Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-137-2014.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - R. H., Y. XXXX/ X, zastúpenej JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Dubová 2 a E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. M., X. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 31.10.2007 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eura (2.000,-Sk) na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 1.4.2014 do 30.06.2014 činí sumu 249,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: XXC/XX/XXXX - 39 zo dňa 31.10.2007 v časti vyživovacej povinnosti a to tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že vyživovacia povinnosť na maloletého H. nebola zvýšená sedem rokov a popri určenom výživnom otec na dieťa nijakým spôsobom neprispieva. Za uvedené obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu cien tovaru a služieb a otcovi navyše odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému V..
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že sa jej zvýšili náklady na syna hlavne čo sa týka oblečenia, stravy, ale aj liekov. Okrem problémov s kolenami má problémy aj s kožou, má plesne, takže navštevujú kožného lekára raz za pol roka. Musí mu kupovať sprchový gél na mesiac za 7,50 eura a lekár mu predpisuje maste. Každý druhý mesiac chodí syn ku kaderníkovi, trikrát do týždňa navštevuje posilňovňu, za čo mesačne zaplatí asi 15 eur. Často chodieva von s kamarátmi, takže vreckové 3 eurá denne je v podstate nič, čo mu ona dáva. Cez leto chodieva na kúpalisko, cez zimu zase na hokej. Syn veľmi vyrástol, takže mu musela veľa vecí dokúpiť, všetko je podstatne drahšie ako
keď mal 9 rokov, potrebuje aj viacej stravy. Ona býva s obidvomi synmi v 3-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, nadobudla ho po vyporiadaní BSM s tým, že bývalému manželovi vyplatila okolo 560.000,- Sk. Na to si brali úver jej rodičia, ktorí ho aj splácajú. Stravu v školskej jedálni platí synovi po 25 eur a všetky výdavky, ktoré za školský rok uhradili či už na školské potreby alebo pomôcky, príspevky, výlety, školu v prírode a lyžiarsky kurz prerátala na mesiac, čo činí 30 eur. Od septembra začne chodiť do školy mestskou dopravou, keďže ho prijali na školu, ktorá je dosť vzdialená, takže cestovné bude mesačne okolo 1 euro denne. Čo sa týka syna V., tak tento sa od 01.03.2013 zamestnal v tej istej firme ako ona, ona od neho nechce, aby jej prispieval na domácnosť a na bývanie, pretože chce, aby si peniaze odkladal, aby keby sa jej niečo stalo, aby bolo o neho postarané. On je taký samotár, nikde nechodí, on si celú výplatu odkladá, zarobí od 300 do 400 eur.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že si musel po rozvode riešiť svoju bytovú situáciu, pretože zostal bývať aj s bratom u mamy v byte, takže sa dohodli s matkou, ktorá okrem bytu na Chrenovej vlastnila aj ten rodinný dom v Cetíne, že mu mama ten dom predá, aby dostal hypotekárny úver, ale v podstate jej za to nevyplatil nič, pretože zase ten 3-izbový byt na Chrenovej darovala bratovi. V obidvoch nehnuteľnostiach má mama právo doživotného bývania, takže cez zimu býva u brata na Chrenovej a cez leto zase u neho, keďže je tam záhrada. On si vzal hypotéku 20.000 eur, približne 17.000 eur mal od bývalej manželky z vyporiadania a z toho začal dom rekonštruovať. Vystačilo mu to iba na vnútornú rekonštrukciu s tým, že sa tam robilo kúrenie, voda, elektrina, dávala sa nová strecha, pretože tam bola eternitová, tiež sa menili okná, podlaha tam bola iba hlinená, jednalo sa vlastne o 60 ročný hlinený dom. Keď je mama u neho tak robí nákupy a uvarí, no ona z dôchodku spláca ešte pôžičku na kuchynskú linku, na ktorú jemu už peniaze nevyšli. S H. sa stretáva každé dva týždne, majú dobrý vzťah, býva u neho zvyčajne od piatka do nedele. Na meniny mu dáva 10 eur, na narodeniny 20 eur a na Vianoce 30 eur. Minule keď išli na výlet do Bratislavy, dal mu 15 eur. S V. sa stretáva veľmi málo, teraz keď pracuje, tak možno iba dvakrát ročne. Tomuto prispieva pri príležitosti sviatkov tak isto ako H.. Výživné na H. platí presne po 67 eur mesačne.
Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec má možnosť platiť vyššie výživné ako tomuto bolo stanovené v roku 2007, preto navrhuje od začatia súdneho konania zvýšiť výživné zo sumy 66,39 eura na 200 eur mesačne s tým, že zameškané výživné otec pospláca v splátkach po 30 eur mesačne.
Otec v konečnom návrhu uviedol, že vie, že 66 eur nie je veľa, mohol by platiť okolo tých 100 eur, to by ešte dokázal zvládnuť a keď sa jeho finančná situácia zlepší, tak je ochotný platiť synovi aj viac.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na strane dieťaťa prišlo k zmene pomerov, maloletý H. ukončil základnú školu, ide na strednú školu, kde budú zvýšené náklady. Zvýšené výdavky má matka aj so zdravotným stavom dieťaťa. Matke sa síce zvýšil príjem, ale táto sa dobrovoľne stará aj o plnoletého syna V., voči ktorému otec už nemá vyživovaciu povinnosť. Otec si kúpil dom v ktorom žije. S poukazom na uvedené navrhuje zvýšiť výživné od podania návrhu zo sumy 2.000,- Sk na 170 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o príjme matky, výpis z LV, doklady predložené na pojednávaní, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. XXC/ XX/XXXX, z neho rozhodnutie na čl. 39 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Maloletý H. H., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov G. H. a E. H.. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XX/XXXX - 39 zo dňa 31.10.2007 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletého H. zveril súd na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 2.000,- Sk (66,39 eura) mesačne. Matka maloletého dieťa dosahovala v čase rozvodu manželstva priemerný čistý mesačný príjem vo výške 15.530,- Sk (515,51 eura) a otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 19.529,- Sk (648,25 eura). Obaja rodičia mali v tom čase aj vyživovaciu povinnosť voči V. H., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletý H. ukončil 9. ročník základnej školy, od septembra nastúpi na štúdium na strednú školu. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, kozmetiku, školské potreby a školské pomôcky. Za školské obedy uhrádza matka sumu cca 25,- eur a ďalšie výdavky spojené s návštevou školského zariadenia vrátane výletov, školy v prírode a lyžiarskeho kurzu predstavujú v priemere sumu cca 30,- eur mesačne. Zvýšené výdavky má matka so zdravotným stavom maloletého, ktorý má problémy s kolenami, v dôsledku čoho pravidelne užíva výživový doplnok, za ktorý uhrádza matka sumu 44,25 eura, pričom tento vydrží cca 3 mesiace. Okrem toho trpí maloletý kožným ochorením, raz za pol roka navštevujú kožného lekára. Matka kupuje maloletému špeciálny sprchový gél za sumu 7,50 eura mesačne, okrem toho majú ďalšie výdavky na rôzne lekárom predpísané maste. Matka uhrádza maloletému životnú poistku vo výške 4,61 eura mesačne, stavebné sporenie vo výške 16,60 eura mesačne a v sume približne 6,- eur mesačne mu dobíja kredit na telefón. Okrem toho navštevuje maloletý H. posilňovňu, za čo uhrádza sumu cca 15,- eur mesačne. Matka žije s oboma svojimi deťmi v trojizbovom byte, ktorý nadobudla v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa svojho vyjadrenia manželovi vyplatila sumu 560.000,- Sk, za ktorého účelom si brali úver jej rodičia, ktorí ho aj splácajú. Výdavky na bývanie pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 150,- eur mesačne a z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške okolo 32,- eura,- eur mesačne. Matka uhrádza ďalej inkaso vo výške 18,64 eura, poplatok za internet vo výške cca 21,- eur a poplatok za komunálny odpad vo výške 69,- eur ročne. Plnoletý syn V. je od 01.03.2013 riadne zamestnaný, na úhradu nákladov spojených s bývaním a stravovaním neprispieva, pretože to matka od neho nežiada. Matka je riadne zamestnaná v spoločnosti SIIX EMS Slovakia s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 783,47 eura, okrem toho poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne.
Otec maloletého dieťaťa obýva rodinný dom v obci H. M., ktorý nadobudol jeho odkúpením od svojej matky. Za týmto účelom si vzal hypotekárny úver vo výške 20.000,- eur, ktorú sumu však reálne za kúpu svojej matke nezaplatil, ale použil ju na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti tak ako aj peniaze, ktoré nadobudol od svojej bývalej manželky v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetný úver spláca otec vo výške 174,- eur mesačne. V uvedenej nehnuteľnosti žije otec sám, v letnom období aj spolu so svojou matkou, ktorá má v uvedenej nehnuteľnosti právo doživotného bývania. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov zas potrebu plynu vo výške 53,- eur, z úhrady preddavku za spotrebu elektrickej energie vo výške 38,42 eura, z poplatku za miestne dane a komunálny odpad vo výške 74,02 eura ročne a z poistenia nehnuteľnosti vo výške cca 55,- eur ročne. Okrem toho si uhrádza otec životnú poistku vo výške 292,47 eura ročne, poistky za osobné motorové vozidlo vo výške 239,28 eura ročne, stavebné sporenie vo výške 51,- eur mesačne, poplatok za telefón vo výške cca 25,- eur mesačne a poplatok za internet o výške 15,50 eura mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti Saint -Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 670,72 eura.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je viac ako o šesť rokov staršie. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval totiž maloletý H. 3. ročník základnej školy, v súčasnosti ukončil 9. ročník a od septembra nastúpi na strednú školu. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa preukázateľne súvisia vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 515,51 eura, pričom v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 783,47 eura a poberá zároveň prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Naproti tomu prišlo na strane otca len k miernemu zvýšeniu príjmu a to zo sumy 648,25 eura na sumu 670,72 eura. Obom rodičom súčasne odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému V.. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že aj napriek tomu, že na strane otca došlo za uvedené obdobie len k nepatrnému zvýšeniu príjmu, pričom na strane matky došlo k podstatnejšiemu zvýšeniu príjmu, je potrebné vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť. Vývoj životných nákladov ako aj podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa totiž dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, nakoľko doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa nákladoch na maloleté dieťa priamo úmerne podieľala len matka dieťaťa a to aj napriek tomu, že aj otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému V., pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov otca dospel súd k záveru, že výživné výške 150,- eur mesačne zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky bude primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého H., a preto súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.04.2014, teda od mesiaca, kedy si matka návrh podávala. Opakovane je potrebné poukázať na skutočnosť, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletému V., ktorá mu bola určená vo výške 3.000,- Sk mesačne (99,59 eura) ako aj na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zakotvuje prioritu zabezpečenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča oproti komplexu jeho výdavkov. V zmysle tohto ustanovenia preto posúdil súd tvorbu úspor otca a jeho životné poistenie a poukazuje na to, že pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať si stavebné sporenie a životnú poistku vo výške cca 75,- eur mesačne, musí byť v prvom rade v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého H. v určenej výške. Keďže otec prispieval na výživu maloletého H. sumou vo výške 67 eur mesačne, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2014 zameškané výživné vo výške 249,- eura /(150,- eur - 67,- eur) x 3 mesiace/, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné a to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.