Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-432-2013.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/432/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky B.. H. N., U.. N., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C. A. XXX, právne zastúpenej W.. M. M., X. O. O. N. XX, Prešov proti odporcovi B. N., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C. A. XXX, právne zastúpenému W.. K. V. N., advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. T. N., C.. XX.XX.XXXX v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov B.. H. N., U.. N., C.. XX.XX.XXXX X. B. N., C.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 17.10.2009 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov, zväzok 46, ročník 2009, strana 260, pod por. číslom 502,
z v e r u j e mal. T. N., C.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 05.12.2013 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode navrhla zveriť mal. T. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu navrhla určiť výživné v sume 200 Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby bol upravený styk odporcu s mal. T. tak, že sa budú stretávať každý párny týždeň v mesiaci od 08.00 hod. v sobotu do 16.00 hod. v nedeľu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, avšak postupne sa začali prejavovať negatívne odporcove vlastnosti. Po narodení syna v roku 2010 začal vo výraznej miere užívať alkohol, v dôsledku čoho sa doma správal agresívne, nadával jej a fyzicky ju napádal. Od toho času sa ich vzťahy postupne zhoršovali, odporca neakceptoval jej názory na vedenie domácnosti, výchovu dieťaťa, hospodárenie s finančnými prostriedkami, vo všetkom si presadzoval svoj názor. Po jeho
fyzických útokoch nevyhľadávala lekárske ošetrenie a neoznamovala to ani polícii a nezmieňovala sa o tom ani svojim príbuzným a známym. Hádky, fyzické útoky a nezáujem o domácnosť zo strany odporcu viedli k postupnému citovému odcudzeniu a v súčasnej dobe manželstvo už neplní svoj účel. Spoločný manželský život už nevedú po žiadnej stránke. Na pojednávaní dňa 01.07.2014 navrhovateľka uviedla, že došlo k zmene pomerov na jej strane, zamestnala sa, nie je na materskej dovolenke, z tohto dôvodu navrhla určiť výživné nie v sume 200 Eur mesačne, ale v sume 150 Eur mesačne. Zároveň navrhla, aby styk maloletého s otcom nebol upravený, nakoľko v súčasnej dobe rodičia žijú v spoločnej domácnosti, momentálne zabezpečujú starostlivosť o maloletého T. a na styku sa vedia dohodnúť.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, aj podľa jeho názoru je manželstvo rozvrátené a nie je predpoklad obnovy spolužitia s manželkou. Rovnako súhlasil so zverením mal. T. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, uviedol, že sa na styku s maloletým vedia s navrhovateľkou dohodnúť a nie je potrebné upravovať styk súdnou cestou. Ohľadom výšky výživného navrhol určiť výživné v sume 80 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil zveriť mal. T. do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výživné v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami na strane otca s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s poukazom na to, že nejde o konečné rozhodnutie ohľadom výšky výživného a výživné sa bude zvyšovať s pribúdajúcimi potrebami maloletého.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom mal. T., potvrdením o poslednom spoločnom pobyte účastníkov konania, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 28.05.2014, správou o výchovných pomeroch zo dňa 17.06.2004, potvrdením o čistom mesačnom príjme navrhovateľky, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 a rodičovského príspevku za rok 2013, potvrdením neurochirurgickej kliniky o zdravotnom stave odporcu zo dňa 18.06.2014, potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok odporcom za rok 2013 a 2014, faktúrami č. 1- 5/ 2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 17.10.2009. Je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok 46, ročník 2009, strana 260, pod por. číslom 502. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, majú slovenskú národnosť a ich posledným spoločným trvalým bydliskom je U. C. A. XXX.
Účastníci uzatvorili manželstvo asi po 3-ročnej známosti, pričom začali spolu chodiť v roku 2006. V roku 2010 sa narodil mal. T., v tom čase si manželia vybudovali rodinný dom, avšak po narodení syna začal odporca tráviť menej času doma ako predtým. Na otázky navrhovateľky kde trávi čas, tento odpovedal, že jej do toho nič nie je, následne začal chodiť aj pod vplyvom alkoholu, kedy bol agresívny a napádal ju. Neriešila to však prostredníctvom polície, ani to neuvádzala svojím príbuzným, pretože sa snažila manželstvo obnoviť. Snažila sa s manželom rozprávať, a to najmä kvôli maloletému synovi. V poslednom období opúšťal odporca domácnosť aj na dlhšie obdobie, napríklad na dva týždne, pričom navrhovateľka nevedela, kde sa v tom čase nachádza. Aj keď v súčasnej dobe žijú v spoločnej domácnosti, túto spoločne nevedú, v dome žijú oddelene, nevedú ani rodinný ani manželsky život.
Odporca odmietol, že by hneď po uzatvorení manželstva toto nebolo dobré. Prvé roky spolužitia podľa neho boli krásne, a to aj po narodení mal. T.. Popieral, že by manželka nevedela kde chodí, nakoľko v tom čase budovali rodinný dom, kde sa väčšinu času zdržiaval. Potvrdil však, že aj on vníma, že manželstvo vychladlo, pričom asi dva a pol roka je situácia medzi nimi napätá, snažili sa to riešiť tým, že viac spolu komunikovali, avšak prišli k záveru, že sa spoločne nevedia porozprávať. Potvrdil, že z jeho strany boli nejaké fyzické útoky voči navrhovateľke, avšak rovnaké boli aj z jej strany voči nemu. Rovnako potvrdil aj užívanie alkoholu, avšak nie v nadmernej miere. Aj podľa názoru odporcu toto manželstvo v súčasnej dobe neplní účel, chýba v ňom iskra, pričom už asi viac ako rok sa s manželkou intímne nestýka.
Účastníci konania v súčasnej dobe žijú v spoločnom rodinnom dome, inkaso platí odporca, v prípade ak neuhradil nejaké platby, uhradili ich rodičia navrhovateľky. Zároveň manželia splácajú úver v sume 267 Eur mesačne, tento posledné dva mesiace platia polovičnou sumou, predtým ho v plnej miere platil odporca. V prípade, že nebola zaplatená splátka úveru, túto uhradili rodičia navrhovateľky. Zároveň si navrhovateľka platí svoju poistku v sume 25 Eur mesačne, mal. T. v sume 14 Eur mesačne a 29 Eur mesačne, tiež platí ročnú poistku na dom v sume 120 Eur, v blízkej dobe ju chce znížiť na sumu 70 Eur. Okrem toho platí zákonnú poistku na auto v sume 60 Eur ročne, ktoré užíva výlučne ona.
Od 23.12.2013 je zamestnaná v OTP Banke. Do tejto doby bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. U zamestnávateľa jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie december 2013 až máj 2014 bol v sume 427,53 Eur. Zároveň poberá rodinné prídavky a daňový bonus poberá odporca, avšak prichádza na jej účet raz ročne. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Odporca platí v dome, kde býva spolu s manželkou inkaso v sume 65 Eur mesačne a polovičnú sumu úveru posledné dva mesiace. Okrem toho si zabezpečuje sám stravu, pričom obedy v práci si platí sám v sume okolo 5 Eur. Okrem toho si zabezpečuje raňajky a večere. Neplatí žiadne poistky, platí kreditnú kartu v sume 40 Eur mesačne a mobilný telefón v sume 50 Eur mesačne, pričom tieto výdavky idú do nákladov v súvislosti so živnostenskou činnosťou. Nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo, ani žiadne nehnuteľnosti. V súčasnej dobe je práceneschopný, poberá nemocenské dávky, za obdobie január až apríl 2014 mu bola vyplatená suma spolu 829,10 Eur, rovnako maródoval aj v októbri a novembri 2013, kedy mu bola vyplatená suma spolu 165,10 Eur. Má zdravotné problémy, v minulosti bol operovaný na neurochirurgii, pričom dňa 29.07.2014 je opätovne objednaný na operáciu.
Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba pre firmu MP - KANAL service 2 s.r.o., vykonáva stavebnú činnosť v odbore kanalizácií. Za rok 2014 vyfakturoval za svoje práce sumu 463,05 Eur za mesiac január, sumu 499,46 Eur za mesiac február, 532,31 Eur za mesiaca marec, 789,96 Eur za mesiac apríl a 735,54 Eur za mesiac máj. Z dôvodu zdravotných problémov poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 107,62 Eur mesačne. Odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne si uhrádza v sume 180 Eur mesačne, avšak v čase, keď je práceneschopný, tieto odvody za neho platí štát.
Mal. T. navštevuje materskú školu od septembra 2013. Navrhovateľka mu platí školné a stravné v sume 40 Eur mesačne, plus ročné poplatky, a to ZRPŠ v sume 50 Eur. Mal. T. nenavštevuje žiadne krúžky, za ktoré by sa platilo, v minulosti chodil na plávanie. Má zdravotné problémy, navštevuje imunoalergologickú ambulanciu, mesačne mu dopláca navrhovateľka za lieky na imunitu okolo 20 až 30 Eur. Navrhovateľka vozí maloletého do škôlky autom, s čím má výdavky na pohonné hmoty priemerne v sume 100 Eur mesačne. Maloletý má bežné výdavky primerané svojmu veku. Odporca doposiaľ na jeho výživu neprispieval.
Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 ( ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a natoľko rozvrátené, že nie je predpoklad obnovy tohto manželstva. Aj keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, túto spoločne nevedú. Každý si sám zabezpečuje svoje potreby, pričom už dva a pol roka trvá kríza manželstva, ktorú sa snažili riešiť vzájomnými rozhovormi, čo však nebolo úspešné, nakoľko nevedia navzájom komunikovať. Okrem toho pod vplyvom alkoholu odporca fyzicky napádal navrhovateľku, častejšie sa zdržiava mimo domácnosti, pričom zhodne obaja uviedli, že v súčasnej dobe ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, nechcú ho obnoviť, preto súd toto manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému T. vychádzal súd z vyjadrenia oboch účastníkov konania, pričom odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky, že mal. T. bude zverený do jej osobnej starostlivosti. Keďže neboli v priebehu ukonania zistené žiadne vážne nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany navrhovateľky, táto sa o svojho syna príkladne stará, súd jej ho zveril do výchovy a starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určovaní výšky výživného zo strany odporcu vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého T., ale aj z možností a schopností oboch rodičov. Mal. T. v súčasnej dobe navštevuje materskú školu, kde je navrhovateľka nútená platiť pravidelné poplatky, tiež má výdavky na zabezpečenie ošatenia a obuvi pre maloletého jednak v súvislosti s návštevou materskej školy ako aj bežné ošatenie a obuv. Okrem toho maloletý má zdravotné problémy, navštevuje imunoalergologickú ambulanciu, matka mu pravidelne dopláca za lieky na imunitu sumou okolo 20 až 30 Eur mesačne. Doposiaľ sa otec finančne nepodieľal na výdavkoch maloletého okrem úhrady inkasa v dome, v ktorom zatiaľ rodičia s maloletým žijú spoločne. Čiastočne sa takto podieľal na úhrade poplatkov za bývanie aj pre maloletého, rovnako dlhodobo hradil v plnej miere sám hypotekárny úver, čím tiež takto zabezpečoval bývanie svojmu synovi.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zárobkových možností a schopností na strane odporcu, pričom mal preukázané, že odporca napriek tomu, že je čiastočným invalidným dôchodcom a v období posledných piatich mesiacov bol práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské dávky a zároveň mal príjem z prác, ktoré vykonával v rámci svojej živnostenskej činnosti, čo súdu preukázal na pojednávaní faktúrami, ktorými fakturoval svoje práce pre firmu MP-KANAL service 2 s.r.o. Keďže mu boli vyplatené nemocenské dávky za obdobie január až apríl 2014 v sume 207,27 Eur, zo živnostenskej činnosti bol priemerný príjem 604,06 Eur, a tiež poberal invalidný dôchodok v sume 107,62 Eur, teda jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohyboval okolo 900 Eur mesačne.
Keďže odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, väčšinu výdavkov maloletému T. v súčasnej dobe zabezpečuje najmä jeho matka, otec sa čiastočne podieľa na týchto výdavkoch, pričom posledné dva mesiace hypotekárny úver neplatí výlučne on, ale platia ho spolu s navrhovateľkou polovičnou sumou, považoval súd výživné pre maloletého v sume 120 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný odporca platiť. Aj keď sa v priebehu konania bránil tým, že v blízkej dobe ho čaká operácia a jeho finančná situácia sa môže podstatným spôsobom zmeniť, súd pri určovaní výšky výživného vychádza z aktuálneho finančného stavu na strane odporcu v čase rozhodovania súdom. Akákoľvek zmena pomerov v budúcnosti, či už na strane odporcu, ale aj maloletého T. odôvodňuje zmenu výšky výživného či už dobrovoľnou formou zo strany povinného rodiča alebo sa môže ktorýkoľvek z rodičov následne obrátiť na súd s návrhom na zvýšenie alebo zníženie výživného, a takto sa dožadovať zmeny pôvodného rozhodnutia súdu.
Keďže matka žiadala určiť výživné v sume 150 Eur mesačne, uvedené výživné súd považoval neprimerané vysoké vzhľadom na preukázaný príjem na strane odporcu, v tejto časti jej súd zamietol návrh ako nedôvodný. Zároveň súd neupravoval styk otca s mal. T., nakoľko obaja rodičia v priebehu konania zhodne uviedli, že na tomto sa vedia dohodnúť a nie je potrebná súdna úprava styku otca s maloletým.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.