Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom: Novodvorská 994, 14221 Praha, IČO: 25117483, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: V. M., O..: X.X.XXXX, O. V.: L. X, XXX XX M., K. D. L.. P. Y., K. Okresného F. M. - D. v konaní o zaplatenie 42.727,13 CZK s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 42.727,13 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 31.464,78 CZK od 2.10.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 EUR a iné trovy konania vo výške 99 EUR na účet jeho advokáta TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 42.727,13 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 31.464,78 CZK od 2.10.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania, spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2010 uzavretej medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Obrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 15.1.2009 so žalovaným Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 19,20 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 1519 CZK. V zmysle bodu 12. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo nezaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 1.10.2010 predstavuje sumu 42.727,13 CZK, z toho istina vo výške 31.464,78 CZK, úrok z omeškania vo výške 10.766,35 CZK a poplatky vo výške 496 CZK.

Okresný súd Košice I vydal dňa 30.9.2013 platobný rozkaz č.k.: -57, ktorý bol uznesením zo dňa 5.12.2013 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk.

Žalovaný sa v mieste svojho bydliska nezdržiaval, jeho iný pobyt súd nezistil, preto mu podľa ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní - K. Okresného F. M. - D., L.. P. Y..

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Vzhľadom na to, že účastníci súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.7.2014.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.1.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu - Česká spořitelna, a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 30.000 českých korún tak, že vyplatil úver žalovaného v hotovosti a žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 1519 Kč vždy do 15.dňa každého mesiaca, prvá splátka mala byť zaplatená dňa 16.2.2009. V zmysle bodu IX. Zmluvy bol právny predchodca žalobcu oprávnený v ním určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, a to aj v prípade, že nie je ešte celkom vyčerpaný alebo nenastala ešte splatnosť, ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo so splatením viac než dvoch splátok v dohodnutej lehote. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.7.2009 vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu upomienkou s výstrahou, keďže účet žalovaného vykazoval ku dňu 12.7.2009 pohľadávky po splatnosti vo výške 3662 CZK, ku ktorej úhrade vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného najneskôr do 16.8.2009. Dňa 15.9.2010 uzavrel právny predchodca žalobcu, ako postupca so žalobcom, ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 42.727,13 Kč postúpená na žalobcu. Listom zo dňa 5.8.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie neuhradeného úveru vo výške 42.727,13 CZK a zmluvného/zákonného úroku vo výške 15.276,41 CZK, spolu vo výške 2.248,88 Eur.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodního zákonníku, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo s odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občanského zákonníku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 502 ods. 1,2 cit. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 504 cit. zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Účinnosťou novely č. 33/2010 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby určenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 %-ných bodov.

Podľa (ďalej len „“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako banka a žalovaný dňa 15.1.2009 uzavreli v Českej republike Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 30.000,- Kč s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 19,20% p.a. s tým, že žalovaný bol povinný splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami každá po 1519,- Kč vždy k 15. dňu každého mesiaca. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas a preto žalobca súlade so zmluvou a Všeobecnými podmienkami zosplatnil celú pohľadávku ku dňu 1.10.2010 v sume 31.464,78 Kč. Celková pohľadávka ku dňu rozhodovania súdu činí 42.727,13 Kč, z toho istina vo výške 31.464,78 Kč, poplatky vo výške 496,- Kč a splatný úrok z omeškania vo výške 10.766,35 Kč.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, či v danom prípade zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluvou spotrebiteľskou.

Predmetná zmluvy nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Predmetnú zmluvu súd preto vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle a nasl. . Zmluva o úvere patrí podľa medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť . bez ohľadu na povahu účastníkov.

V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 15.1.2009 už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Z Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa spotrebiteľskou zmluvou nie je (takýto názor bol prezentovaný aj niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč.zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč.zákonníka, Obch.zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

O tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť na daný vzťah. Takýto záver nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generalis, pričom v tomto prípade lex specialis je . Pri aplikácii rozhodných právnych

noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s tretiu časť (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Úpravu zmluvného typu v § a nasl. je teda potrebné doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenia ZSÚ. ako lex generalis v zmysle je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v . Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle a ZOS okrem iného zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ až 53 ).

Vyššie uvedené závery súdu o charaktere uzavretej zmluvy a úprave, ktorou sa riadi sú ďalej podporené ako závermi právnej teórie, tak aj súdnej praxe (najmä českej, ktorá však z hľadiska komparatívneho obsahuje využiteľné závery aj pre slovenský právny poriadok).

Podľa názoru súdu potreba aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy Obch. zákonník ako aj všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tam uvedenej istiny s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 7,75 %, t.j. ročným úrokom vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku, kedy omeškanie trvá, zodpovedá v percentách súčtu čísla 7 a výšky limitnej sadzby Českej národnej banky a platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 289,03 Eur pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku vo výške 99 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 190,03 Eur za 2 úkony právnej služby, každý po 85,64 Eur s DPH, plus 2x režijný paušál po 9,37 Eur s DPH za rok 2013, celkovo vo výške 190,03 Eur.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Keďže žalobcu v konaní zastupoval advokát, je žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju v súlade s na účet advokáta TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 01 Bratislava, vedený v H. V., R..F..- V., P. Č..: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach dňa 1. júla 2014

JUDr. Jarmila Centková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

JUDr. Petra Valúchová

vyšší súdny úradník