Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-2-2012.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : SPORT FIBRIL, s.r.o. so sídlom v Žiline, ulica Horný Val 8/17, IČO: 36854158, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, ulica Jilemnického 30 proti žalovanému : Š. S.B., D..: XX.XX.XXXX, N. G. A. Č. Ľ. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného : Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7 v konaní o zaplatenie 3.874,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca - spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských panenských ostrovoch registrovaná v registri obchodných záležitostí Britských panenských ostrovov sa žalobou zo dňa 29.04.2011 doručenou súdu dňa 09.05.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.874,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.955,04 EUR od 12.11.2010 až do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 postúpil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. na obchodnú spoločnosť APS Slovakia a.s. pohľadávku vplývajúcu z úverovej zmluvy, ktorú Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 25.04.2006. Táto obchodná spoločnosť následne dňa 10.11.2011 zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila túto pohľadávku na neho. Obchodná spoločnosť APS oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 10.01.2011, ktoré bolo žalovanému odoslané dňa 14.01.2011. Nakoľko sa žalobca stal v zmysle vyššie uvedeného veriteľom pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o úvere, domáhal sa týmto svojim návrhom vydania platobného rozkazu, prípadne vydania rozsudku. Žalobca ďalej uviedol, že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení bola výška nesplateného úveru v sume istiny 2.955,04 EUR, v sume riadneho úroku 267,34 EUR a v sume úroku z omeškania vo výške 652,04 EUR. Žalovaný však ani napriek výzve a ponuke možnosti uzavrieť dohodu o splátkovom kalendári pohľadávku žalobcu zo zmluvy o úvere ku dňu podania žaloby neuhradil.
V priebehu konania vydal súd platobný rozkaz a to dňa 22.06.2011, pod spisovou značkou 18Ro/201/2011 - 34, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.874,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.955,04 EUR od 12.11.2010 až do zaplatenia a zároveň ho zaviazal na úhradu trov konania. Keďže sa tento platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému
do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 14.12.2011 zrušil tento platobný rozkaz z dôvodu podľa ustanovenia § 173 odsek 2 O.s.p.
Podaním zo dňa 14.03.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania aj jeho príloh.
Vstup vedľajšieho účastníka bol oznámený žalovanému a to podaním zo dňa 17.05.2012, ako aj pôvodnému žalobcovi a to podaním zo dňa 17.05.2012 a terajšiemu žalobcovi podaním zo dňa 4.3.2014. Žiaden z týchto účastníkov nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 10.08.2012 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže požadoval zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo Slovenskej sporiteľne na APS Slovakia za neplatnú. V úverových podmienkach totižto podľa vedľajšieho účastníka je uvedené, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Podľa vedľajšieho účastníka táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanoví žiadne podmienky za ktorých môže veriteľ svoj súhlas s postúpením odoprieť. Nakoľko teda postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, mal vedľajší účastník za to, že takéto postúpenie pohľadávky je nekalou obchodnou praktikou. Poukázal aj na rozhodnutia iných súdov, zároveň vzniesol námietku premlčania časti uplatneného nároku žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktorého jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne. Súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a v prípade ak súd nariadi pojednávanie, aby konal a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka.
Uznesením zo dňa 11.07.2013 č. konania : 34C 2/2012 - 131 pripustil súd, aby z konania vystúpil navrhovateľ Debtinvest Limited, 33 Porter Road, P.O.BOX 3169, PMB 103, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, a aby na jeho miesto vstúpil navrhovateľ Sport Fibril, s.r.o. so sídlom Horný Val 8/17, Žilina, IČO: 36 857 158. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2013.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 01.07.2014, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní včas ospravedlnil, takisto ani jeho právny zástupca, ktorý taktiež ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Nedostavil sa ani žalovaný, u ktorého mal súd predvolanie na pojednávanie vykázané a to cez fikciu doručenia dňa 20.06.2014, podľa ustanovenia § 46 odsek 2 O.s.p.
Podaním zo dňa 09.06.2014, ktorým ospravedlnil žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní zároveň uviedol, že všetky dôkazy, ktorými disponuje boli pripojené k prvotnému podaniu a má za to, že boli splnené všetky predpoklady, aby súd rozhodol v neprítomnosti účastníka sporu.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je na základe viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s. v zmluvnom záväzkovom vzťahu so žalovaným. Tento vzťah je založený zmluvou o splátkovom úvere číslo 0446932435 zo dňa 25.04.2006. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového bezúčelového úveru vo výške úveru 50.000,- Sk. Úroková sadzba bol dohodnutá ako
pevná do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,70 % ročne. Spôsob poskytnutia úveru bol jednorazový bezhotovostný, poplatok za poskytnutie úveru - bol bez poplatku, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 1.517,- SK, splatnosť 1. splátky bola dňa 20.05.2006 a končená splatnosť úveru dňa 20.04.2010, počet splátok bol 48, ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 9,85% a poplatok za správu úveru bol dohodnutý v sume 50,- Sk mesačne.
Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a APS Slovakia, a.s. a následne medzi spoločnosťou APS Slovakia a.s. a Debtinvest Limited je zrejmé, že výška pohľadávky ku dňu prvého postúpenia bola v sume 3.874,42 EUR, pozostávala z istiny vo výške 2.955,04 EUR, z úroku vo výške 919,38, riadneho úroku vo výške 267,34, úroku z omeškania vo výške 652,04 EUR. Pri druhom postúpení bola výška pohľadávky tá istá.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
V zmysle § 79 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) návrh mal obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.
Podľa § 79 odsek 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 1 odsek 1 Zákona číslo 258/2001 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 odsek 2 písmeno g zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 odsek 6 zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis ( § 524 Občianskeho zákonníka ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. ( § 524 Občianskeho zákonníka ).
Žalobca odvodzuje svoju žalobu zo skutočnosti, že žalovanému bol na základe písomnej úverovej zmluvy zo dňa 25.04.2006 poskytnutý úver. Z návrhu na začatie konania však nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca ku skutočnosti, že žalovaný je mu dlžný sumu 3.874,42 EUR, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.955,04 EUR, z riadneho úroku vo výške 267,34 EUR a z úroku z omeškania vo výške 652,04 EUR. Navrhovateľ iba v priebehu konania tvrdil, že v čase postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na obchodnú spoločnosť APS Slovakia bola pohľadávka v takejto výške, odvtedy však bola pohľadávka ďalej postupovaná to celkovo dvakrát, stále v rovnakej výške. Z tohto žalobného návrhu nie je zrejmé, v akej výške nebol úver splatený, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením celého úveru, prípadne jeho časti, jeho jednotlivých splátok a ako dospel žalobca k sume úroku a úroku z omeškania, ako a či vôbec došlo k ukončeniu úverového vzťahu, či pôvodný žalobca od zmluvy odstúpil, či bola vyhlásená mimoriadna splatnosť v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, či a akým spôsobom žalovaný splácal úver a podobne. Sám posledný a teda terajší žalobca uviedol, že všetky listiny, ktorými disponuje sa nachádzajú v spise, pričom z týchto listín, ktoré boli doložené, tieto skutočnosti vôbec nie sú známe. Súd teda majúc za to, že žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenia uvádzané v žalobnom návrhu a dokonca tieto súd považoval za určité rozhodné a zároveň rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobcom vôbec neboli žiadnym spôsobom preukázané.
Navrhovateľ je podľa § 79 odsek 1 O.s.p. povinný okrem iných náležitostí v návrhu uviesť pravdivé a rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva navrhovateľ, tak má povinnosť uvádzať skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj žalobný návrh, ide tu o takzvané bremeno tvrdenia. Ďalej má navrhovateľ povinnosť označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ide o takzvané dôkazné bremeno. Zároveň je v záujme navrhovateľa predložiť dôkazy, ktorý mi disponuje, čím dokáže ním tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho možno privodiť rozhodnutie súdu v jeho prospech.
Z uvedeného je zrejmé, že základnou a prvotnou navrhovateľovou povinnosťou, ale zároveň aj právom je tvrdenie skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu. Tieto skutočnosti sa v priebehu občianskeho súdneho konania za predpokladu, že súd nerozhoduje o návrhu v skrátenom rozkaznom konaní, respektíve odporca neuzná nárok navrhovateľa dokazujú.
Je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní nesplnil túto svoju základnú povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladajú jeho právo proti žalovanému na žalovanú sumu, ktorého podstatný obsah
súd zhrnul v prvom odseku tohto odôvodnenia. Nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych presných skutočností vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v žalobcom uvedenej výške spolu s príslušenstvom. Súd konštatuje, že návrh žalobcu je len stručným tvrdením o existencii dlhu žalovaného a nie návrhom, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Súd tieto tvrdenia žalobcu nemôže zisťovať, respektíve ich vyvodzovať len z príloh k návrhu, kde jedinou prílohou z ktorej by sa táto skutočnosť dala zistiť bola príloha k zmluve o postúpení pohľadávky, avšak z tejto prílohy vôbec nebolo zrejmé, či žalovaný splácal tento úver, ak áno kedy, v akej výške, akými splátkami, kedy sa dostal do omeškania, akým spôsobom dospel žalobca k výške vyčísleného riadneho úroku z omeškania, ako aj riadneho úroku a ako ani to, či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní nebolo dokázané, ba ani žalobcom tvrdené, akú sumu peňazí žalovaný vrátil žalobcovi titulom povinnosti vrátenia poskytnutého úveru, nebolo možné ustáliť splnenie akej povinnosti má súd žalovanému uložiť. Vzhľadom k tomu súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ak by súd nezamietol žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov, poukazuje súd aj na tieto pre rozhodnutie o návrhu významné skutočnosti. Zmluva, ktorú uzavrel žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s. je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva musí obsahovať niektoré údaje zákonom prísne stanovené, s ktorých absenciou zákon spája určité následky. Takýmto údajom je aj údaj podľa § 4 odsek 2 písmeno g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a to o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverov vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade tento údaj nie je uvedený, pretože nie je uvedený správne. V bode 1 článku 1 Zmluvy o splátkovom úvere je uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 9,85 %. Je celkom zrejmé, že tento údaj je nesprávny, to znamená, ako keby nebol uvedený. Je zrejmé, že ak bol úver poskytnutý s pevným ročným úrokom vo výške 17,70 % a boli dohodnuté mesačné poplatky za správu úveru vo výške 50,- Sk, nemôže byť ročná percentuálna miera nákladov vo výške 9,85 %. Následkom absencie takéhoto nesprávneho údaju v úverovej zmluve je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno g) to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je síce uvedený, ale je zavádzajúci a preto je nesprávny. Skutočnosť uvedenia nesprávneho údaju je tak podľa súdu pre spotrebiteľa navyše nepriaznivejšia ako samotná absencia takéhoto údaju. Spotrebiteľ je nesprávnym údajom o nižšej percentuálnej miere nákladov ako je v skutočnosti zavádzaný o skutočnej cene úveru. Spotrebiteľovo správanie tak môže byť touto skutočnosťou ovplyvnené v jeho neprospech. V súčasnej respektíve neskoršej právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch je takáto skutočnosť výslovne sankcionovaná následkom bezúročného úveru bez poplatku, preto ak sa žalobca domáhal plnenia pozostávajúceho z istiny vo výške 2.955,04 EUR, ktorá mimochodom prevyšuje výšku poskytnutého úveru ( 1 659,69 Eur predtým 50.000,- Sk ), úrokov vo výške 267,34 EUR a úrokov z omeškania vo výške 652,04 EUR, bol by tento návrh v časti nedôvodný.
Pokiaľ vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní, súd uvádza, že podľa názoru súdu skutočnosti uvádzané vedľajším účastníkom neodôvodňujú, resp. nezakladajú absenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa názoru súdu, postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v rozpore so zákonom, pretože takéto konanie veriteľa zákon umožňuje, nekalosť takéhoto konania súd nekonštatuje, pretože v tomto konaní súd rozhodoval o povinnosti žalovaného a nie o povinnosti žalobcu, právneho nástupcu dodávateľa. Dôvod uvádzaný vedľajším účastníkom, že v následku postúpenia pohľadávky z dodávateľa na nadobúdateľa došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa (neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 odsek 1 Občianskeho súdneho zákonníka nie je dôvodom, ktorým by bolo postúpenie pohľadávky neplatné). V tomto konaní súd nerozhodoval o pohľadávke spotrebiteľa, ale o pohľadávke dodávateľa, nakoniec takáto zmluvná podmienka nebola ani súčasťou úverovej zmluvy. Takisto súd nepovažuje argumenty uvedené vedľajším účastníkom v tomto smere, že spotrebiteľ môže byť odrádzaný od efektívnej ochrany svojich práv, pretože len ťažko by si následne mohol uplatňovať svoje práva na náhradu trov konania za relevantné. Úspešná náhrada trov konania nemôže byť jediným motívom, pre ktorý sa spotrebiteľ v konaní bráni proti žalobe dodávateľa. Motívom je podľa neho najmä snaha ubrániť sa žalobe, ktorou sa dodávateľ domáha plnenia, na ktoré spotrebiteľ nie je viazaný.
Súd ešte poukazuje na to, že nakoľko žaloba bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena, nebolo možné sa ani zaoberať vznesenou námietkou zo strany vedľajšieho účastníka.
Podľa § 142 odsek 1 prvá veta O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 odsek 1 O.s.p. povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 93 odsek 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a teda nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný vznikol mu nárok na náhradu trov konania, keďže mu však v tomto konaní žiadne trov nevznikli súd o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastníka na strane žalovaného, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka a riadil sa touto právnou úpravou :
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v Občianskom súdnom konaní je upravené v § 93, § 153 d a § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastníka sa môže zúčastniť konania popri žalobcovi alebo žalovanom, ak má právny záujem na výsledku konania alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona alebo zákona číslo 250/2007 Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie to, že v ustanovení § 93 odsek 4 O.s.p. mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník, v konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho pokyny odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako by ich uskutočnil účastník, na ktorého strane vystupuje. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153 d a 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach má vedľajší účastník rovnaké páva a povinnosti ako účastníci konania. Vychádzajúc z tohto má súd za to, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté právo má aj vedľajší účastník.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom, súd mu môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku, pričom aj keď mal účastník vo veci plný úspech, každý úkon treba posudzovať samostatne. V tomto prípade mal súd za to, že vedľajším účastníkom uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia je neúčelná, pretože žiaden úkon relevantnej povahy so súhlasom žalovaného do rozhodnutie súdu neurobil. Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 14.03.2012 doručeným prvostupňovému súdu dňa 16.03.2012, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania a pripojil plnú moc pre advokáta JUDr. Ambróza Motyku. O vstupe do konania bol žalobca upovedomený podaním
zo dňa 17.05.2012 resp. dňa 24.09.2013, žalovaný podaním zo dňa 17.05.2012, žiaden z účastníkov nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania. Pred pojednávaním súdu dňa 13.08.2012 bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe. Zo spisu však nevyplýva a takisto ani z podania vedľajšieho účastníka to, že by toto podanie bolo urobené po predchádzajúcom jednaní so žalovaným s tým, aby teda vedľajší účastník mal súhlas žalovaného k takémuto postupu vo veci. K rozhodnutiu súdu v tejto veci tak, že žaloba bola zamietnutá, pričom k rozhodnutiu došlo bez toho aby túto skutočnosť namietal sám žalovaný, na základe právneho posúdenia veci a preskúmania jednotlivých zložiek nároku, ktorý si žalobca svojou žalobou uplatnil. K zamietnutiu žaloby teda nedošlo v dôsledku procesnej obrany žalovaného a nestalo sa tak ani v dôsledku procesného úkonu vedľajšieho účastníka. Zároveň súd poukazuje na to, že zo spisu nevyplýva, že by vedľajší účastník pred vstupom do konania so žalovaným jednal a mal k svojmu postupu súhlas. Žalovaný ako spotrebiteľ nepožiadal Združenie na ochranu občana spotrebiteľ o pomoc pri riešení svojho problému.
Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa"). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p..
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
V tejto konkrétnej veci si žalovaný, ktorého v konaní podporoval vedľajší účastník právo na náhradu trov konania neuplatnil, svoje stanovisko ku vstupu vedľajšieho účastníka neprezentoval, so spisu nevyplýva, že by s vedľajším účastníkom jednal a dal mu súhlas na jeho postup prezentovaný v podaní zo dňa 10.08.2012 a teda možno uzavrieť, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy treba považovať za trovy, ktoré neboli vynaložené účelne a zároveň súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka prihliadal aj na to, že pokiaľ ide o trovy žalovaného súd vyslovil, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. Vychádzajúc z týchto skutočností súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).