Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-369-2004.pdf
PDF · 67.8 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3Er/369/2004
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: TAVIS, a.s., so sídlom Jadrová 3226/5, 821 02 Bratislava, IČO: 35 709 901, proti povinnému: P. U., narodený XX.X.XXXX, X. R.. Š. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR pre vymoženie pohľadávky 677,95 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, pod sp. zn. Q. XXX/XXXX sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal dňa 4.10.2004 na Exekútorský úrad JUDr. Juraja Volocha (pôvodne povereného exekútora) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, č.k.: XCb/XXX/XXXX-XX Z. X.X.XXXX.
Dňa 18.10.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* .
Dňa 23.6.2014 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti povinnej, keďže vykonaným šetrením bolo zistené, že povinná nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný majetok a preto sa považuje vymáhaná pohľadávka za nevymožiteľnú. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si nenárokuje priznanie náhrady trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinnej bolo zistené, že jej majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež z pripojeného vyjadrenia oprávneného, ktorý vyslovil súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie podaním z 18.6.2014 nenárokoval, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.").
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.