Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-288-2011.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/288/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky E. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, S., C. X.G. XXX, R.. Č.. C. K., D. XX, K. R. proti odporkyni B. Z., štátnej občianke Slovenskej republiky, M., C. X. XXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom X. X., o návrhu na zapretie materstva takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky s a z a m i e t a .
Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 06.09.2011 žiadala, aby súd svojím rozhodnutím určil, že odporkyňa nie je matkou navrhovateľky a zároveň, aby súd určil, že matkou navrhovateľky je L. L.. Tiež žiadala, aby súd nariadil, aby matrika zmenila v rodnom liste tieto údaje, tiež meno E.Í. Z. H. Z. L. L.. Žiadala tiež náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že návrh podáva preto, lebo až v dospelosti sa dozvedela, že jej matkou nie je odporkyňa, ktorá je zapísaná v jej rodnom liste. Túto podstatnú informáciu sa dozvedela od svojho otca. Jej pravou matkou je L. L., ktorá však odmala žila v V.. Táto žena ju na Slovensko prišla porodiť a keďže sa bála, aby navrhovateľka na spiatočnej ceste do V. nezomrela, tak ju dočasne ponechala v starostlivosti svojho strýka X. E. a jeho manželky B. E.. Pravá matka jej zasielala peniaze, veci na oblečenie a tiež sa prostredníctvom listov o ňu zaujímala. Keď si po navrhovateľku na Slovensko chcela prísť, bolo jej oznámené, že navrhovateľka už nežije. Odporkyňa jej od útleho veku tvrdila, že L. L. je jej tetou a preto má po nej aj meno. Ďalej v návrhu uviedla, že si neželá mať v rodnom liste cudziu osobu a prináleží jej mať tam zapísanú svoju pravú matku a tým pádom jej prináleží aj jej priezvisko. Nosí priezvisko, ktoré jej nepatrí, čo pre ňu znamená zhanobenie jej pravého priezviska, neúctu k jej pravej matke, ktorej ju v podstate ukradli a znemožnili jej život s ňou a hlboko tak bolo citovo ublížené nielen navrhovateľke ale aj jej pravej matke. Taktiež v dôsledku podvodného správania sa odporkyne, jej boli úmyselné upreté možnosti, ktoré by inak mala s matkou v V., pretože vtedajší politický systém na Slovensku tieto možnosti neposkytoval. Keď odporkyňu na uvedené skutočnosti a krivdu v minulosti upozornila, táto jej sľúbia, že to pôjde dať opraviť, čo sa však nestalo, naopak, začala sa jej telefonicky vyhrážať, že „nič sa opravovať nebude a dostane hrdzavú guľu do čela“. Tieto vyhrážky trvajú až doposiaľ. Preto trvá na zmene svojho priezviska, nielen jednoduchou zmenou na matrike, ale zmenou vyplývajúcou zo súdneho rozhodnutia, vymazaním nepravej matky z rodného listu a zapísaním jej pravej matky. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2013 navrhovateľka uviedla, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX, a odporkyňa je v jej rodnom liste zapísaná ako jej matka. Jej pravou matkou je však L. L., H. XX.XX.XXXX N. X., ktorá žila v V.. Jej pravá matka mohla mať tak 54 rokov, keď ju porodila na Slovensku, keď bola na dovolenke. Jej pravá matka musela odcestovať do V. a dočasne ju nechala u jej strýka - brata X. L.. Ďalej uviedla, že jej otcom je Z. Z., ktorý už zomrel. Všetky osoby, ktoré by sa mohli k tejto okolnosti vyjadriť, už zomreli. Jej otec sa s odporkyňou stále hádal a tiež navrhovateľku upozornil,
že si má dať obrovský pozor, lebo to bolo v totalitnej dobe, aby ju niekto nezlikvidoval a že má byť opatrná na takéto veci. Vyjadrila svoje presvedčenie, že keď bude mať v rodnom liste zapísanú vlastnú matku, docieli pocit slobody. Tvrdila, že odporkyňa sa voči nej počas jej života správala veľmi zle, za veci (oblečenie), ktoré jej zasiela jej pravá matka, dostávala často bitku, nesmela ich nosiť. Odporkyňa má ešte okrem nej štyri deti, s ktorými sa však navrhovateľka nestretáva. S odporkyňou nikdy neudržiavala kontakty ako matka s dcérou, a tak je tomu aj v súčasnosti. Na pojednávanie konané dňa 01.07.2014 sa navrhovateľka nedostavila, doručenie predvolanie prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ K. R. nemala riadne vykázané. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila. Uviedla, že má 80 rokov a chcela by vedieť, či navrhovateľke svedomie dovolí prisahať na to, čo hovorila. Potvrdila, že navrhovateľka je jej dcéra, ktorú porodila v X., vážila štyri kilogramy a merala okolo 50 centimetrov. Odporkyňa mala 28 rokov, keď porodila navrhovateľku. Jej manžel si rád vypil a nemali dobré manželstvo, nepomohlo mu ani liečenie. Iba raz pani L. poslala z V. asi štyri kusy dievčenského oblečenia, pretože matka odporkyne si s ňou dopisovala a napísala jej, že majú E. a ona nemala svoje vlastné deti, takže preto jej poslala šaty. Jej manžel nikdy doma nespomínal, že by poznal L. L., ona bola od neho o 26 rokov staršia. Vyjadrila presvedčenie, že navrhovateľke ide iba o jej rodinný dom. V priebehu konania bol z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu odporkyni uznesením č. k. 31P/288/2011-76 zo dňa 17.04.2014 ustanovený opatrovník v osobe Obce X.. Starosta Obec X.G. A. Z. na pojednávaní konanom dňa 01.07.2014 uviedol, že zo životného príbehu odporkyne sú hlboko otrasení a zrejme aj pod vplyvom týchto okolností sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav, kedy je po mozgovej príhode imobilná, nerozpráva a je v ústavnom zariadení. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľka všetko robí iba kvôli majetkom. Kladie si otázku, prečo tak neurobila skôr a príde mu absolútne nelogické a nemožné, že v tom čase, keď mala jej údajná matka zhruba 56 rokov by bola porodila dieťa. Z medicínskeho hľadiska to bolo v tom čase nepredpokladateľné. Je toho názoru, že biologickou matkou navrhovateľky je odporkyňa a preto doporučil návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list navrhovateľky ako aj obsah spisu sp. zn. 31P/288/2011.
Z rodného listu navrhovateľky vydaného dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že v knihe narodení Mestského národného výboru X. je zapísané vo zväzku W. na strane XXX pod číslom X roku XXXX, že dňa XX.XX.XXXX sa v X. narodila E. Z.. Ako otec dieťaťa je zapísaný Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v M. S.. Ako matka dieťaťa je za písaná B. Z. rodená E., nar. XX.XX.XXXX v X..
Podľa § 82 ods. 1 Zákona o rodine, matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.
Podľa § 83 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa súd. Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo otec dieťaťa, alebo ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem.
Zo systematického usporiadania Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. vyplýva, že tento predpis upravuje iba inštitút „zapretia otcovstva“ (ktorý je upravený v § 84 a nasledujúcich tohto zákona), inštitút „zapretia materstva“ Zákon o rodine neupravuje. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že ak by bol mal zákonodarca v úmysle upraviť aj inštitút zapretia materstva, bol by tak urobil, čo sa však nestalo. Zákon o rodine neumožňuje viesť konanie o zapretie materstva. Žaloba môže byť formulovaná len pozitívne - teda tak, že súd určuje, kto je matkou dieťaťa. Pokiaľ ide o určenie materstva, slovenské rodinné právo dlhodobo vychádza zo starej rímsko-právnej zásady „mater semper certa est, pater incertus“ (matka je vždy istá, otec neistý), avšak do prijatia Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. nebola explicitne v zákone vyjadrená. Ustanovenia v Zákone o rodine zaradené v rubrike „Určenie materstva“ sú teda v našom právnom poriadku pomerne nové, i keď fakticky sa rešpektovali a uplatňovali v praxi aj pred dňom účinnosti tohto zákona. Potrebu zakotviť do zákona aj tieto ustanovenia, v zmysle dôvodovej správy, vyvolali zmeny v medicínskych postupoch, asistovaná reprodukcia, darcovstvo genetického materiálu, surogačné materstvo a podobne. Jednoznačnú odpoveď na otázku, kto je matkou dieťaťa, stanovuje
§ 82 ods. 1 Zákona o rodine. Avšak aj v minulosti prax nevylúčila, vznik a existenciu sporov o určenie materstva, a to jednak v prípade, ak viac žien tvrdilo, že sú matkami dieťaťa, napríklad nájdeného alebo naopak v prípade, ak bolo potrebné určiť matku, keďže bola neznáma. V danom prípade sa však nejedná ani o jeden z týchto prípadov, keďže z rodného listu navrhovateľky je zrejmé, že jej matkou je odporkyňa a navrhovateľka žiadnym spôsobom súdu nepreukázala (okrem svojich pocitov), že by vznikli pochybnosti o tom, kto je jej matkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Hoci bola odporkyňa v konaní úspešná, pretože súd návrh navrhovateľky zamietol, a mala by tak právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania si neuplatňovala a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.