 23.4.2007 účastníci konania ako dlžníci Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru v sume 6 837,95 € (206 000 Sk). Na základe tejto zmluvy sa účastníci konania ako manželia zaviazali splácať úver s tým, že výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 97,90 € (2 949 Sk), bola splatná vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca a pri pravidelnom splácaní splátok mala konečná splatnosť úveru nastať 20.4.2017. Na predmetnej zmluve je uvedený „Účet Dlžníka“ ako účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z 20.2.2006 uzavretej medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s., je bežným účtom dlžníka účet žalovaného, ktorý si zriadil ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Dňa 20.4.2007 žalovaný splnomocnil žalobkyňu na nakladanie s prostriedkami na bežnom účte. Z výpisu z tohto bežného účtu z 27.4.2007 vyplýva, že v tento deň bolo na bežný účet z účtu XXXXXXXXXX/XXXX (ktorý zodpovedá číslu Zmluvy o splátkovom úvere z 23.4.2007) vložených 6 701,19 € (201 880 Sk €), pričom v ten istý deň sa realizovali z účtu viaceré prevodné príkazy v celkovej sume 5 892,78 €. Suma 136,76 € (4 120 Sk), ktorá zodpovedá zvyšnej časti poskytnutého úveru zo Slovenskej sporiteľne, bola vložená na iný účet.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1 C 34/2008-32 z 19.6.2008 (právoplatným 28.7.2008) bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.
Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila listinné dôkazy o tom, že na číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX (ktorý zodpovedá číslu Zmluvy o splátkovom úvere z 23.4.2007) od 20.2.2013 do 2.12.2013 vložila po častiach celkovú sumu 1 156,39 €.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že Zmluvu o splátkovom úvere z 23.4.2007 podpísala, ale v domnení, že podpisuje nejakú poistku. O podpísanie zmluvy ju požiadal žalovaný s odôvodnením, že je potrebné to podpísať pre prípad, ak by sa mu niečo stalo. Ešte v ten istý deň po overení toho, čo podpísala, chcela poskytnutie úveru zrušiť, ale v banke jej bolo oznámené, že už sa to nedá. Neskôr jej žalovaný vysvetlil, že tento úver vzali z dôvodu, aby on mohol splatiť svoje predchádzajúce úvery. Podľa žalobkyne žalovaný úver splácal aj po rozvode manželstva, ale niekedy v roku 2011 nastali problémy, keď jej na polícii oznámili, že žalovaný splácal tento úver z firemných prostriedkov, čím sa mal dopustiť sprenevery. Keď ju z banky kontaktovali, aby splácala úver, tak ho začala platiť, o čom predložila dôkazy. Po rozvode manželstva za žalovaného zaplatila sumu 1 156,39 €, ktorú od neho požaduje. Keďže jej ju nezaplatil, požaduje aj 0,04% ročný úrok z omeškania od 16.12.2013, pričom pokiaľ ide o počiatok omeškania, k tomu uviedla, že tento okamih nie je medzi ňou a žalovaným sporný, keďže on svoj dlh voči nej uznal v celom rozsahu. Jej jediným prianím je, aby žalovaný úver splácal, pretože ona s tým nemá nič spoločné. Žiadala, aby súd určil, že žalovaný je jediným dlžníkom zo Zmluvy o splátkovom úvere z 23.4.2007. Súčasne navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 4 a 5 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd konštatuje, že žalobu, ktorú žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu 20.11.2013 nemožno považovať za návrh, ktorým by mohlo byť na návrh jedného z bývalých manželov vyporiadané BSM. Manželstvo účastníkov konania totiž bolo právoplatne rozvedené 28.7.2008 (tým zaniklo aj BSM), pričom do troch rokov mohol jeden z nich podať návrh na vyporiadanie BSM. Keďže sa tak nestalo, platí zákonná domnienka uvedená v § 149 ods. 4 OZ. To znamená, že keďže účastníci konania sa nedohodli o tom, kto bude ďalej splácať úver zo Zmluvy o splátkovom úvere z 23.4.2007 a ani do troch rokov od zániku BSM nepodali návrh na jeho vyporiadanie, v rámci ktorého sa mohla riešiť otázka splácania úveru, súd konštatuje, že aj napriek uznaniu žalovaného o tom, že súhlasí s tým, aby súd určil, že je jediným dlžníkom z tejto zmluvy, nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť.
Súd konštatuje, že Zmluvu o splátkovom úvere z 23.4.2007 uzatvorili účastníci konania ako dlžníci s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Z § 261 ods. 3 písm. d) ObZ vyplýva, že týmto zákonom sa spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že právny vzťah, ktorý žalobkyňa žiadala korigovať voči žalovanému určovacou žalobou, bol uzatvorený medzi bankou a účastníkmi konania. Tento právny vzťah nebol výsostnou záležitosťou účastníkov konania, ale aj záležitosťou tretej osoby - banky, ktorá má pohľadávku tak voči žalovanej, ako aj voči žalovanému. V tejto súvislosti súd pripomína, že pri solidárnych záväzkoch (k plneniu z úverovej zmluvy boli účastníci konania zaviazaní spoločne a nerozdielne) má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. 3 Obo 63/2009).
V tejto časti teda súd žalobu zamietol.
Aj napriek súhlasu žalovaného s uplatneným nárokom žalobkyne nemohol súd v okolnostiach tohto prípadu schváliť zmier medzi účastníkmi konania vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jediným dlžníkom zo Zmluvy o splátkovom úvere z 23.4.2007 je žalovaný (§ 99 ods. 1 a 2 OSP), pretože by to bolo v rozpore s právnymi predpismi, konkrétne ustanoveniami ObZ pojednávajúcimi o zmluve o úvere. Z totožného dôvodu súd nerozhodol ani rozsudkom na základe uznania nároku podľa (§ 153a ods. 1 a 3 OSP).
Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 156,39 € s 0,04 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia, tejto časti žaloby súd vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokovej sadzby ECB k 16.12.2013 bola 0,25%, to znamená zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala v okamihu, keď sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 5,25% ročne.
Súd mal za preukázané, že účastníci konania ako manželia uzatvorili zmluvu o úvere, že boli povinní splácať splátky, že po rozvode manželstva tento úver splácal žalovaný. Súd nemal pochybnosť o tom, že tento úver, ktorí si účastníci konania ako manželia zobrali, bol použitý na splácanie úverov žalovaného, ktoré si vzal ešte pred uzavretím manželstva. Tieto skutočnosti vyplývajú z tvrdení žalobkyne, zo súhlasného postoja žalovaného k žalobe, aj z listinných dôkazov o tom, že 27.4.2007 bolo z bežného účtu žalovaného (dispozičné právo k nemu mala zriadené aj žalobkyňa) č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bola vložená suma poskytnutého úveru, realizovaných viacero prevodných príkazov v celkovej sume 5 892,78 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal dôvod pochybovať o tom, že po rozvode manželstva žalovaný pociťoval akúsi morálnu povinnosť splácať úver, keďže v drvivej väčšine bol použitý na splatenie jeho záväzkov, za ktoré žalobkyňa nezodpovedala. Ak teda po rozvode manželstva a zániku BSM žalobkyňa plnila v období od februára do decembra 2013 „akoby za žalovaného“ splátky úveru v celkovej sume 1 156,39 €, o čom predložila dôkazy a čo žalovaný aj zodpovedne uznal, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni požadovanú sumu spolu s 0,04% ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o počiatok omeškania žalovaného s peňažným plnením, tento nebol medzi účastníkmi konania sporný a keďže súd mohol rozhodnúť len v medziach žaloby a nemohol ísť ultra petitum, čiže žalobkyni priznať viac, než čoho sa domáhala, zaviazal žalovaného k plateniu 0,04% ročného úroku z dlžnej sumy od 16.12.2013 do zaplatenia.
Obaja účastníci mali čiastočný úspech a čiastočný neúspech, preto súd v súlade s § 142 ods. 2 OSP a na návrh žalobkyne podľa § 151 ods. 1 OSP rozhodol tak, že trovy konania žalobkyne v podobe zaplateného súdneho poplatku v celkovej sume 168,50 € pomerne rozdelil medzi ňu a žalovaného (prihliadnúc na vzájomný pomer úspechu a neúspechu), a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu zo zaplateného súdneho poplatku, teda sumu 84,25 €.
Súd považuje za právne významné zdôrazniť, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 23.4.2007.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.