Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-28-2022.pdf
PDF · 201.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti C.: 1/ C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky: C.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, J. J., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Katarína Pastorková, s.r.o., so sídlom J. Cikkera 840/4, Sliač, IČO: 47 259 060, pracovisko Skuteckého 30, Banská Bystrica a otca: C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. J., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová s.r.o., so sídlom Kovačická ulica 15075/4, Banská Bystrica, IČO: 52 521 737, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/25/2021-264 zo dňa 22.04.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí zamietol (výrok I.). Návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi zamietol (výrok II.). Návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok III.). Zároveň okresný súd vo výroku predmetného rozsudku uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16.05.2019 v jeho prvom výroku v časti oprávnenia maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach tak, že maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia, každý samostatne (výrok IV.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že otec maloletých detí C. podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na okresný súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C., ktorý okrem iného odôvodnil tým, že v čase „pôvodného“ rozhodovania súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/14/2019, navštevovali obe maloleté deti predškolské zariadenie. V čase podania tohto návrhu maloletý C. navštevuje 2. ročník základnej školy a maloletý B. 1. ročník základnej školy. Obe maloleté deti majú veľké množstvo mimoškolských aktivít - navštevujú krúžok plávania, anglického jazyka, tenisu, či atletiky. Tieto krúžky navštevujú deti v čase, keď sú u svojej matky, t. j. v pondelok, utorok a v stredu. Matka detí mu (otcovi detí) nedovolí byť s maloletými deťmi nad rámec rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 a to ani v čase, keď z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nemôže byť s deťmi. Častokrát sa potom stáva, že maloletí trávia čas s cudzou osobou, a pritom by tento čas mohli tráviť so svojím otcom. Zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, preto v prípade potreby pomoci v starostlivosti o spoločné deti sa má rodič obrátiť v prvom rade na druhého rodiča. Vzťah otca a maloletých detí je možné charakterizovať ako harmonický, príjemný, vytvárajúci atmosféru pre zdravý vývoj maloletých detí a nenahraditeľný. Maloletí si s otcom vytvorili skutočný vzťah, ktorý sa v ich veku nedá žiadnym spôsobom umelo nahradiť. Vychádzajúc zo správania maloletých detí je možno konštatovať, že ich vzťah s otcom je pozitívne prospievajúci ich vývoju. Otec by však rád aj osobne vplýval na formovanie osobnosti maloletých synov a podieľal sa tak na ich výchove a príprave na život. Otec spĺňa v živote maloletých detí nenahraditeľnú rolu a má za to, že čím budú maloletí starší, tým viac budú otca vo svojom živote potrebovať. Nie je možné od otca spravodlivo očakávať splnenie úlohy otca v živote maloletých synov za súčasnej bežnej úpravy, t. j. každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do soboty do 09.00 hod. Otec má záujem plnohodnotnejšie sa podieľať na výchove a živote maloletých synov. Súčasne upravený styk maloletých s otcom podľa otca detí jednoznačne zvýhodňuje matku, diskriminuje otca a nie je na prospech maloletých, nakoľko je takto ohrozené optimálne vytváranie si obrazu otca vo vnútornom prežívaní maloletých, keďže s otcom majú s ohľadom na ich povinnú školskú dochádzku možnosť tráviť v bežné dni len niekoľko hodín. Citový vzťah maloletých k otcovi je rovnako pozitívny ako k matke, a tak niet najmenšieho dôvodu, aby maloletí s otcom netrávili taký istý čas svojho života ako s matkou. Nielen deti majú toto právo a je to v ich najlepšom záujme, ale aj otec má právo tráviť s maloletými synmi rovnaký čas ako matka. Možnosť striedavej osobnej starostlivosti umožňuje deťom, aby zažili rôznosť prostredia vzťahov, čerpali z nich výhody a sociálne sa pritom rozvíjali v prirodzených podmienkach. Vzhľadom na uvedené otec žiadal, aby súd maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním starostlivosti o maloleté deti v týždňových intervaloch. Zároveň otec detí žiadal upraviť styk s maloletými deťmi v prípade ak súd nerozhodne tak, že zveruje maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
1.2 Matka detí vo vyjadrení k návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že s návrhom otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti v zmysle zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v celom rozsahu nesúhlasí. Pokiaľ ide o otcom detí navrhovanú úpravu styku rodičov s deťmi počas letných prázdnin, s takouto úpravou styku rodičov s deťmi nesúhlasí tiež, pretože jeden mesiac je dlhé časové obdobie na to, aby ho maloleté deti museli stráviť bez prítomnosti matky. Okrem toho by jej jej zamestnávateľ neumožnil čerpať dovolenku nepretržite po dobu jedného mesiaca. Poukázala na to, že v návrhu otca detí absentuje petit týkajúci sa výživného, preto v tejto časti označila matka detí návrh otca za nepreskúmateľný a neurčitý. Zdôraznila, že konanie otca detí nie je vedené úprimným záujmom o maloleté deti, ale jeho zmyslom je dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu o výživnom ako odplatu za to, že matka detí od neho žiada vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom otec detí zostal bývať a ona si s maloletými deťmi musela zabezpečiť iné bývanie financované z hypotekárneho a spotrebného úveru. Uviedla, že otec detí sa jej vyslovene vyhrážal, že ak bude trvať na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k domu, tak požiada o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Nepriamo tomu podľa matky detí nasvedčuje fakt, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 37P/263/2019 zaviazal otca detí prispievať na výživu maloletých detí C. a B. zvýšeným výživným zo sumy 230,- Eur na sumu 274,- Eur mesačne (maloletý C.) a zo sumy 200,- Eur na sumu 244,- Eur mesačne (maloletý B.), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.11.2019. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.12.2020, t. j. krátko pred podaním návrhu na zmenu výchovného prostredia otcom detí. Napriek tomu, že sa viedlo konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, kde otec detí mohol požadovať zmenu výchovného prostredia, túto zmenu výchovné prostredia nežiadal, hoci v tom čase platili tie isté skutkové okolnosti, na ktoré otec detí teraz v predmetnom návrhu poukazuje.
1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletých detí zo dňa 29.04.2021 zistil, že kolízny opatrovník uskutočnil pohovor s obidvoma rodičmi detí ako aj s maloletými deťmi. Otec detí vo svojej výpovedi pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že na podanom návrhu trvá z dôvodu, že v prvom súdnom konaní, kedy mal iného právnika, celkom nerozumel, čo znamená, keď sú deti zverené do starostlivosti jedného rodiča. Uviedol, že momentálne nemôže do ničoho, čo sa týka detí zasahovať, nemôže o ničom rozhodovať, nakoľko deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, preto by chcel, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavú osobnú starostlivosť žiadal aj z toho dôvodu, aby mohol s deťmi tráviť viac času. Tiež preto, že momentálne je každý štvrtok s deťmi, teda na štvrtok si nemôže nič naplánovať, preto by mu viac vyhovovala striedavá osobná starostlivosť, ktorá by bola upravená na celý týždeň súvisle. Pokiaľ ide o mimoškolské aktivity detí, nemôže s deťmi riešiť krúžky, ktoré by chcel on, aby deti navštevovali. Momentálne deti navštevujú krúžky len v čase, keď sú s matkou. Nad rámec predchádzajúcim rozsudkom upravený styk s maloletými deťmi, s maloletými deťmi čas netrávi, nakoľko to nemá zo strany matky detí dovolené. V uvedenej súvislosti otec detí uviedol, že žiadal matku detí o to, aby mohol byť s deťmi dlhšie, s čím matka detí nesúhlasila. Pokiaľ ide o komunikáciu rodičov detí, otec maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s matkou detí je veľmi ťažké sa dohodnúť, nakoľko z jej strany sa jedná len o inštrukcie, jeho námietky týkajúce sa detí nie sú vôbec brané na zreteľ. Všetko sa rieši tak, ako povie matka detí, ktorá využíva to, že deti sú zverené do jej osobnej starostlivosti. Matka je prehnane citlivá na ich deti, jej komunikácia je strohá, nedá sa s ňou o ničom baviť, akákoľvek komunikácia vyústi do hádky. Matka detí sa pred kolíznym opatrovníkom detí vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí z dôvodu, že majú rozdielny názor na zdravotnú starostlivosť o deti, nakoľko otec detí odmieta moderné terapeutické postupy a iné názory na liečenie detí, deti lieči alternatívnymi spôsobmi, deťom „púšťa biorezonanciu“, tiež im dáva koloidné striebro. Otec vzal deti k chiropraktikovi, ktorý im naprával stavce, čo sa u detí nesmie robiť, „otec bagatelizuje Corona opatrenia, odmieta očkovanie“. Stáva sa, že po víkende u otca, deti nemajú dorobené úlohy. Matka detí v rámci pohovoru pred kolíznym opatrovníkom detí poukázala ďalej na to, že deti jej hovorili, že otec ich nechal hrať sa so zbraňou, čo ona považuje za nebezpečné. Komunikácia s otcom detí je veľmi strohá, ona sa skôr snaží komunikovať cez SMS a e-mail, lebo otec popiera to, čo povedala. Rodičia detí prejavili pred kolíznym opatrovníkom záujem o návštevu psychológa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, ako aj za účelom nájdenia dohody týkajúcej sa maloletých detí. So súhlasom rodičov bol vykonaný pohovor aj s maloletými deťmi. Obidve maloleté deti sa vyjadrili, že spôsob, akým trávia čas u obidvoch rodičov, im v podstate vyhovuje, avšak „lepšie by bolo, keby boli všetci spolu“. Z priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 22.06.2021 okresný súd zistil, že v tom čase boli realizované dve odborné stretnutia s deťmi. Cieľom poradenského procesu zo strany rodičov je riešiť nielen komunikáciu rodičov a rozdielne výchovné postupy, ale otec má tiež požiadavku, aby došlo k zmene úpravy rodičovských práv a povinností. Má záujem o striedavú osobnú starostlivosť, má záujem, aby bol s deťmi častejšie. Pokiaľ ide o návrh otca detí na zmenu úpravy styku, otec detí zmenu úpravy styku s deťmi žiadal z dôvodov, že nemôže deti prihlásiť na krúžky, nemôže sa zúčastňovať krúžkov s deťmi a chcel by voľno vo štvrtok v práci, lebo každý štvrtok je s deťmi. Zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že komunikácia rodičov je problémová práve z dôvodu rozdielnych výchovných prístupov k deťom. Rodičia si na odborných sedeniach vyjasňovali režim dňa detí, rozdielne trávenie voľného času a tiež prístup k deťom počas ochorenia detí - liečbu detí. Otec neuznáva niektoré voľnočasové aktivity detí, ako je napríklad tenis, pretože ho nepovažuje za pre deti zdravý šport. Z ďalšej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 27.10.2021 vyplynulo, že na konzultácii dňa 18.10.2021 rodičia mali opäť protichodné predstavy o výchove a starostlivosti o deti. Matka sa vyjadrila, že otec ľahkovážne vníma výchovu a starostlivosť o deti, nie je vo výchove dôsledný. Otec matke vyčítal, že ona je veľmi zodpovedná a so zodpovednosťou to niekedy preháňa. Matka sa snaží, aby otec rešpektoval potreby detí a základné povinnosti k deťom, aby rešpektoval detské očkovania a liečbu detí pri ochorení, otec je proti liečbe základnými medicínskymi prostriedkami. Otec sa snaží liečiť deti alternatívnymi prostriedkami. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičia v rámci poradenského procesu nedospeli k dohode, otec zotrvával na svojom návrhu, matka žiadala, aby kontakt detí s otcom bol realizovaný tak ako doteraz. Otec detí prejavoval záujem, aby 7 dní bolo v jednom intervale a nie rozdelených na dve časti v priebehu dvoch týždňov, pretože by mu to z pracovných dôvodov viac vyhovovalo. Matka detí vyjadrila obavu, že starostlivosť otca o deti v dlhom časovom intervale môže mať negatívne následky na výchovu detí. Podľa názoru psychológa z poradensko- psychologického procesu, nedorozumenia rodičov vyplývajúce z ich vzájomnej komunikácie sú podmienené ich odlišnými postojmi k výchove detí, a to hlavne pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a prípravu na vyučovanie.
1.4 Otec maloletých detí vo vyjadrení zo dňa 15.02.2022 uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s matkiným vyjadrením a ňou predloženými listinnými dôkazmi. Tvrdenia matky označil za tendenčné s cieľom vykresliť otca ako osobu, ktorej má absentovať záujem maloletých detí v čase, keď sú u svojej matky a osobu neschopnú v starostlivosti o synov. Otec okrem iného uviedol, že nežiadal zmenu výchovného prostredia pre maloletých v čase konania sp. zn. 37P/263/2019, pretože nechcel, aby matka takýmto spôsobom vyvodila záver, že otec nemá záujem prispievať na maloleté deti zvýšeným výživným, keďže predmetom tohto konania bol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti v dôsledku zmeny pomerov. Nie je pravda, že by otec nespočetne veľakrát neoslovil matku s návrhom na rozšírenie času, na samotnú žiadosť o väčší rozsah starostlivosti o maloleté deti je možné považovať návrh v prejednávanej veci.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci nariadil na deň 18. 03. 2022 pojednávanie. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, obaja rodičia majú rovnako vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť alebo pre výchovu detí. Uviedol, že z pohovoru s maloletými deťmi vyplynulo, že ani jedného z rodičov neodmietajú, majú citový vzťah k obidvom rodičom. Ak by rodičia detí spolu primerane komunikovali a dokázali by sa dohodnúť na všetkých veciach, ktoré sa týkajú ich detí, kolízny opatrovník by nevidel problém v tom, aby sa rodičia dohodli na tom, že si striedavú starostlivosť o deti vyskúšajú, aby zistili, čo im a ich deťom vyhovuje alebo nevyhovuje. Rodičia detí absolvovali poradenský proces u psychológa, avšak k nejakému zlepšeniu, pokiaľ ide o ich komunikáciu, resp. dohodu ohľadom detí medzi nimi nedošlo. Vzhľadom na diametrálne odlišné názory rodičov na výchovu detí a na všetky veci, ktoré s tým súvisia, dospel kolízny opatrovník k názoru, že nie je v jeho možnostiach vyjadriť sa k tomu, či by striedavá starostlivosť bola alebo nebola v záujme detí, nakoľko deti si ju nikdy v takom rozsahu, ako to otec požaduje nevyskúšali, a teda nie je možné posúdiť, či by deti takúto starostlivosť zvládli alebo nezvládli, či by bola v ich záujme alebo nebola. Pojednávanie nariadené na deň 18. 03. 2022 okresný súd odročil za účelom výsluchu maloletých detí, ktorý sa uskutočnil dňa 24.03.2022. Maloletí odpovedali na viacero otázok, ktoré pre rozhodnutie vo veci považoval súd za podstatné. Obidve deti sa v zásade vyjadrili tak, že súčasná úprava styku s otcom im vyhovuje, uviedli, že je to dobre tak, ako je to teraz. Maloletý B. uviedol, že obidvaja rodičia mu vedia vysvetliť učivo, no lepšie sa mu učí s mamou, keď sa učí, mama je pri ňom. Z výpovede detí tiež vyplynulo, že k lekárom s nimi chodí mama. Na krúžky s nimi chodia obidvaja rodičia. S partnerkou otca majú dobrý vzťah. Následne bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom otec detí žiadal, aby bola nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti a aby otec detí nebol zaviazaný k vyživovacej povinnosti. V prípade, že by konajúci súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, otec s poukazom na zmenu pomerov, ako aj vzhľadom na prichádzajúcu ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhol, aby súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca, ako aj rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi tak, aby maloleté deti trávili víkend aj s matkou, nielen s otcom a aby sa eliminovalo balenie a presúvanie maloletých detí. Otec detí navrhol, aby súd rozhodol, že má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od utorka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., aby bol rovnako ako matka oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, aby bolo otcovi určené výživné primerane k odôvodneným potrebám maloletých detí a k aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22.04.2022 právna zástupkyňa otca detí uviedla, že striedavá osobná starostlivosť je to najvhodnejšie riešenie, nakoľko rodičia detí žijú v jednom meste, deti nebudú vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia, ani zo školského prostredia, maloleté deti sú zvyknuté na trávenie času s otcom, neexistuje prekážka, že by maloleté deti nemali kladný vzťah ku svojmu otcovi, svojho otca majú radi, radi k nemu chodia. Pokiaľ by striedavá osobná starostlivosť nariadená bola, žiadala, aby nebolo určené výživné, pretože majetkové pomery oboch rodičov sú viac-menej rovnaké, teda nie je dôvod na to, aby ostala zachovaná výška výživného. Otec detí na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22.04.2022 žiadal, že ak súd rozhodne o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, aby bol zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 100,- Eur. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom podľa neho zmena pomerov nastala v tom, že majetkové pomery obidvoch rodičov sú zhruba identické, pričom určené výživné nezodpovedá tomu, ako to reálne je.
1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z „opatrovaneckého spisu“ sp. zn. 32P/14/2019 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16.05.2019 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli maloleté deti C. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka detí je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 230 Eur mesačne a na výživu maloletého B. výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2019. Rodičia detí sa ďalej dohodli, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do soboty do 09.00 hod. a tiež bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin. Následne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 37P/263/2019 zo dňa 30.11.2020 zvýšil počnúc dňom 21.11.2019 vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému C. zo sumy 230,- Eur mesačne na sumu 274,- Eur mesačne a voči maloletému B. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 244,- Eur mesačne a uložil mu povinnosť prispievať na tvorbu úspor každého z maloletých detí sumou 30,- Eur mesačne; zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť zameškané bežné výživné a zameškané výživné na tvorbu úspor.
1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 26, § 28, § 24 ods. 2 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine“) a uviedol, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že rodičia navzájom negovali takmer každé vyjadrenie, matka sa vo svojich vyjadreniach snažila spochybniť spôsobilosť otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, otec sa snažil uviesť súdu rôzne dôvody, pre ktoré trvá na striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Za podstatné pre rozhodnutie považoval okresný súd podľa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku zodpovedanie nasledovných otázok: 1.) či od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. došlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, 2.) či rozdielnosť výchovných prostredí a komunikácia medzi rodičmi bráni v striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, 3.) či striedavá osobná starostlivosť lepšie zabezpečí potreby maloletých detí, 4.) či rozdielny prístup rodičov k zdravotnej starostlivosti o maloleté deti môže ohroziť záujem maloletých detí, 5.) názor maloletých detí na danú situáciu.
1.8 Podľa vyjadrenia otca detí zo dňa 15.02.2022, k zmene pomerov odôvodňujúcej striedavú osobnú starostlivosť došlo v tom smere, že doterajší styk s deťmi si s matkou detí pôvodne dohodli podľa toho, kto mal aké povinnosti v práci, matka si zariadila prácu na štvrtky a piatky, víkendy mali na polovice, on nechcel robiť problémy a myslel si, že matka sa vráti. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2022 otec detí tiež uviedol, že maloletí v čase posledného rozhodnutia súdu navštevovali materskú školu a teraz už navštevujú základnú školu, čo preukazuje aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci zvýšenia výživného, kedy tento uviedol, že na strane maloletých detí došlo ku zmene pomerov, nakoľko sú obe vekovo staršie a obe už toho času navštevujú základnú školu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na pôvodnú dohodu rodičov, týkajúcu sa spôsobu úpravy styku rodičov s maloletými deťmi nemá vplyv skutočnosť, že matka s deťmi sa nevrátila do spoločnej domácnosti, ktorú tvorili s otcom maloletých detí, prípadne nevedomosť otca, čo to znamená, keď sa deti zveria do osobnej starostlivosti matky z dôvodu výberu právnika v pôvodnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Uvedené skutočnosti podľa názoru okresného súdu neodôvodňujú zásadnú zmenu pomerov, na základe ktorej by mal súd automaticky rozhodnúť o zmene výchovného prostredia detí. Taktiež zmena pomerov, ktorú skonštatoval kolízny opatrovník maloletých detí vo veci zvýšenia výživného v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 37P/263/2019 sa nepochybne týkala toho, že maloleté deti sú vekovo staršie a ich nástupu na základnú školu, čo nezakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výchovného prostredia detí ani výživného.
1.9 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že otec detí má široko upravený styk s maloletými deťmi, čo nepopiera ani sám otec, keď vo svojich vyjadreniach uvádza, že oproti navrhovanej zmene je rozdiel len v jednom dni, kedy sú deti u matky a kedy sú deti u otca. „Súdu teda nie je zrejmé, ako rozdiel v tomto jednom dni negatívne ovplyvňuje budovanie a rozvíjanie vzťahu otca s maloletými deťmi, ani to, ako deti pri takejto úprave styku prichádzajú o "mužský vzor". Ak aj ďalej otec argumentuje tým, že „deti žijú v ruksakoch a stále sa balia“, podľa okresného súdu je potrebné si uvedomiť, že maloleté deti sa budú baliť stále, či už budú v striedavej osobnej starostlivosti alebo budú zverené do starostlivosti jedného z rodičov a bude široko upravený styk s druhým rodičom, keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Podaný návrh otca detí na zmenu výchovného prostredia skôr podľa okresného súdu vytvára dojem, že súčasná úprava styku otcovi nevyhovuje, čoho dôkazom sú aj vyjadrenia otca tak pred kolíznym opatrovníkom detí, kde otec detí uviedol, že si nemôže nič plánovať na štvrtky, lebo vtedy je vždy s deťmi, ako aj jeho vyjadrenia pred súdom, že by mu striedavá osobná starostlivosť vyhovovala aj kvôli pracovným povinnostiam alebo jeho vyjadrenie v návrhu na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, že matka by tiež mala víkendy tráviť s deťmi. Dôvody na zmenu výchovného prostredia dané na strane otca detí, keď mu v súčasnosti upravený styk s deťmi nevyhovuje, nie sú podľa okresného súdu bez ďalšieho dôvodom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už sa to týka striedavej osobnej starostlivosti alebo zmeny úpravy styku. Napokon, ani pracovné povinnosti otca nie sú relevantným dôvodom, pre ktorý by mal súd zmeniť výchovné prostredie maloletých alebo zmeniť úpravu styku otca s maloletými deťmi, pričom k tejto téme sa už vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 16CoP/49/2019, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol, že "Záujem na tom, aby dieťa mohlo tráviť rovnaký čas s obidvoma rodičmi nemožno vykladať mechanicky s prihliadnutím len na záujem otca. Stabilita výchovného prostredia u otca maloletého dieťaťa nemôže byť závislá od jeho pracovných povinností. Otec by mal preukázať podmienky striedavej starostlivosti dôvodmi, ktoré majú vzťah k výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré presahujú osobné, prípadne materiálne záujmy otca pri jeho uplatnení sa v zamestnaní, ktoré však nemožno posudzovať ako diskrimináciu otca. Formu striedavej starostlivosti nemožno viazať len na pracovné podmienky otca".
1.10 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku riešil tiež otázku, či komunikácia rodičov detí a rozdielnosť výchovných prostredí sú prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Konštatoval, že to, že rodičia majú rozdielne výchovné postupy je fakt. Rovnako je faktom aj to, že rodičia komunikujú stroho, poskytujú si len základné informácie o deťoch, deti sa na výsluchu pred sudcom vyjadrili, že nechcú aby sa ich rodičia hádali. Z výpovedí rodičov je zrejmá rozdielnosť v prístupe k príprave maloletých detí do školy, v trávení voľného času. Je zrejmé, že matka detí je vo výchove detí dôslednejšia, opatrnejšia, venuje deťom viac času pri príprave do školy, komunikuje s učiteľkami detí. U otca majú deti viac voľného času, nemusia tak dôsledne dodržiavať všetky pravidlá, otec sa nevenuje príprave detí do školy tak dôsledne ako ich matka. Na rozdielnosti postupov a spôsobov, ktorými rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti je však možné podľa názoru okresného súdu v naznačenom smere v budúcnosti pracovať a nájsť spoločný spôsob výchovy a starostlivosti o maloleté deti tak, aby deti nepociťovali zásadné rozdielnosti v starostlivosti rodičov, preto okresný súd považoval za žiadúce, aby rodičia detí do budúcna pracovali na vzájomnej komunikácii, pričom zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že maloleté deti sú svedkami toho, ako sa rodičia k sebe správajú a ako spolu komunikujú, čo na ne nemôže vplývať priaznivo (dobre).
1.11 Za zásadnú skutočnosť, týkajúcu sa starostlivosti rodičov o maloleté deti, však okresný súd považoval rozdielny prístup rodičov k zdravotnej starostlivosti maloletých detí. Konštatoval, že opakovane v priebehu konania odznelo, že matka preferuje modernú medicínu, otec alternatívnu medicínu. V priebehu konania boli súdu zo strany matky predložené lekárske správy, ktoré otec označil za nezákonné dôkazy. Predmetné listinné dôkazy okresný súd za nezákonné dôkazy nepovažoval, a to s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, z ktorých okrem iného vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, je povinný oprávneným osobám umožniť nahliadať do zdravotnej dokumentácie, pričom takýmito oprávnenými osobami pokiaľ ide o maloleté deti sú ich zákonní zástupcovia, teda tak otec ako aj matka maloletých detí; obidvaja rodičia majú právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zdravotnej dokumentácie. Otec detí nezákonnosť predloženia týchto dôkazov odôvodnil tým, že matka detí bez jeho súhlasu zabezpečila do spisu lekárske správy, „čím sa snaží otca očierniť“. K uvedenému okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe predložených lekárskych správ nedospel k záveru, že by ich obsah otca nejakým spôsobom očierňoval, pretože predložené lekárske správy obsahujú fakty. Otec detí jasne prezentoval svoje názory, či už na očkovanie maloletých detí alebo na operačné zákrok detí, takže postoj otca detí je súdu známy, bez ohľadu na matkou detí predložené lekárske správy. Vyžiadanými lekárskymi správami boli podľa okresného súdu odstránené rozpory v tvrdeniach rodičov detí, či boli deti alebo neboli za posledné štyri roky choré a či deti stále trpia alebo netrpia atopickou dermatitídou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia detí majú naďalej rozličný prístup k zdravotnej starostlivosti, k očkovaniu a k liečbe maloletých detí. Otec tvrdí, že maloletí už netrpia atopickou dermatitídou a že už nebývajú choré, čo však, tak ako vyplýva z predložených lekárskych správ a z vyjadrení ošetrujúcich lekárov, nezodpovedá skutočnosti. Odkedy deti odišli zo spoločnej domácnosti rodičov, boli viackrát choré a naďalej trpia atopickou dermatitídou.
1.12 Vo vzťahu k návrhu otca detí na zmenu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že naposledy rozhodol súd o výživnom na maloleté deti C. dňa 30.11.2020, teda pred rokom a piatimi mesiacmi. Od posledného rozhodnutia súdu nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca detí v zmysle zníženia výživného na maloleté deti C., nenastala podľa okresného súdu tak na strane otca detí, ako ani na strane detí. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že otec detí spočiatku v návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom C. nenavrhoval zmenu rozhodnutia pokiaľ ide o jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom až následne, pred rozhodnutím súdu v tejto veci žiadal, aby súd v prípade striedavej osobnej starostlivosti rozhodol, že výživné na maloleté deti sa neurčuje a v prípade zmeny úpravy styku žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 100 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. Na pojednávaní uvádzal otec detí tie isté výdavky, ktoré uvádzal aj v konaní 37P/263/2019. Pokiaľ mu pribudla povinnosť splácať pôžičku, túto si zobral za účelom vyplatenia matky detí zo spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej zostal bývať a ktorej sa stal na základe dohody s matkou detí jej výlučným vlastníkom. Takýmto spôsobom si rodičia maloletých detí vyporiadali spoločný majetok, matka previedla svoj podiel na domovej nehnuteľnosti na otca detí a otec detí z tohto dôvodu vyplatil matke detí finančné prostriedky. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nevidí žiadny dôvod na to, aby spôsob vyporiadania majetku rodičov maloletých detí mal negatívne dôsledky na maloleté deti v zmysle zníženia vyživovacej povinnosti otca voči deťom. Zdôraznil, že výživné nie je príjmom matky, je určené maloletým deťom aj keď je poukazované k rukám matky, keďže maloleté deti nemajú spôsobilosť na prijímanie peňažného plnenia. Otec detí má od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého C. a B. vyššiu mzdu minimálne o 350 Eur v čistom „(ak by mal súd vychádzať z výšky príjmu, ktorú otec uviedol na pojednávaní, otec má vyššiu mzdu o 500 Eur)“. Uviedol, že v poslednom rozhodnutí súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 37P/263/2019, vychádzal okresný súd z celkových pomerov tak na strane detí, ako aj na strane rodičov maloletých detí, pričom u maloletého C. bola určená výška zvýšeného výživného v sume 274,- Eur mesačne (+ 30 Eur úspory) a na maloletého B. výška zvýšeného výživného v sume 244,- Eur mesačne (+ 30 Eur úspory). Voči tomuto rozhodnutiu súdu sa rodičia po vyhlásení rozhodnutia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie. Na pojednávaní v tomto konaní otec detí navrhol znížiť výživné na svoje maloleté deti na sumu 100 eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, čo nie je v záujme detí, pretože ide o sumu, ktorá prakticky zodpovedá životnému minimu na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo nezodpovedá právu detí podieľať sa na životnej úrovni otca. Maloleté deti C. stále navštevujú základnú školu, stále sa venujú záujmovej činnosti, matka má stále výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti, má výdavky na obuv, oblečenie, stravu, výdavky v súvislosti s bývaním. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sú deti opäť staršie, zvýšili sa ceny bežných tovarov a služieb a energií. Ak aj má otec detí vyššie výdavky, tieto predstavujú splátku pôžičky, čo je však na strane otca detí vykompenzované tým, že otec detí sa stal (podľa vyjadrenia otca aj matky detí výlučným vlastníkom, predtým spoločného, rodinného domu. Celková životná úroveň otca sa tak neznížila, naopak, otec odetí proti poslednému rozhodnutiu o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom dosahuje vyšší príjem. Pokiaľ otec detí na pojednávaní konanom na okresnom súde argumentoval tým, že príjem matky sa zvýšil, keďže spoločnosť MEDERMIS s. r. o., ktorej je matka detí spoločníčkou a konateľkou dosahuje v súčasnosti „dosť veľké príjmy“ a vlastní osobný automobil Toyota RAV 4 hybrid, ktorý matka detí využíva ako spoločníčka a konateľka spoločnosti, uvedené podľa okresného súdu automaticky neznamená, že zvýšenie životnej úrovne matky by malo byť priamo úmerné zníženiu vyživovacej povinnosti otca detí. Ak otec detí žiada znížiť výživné na každé z maloletých detí na sumu 100,- Eur mesačne, táto suma nezodpovedá ani polovici sumy výživného, na ktorom sa rodičia dohodli ešte v čase, kedy maloleté deti mali 7 a 5 rokov (konanie sp. zn. 32P/14/2019). V konaní sp. zn. 37P/263/2019 bola konštatovaná zmena pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, a to tak s ohľadom na ich vek ako aj s ohľadom na skutočnosť, že maloleté deti začali navštevovať základnú školu. Na tomto konštatovaní sa ani v tomto konaní nič nezmenilo. Matka detí sa v tomto konaní na pojednávaní konanom na okresnom súde vyjadrila, že výdavky na maloleté deti sa nezmenili, v písomnom vyjadrení uviedla rovnaké výdavky ako v konaní vedenom sp. zn. 37P/263/2019. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom, súd nemôže revidovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, preto okresný súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti C. ako nedôvodný zamietol.
1.13 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vyhovel návrhu otca detí na zmenu výkonu práv a povinností k maloletým deťom v časti, v ktorej žiadal, aby bol aj on oprávnený zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, tak že zmenil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16.05.2019, že maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia, každý samostatne. Zároveň okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ sa rodičia detí nebudú vedieť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí dohodnúť, rozhodne o tom na návrh niektorého z rodičov súd.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa otec maloletých detí odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP odvolanie, pretože má za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletých detí v odvolaní ďalej uviedol, že v čase pôvodného rozhodovania o úprave styku otca s maloletými deťmi (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019-83 zo dňa 16.05.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.05.2019 a vykonateľným dňa 26.05.2019) obe deti navštevovali predškolské zariadenie. V čase podania tohto návrhu navštevujú obe maloleté deti Základnú školu na Spojovej ulici v Banskej Bystrici. Matka nedovolí otcovi byť s maloletými deťmi nad rámec rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019-83. Keď matka z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nemôže byť s maloletými deťmi v čase, keď sú maloletí v jej domácnosti, neobráti sa matka na otca. Častokrát sa potom stáva, že maloletí trávia čas s cudzou osobou a pritom by tento čas mohli prirodzene tráviť so svojím otcom. Nie je možné od otca spravodlivo očakávať splnenie úlohy otca v živote maloletých synov za súčasnej bežnej úpravy styku, t. j. každý párny týždeň v roku od štvrtka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka 16.00 hod. do soboty 9.00 hod.. Otec má záujem plnohodnotnejšie sa podieľať na výchove a živote maloletých synov. Otec je toho názoru, že pre harmonický psychický rozvoj maloletých detí je otcovský prvok nevyhnutný a je v najlepšom záujme maloletých detí nestratiť kontakt s otcom v akomkoľvek veku, naopak v záujme rozvoja detí je potrebné tento kontakt prehlbovať a utužovať. Práve množstvo času, v ktorom sa realizuje či už verbálne alebo neverbálne pôsobenie rodiča na dieťa, je primárnym elementom napĺňania rodičovskej zodpovednosti za výchovu. Súčasne upravený styk otca s maloletými synmi nenapĺňa podľa otca detí právo otca plnohodnotne sa podieľať na výchove maloletých synov. V najlepšom záujme maloletých detí je, aby sa ich otec plnohodnotne podieľal na ich výchove a vzdelávaní so všetkým čo k tomu patrí, teda učenie, krúžky, spoločne strávený čas počas školského týždňa nielen od podvečera štvrtka a v piatok po škole. S ohľadom na významné postavenie role otca v životoch maloletých synov, je v najlepšom záujme maloletých, aby mohli tráviť s otcom polovicu ich voľného času. Tým sa myslí najmä tzv. bežný voľný čas počas pracovných dní školského roka. Súčasne upravený styk maloletých s otcom jednoznačne podľa otca detí zvýhodňuje matku detí, diskriminuje otca a nie je na prospech maloletých, nakoľko je takto ohrozené optimálne vytváranie si obrazu otca vo vnútornom prežívaní maloletých, keďže s otcom majú maloletí s ohľadom na ich povinnú školskú dochádzku možnosť tráviť v bežné dni len niekoľko hodín. Otec maloletých detí v odvolaní ďalej uviedol, že po výsluchu maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II.ÚS 4247/18 zo dňa 17.05.2019, ktorý hovorí, že: „Pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom je nutné vychádzať z toho, že obaja rodičia majú právo starať sa o dieťa a podieľať sa na jeho výchove v zásade rovnakou mierou, čomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov“. V nadväznosti na uvedené poukázal otec detí v odvolaní aj na nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 2298/15 zo dňa 15.03.2016, kde Ústavný súd SR uviedol: „Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu mohlo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby táto zásada, vychádzajúca z ústavne zaručeného práva rodiča i dieťaťa podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd bola čo najviac naplnená“. Dôvodom pre nerozšírenie styku s druhým rodičom nemôže byť samotný nesúhlas rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, ani všeobecný poukaz na nevhodnosť zmeny zažitého a fungujúceho režimu styku“. Napriek uvedenému súd prvej inštancie vyhodnotil, že v predmetnej veci nie sú dôvody pre rozhodnutie odôvodňujúce zmenu výchovného prostredia detí, konštatoval, že otcom detí podaný návrh na zmenu výchovného prostredia detí skôr vytvára dojem, že súčasná úprava styku otcovi nevyhovuje, čoho dôkazom sú aj vyjadrenia otca detí tak pred kolíznym opatrovníkom, kedy otec detí uviedol, že si nemôže nič plánovať na štvrtky, lebo je vtedy vždy s deťmi, ako aj vyjadrenia otca detí pred súdom, že by mu striedavá osobná starostlivosť vyhovovala aj kvôli pracovným povinnostiam alebo jeho vyjadrenie v návrhu na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, že matka by tiež mala víkendy tráviť s deťmi, pričom s argumentáciou otca zakladajúcou sa na vyššie citovanom názore Ústavného súdu ČR sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu ČR je podľa otca maloletých detí zrejmé, že nie je možné stotožniť sa s názorom prvoinštanštančného súdu uvedeným v odseku 51. odvolaním napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že súdu nie je zrejmé, ako rozdiel v jednom dni negatívne ovplyvňuje budovanie a rozvíjanie vzťahu otca s maloletými deťmi, ani to, ako deti pri takejto úprave styku prichádzajú o mužský vzor.
2.1 Pokiaľ ide o rozdielny prístup rodičov k zdravotnej starostlivosti o maloletých, otec maloletých v odvolaní uviedol, že pri pôvodnom rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom Mišianikovým (konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/14/2019) sa matka detí pred súdom vyjadrila, že otec je schopný sa o maloleté deti postarať, deti sa z domácnosti otca vracajú fyzicky a psychicky v poriadku. V tomto prvoištančnom konaní sa opak nepreukázal a prvoinštančný súd sa zaoberal argumentáciou matky založenou na skutkových okolnostiach, ktoré nastali pred vydaním rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019-83 zo dňa 16.05.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.05.2019 a vykonateľným dňa 26.05.2019. Na prístup rodičov k liečbe maloletých neexistuje objektívny identifikátor, ktorý by jednoznačne určoval, prístup ktorého rodiča je ten správny. Od opustenia spoločnej domácnosti a od poslednej úpravy styku otca s maloletými deťmi nemali maloletí vážnejší zdravotný problém, len bežné ochorenia či úrazy, preto nie je možné stotožniť sa s názorom prvoinštančného súdu, ktorý v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza, že „súd poukazuje na celkový prístup otca k zdravotnej starostlivosti o maloletých a k ich liečbe“. V uvedenej súvislosti otec detí v odvolaní uviedol, že aj po predložení odborných vyjadrení matkou, sa snažil súd prvej inštancie presvedčiť o tom, že alternatívnu liečbu u detí aplikuje až potom, ako zlyhá moderná medicína. Vykonaným dokazovaním však súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, že otec uprednostňuje alternatívnu medicínu pred modernou medicínou. V uvedenej súvislosti je podľa otca maloletých detí nevyhnutné uviesť, že od poslednej súdom schválenej úpravy styku otca s maloletými deťmi nedošlo medzi rodičmi, s výnimkou atopickej dermatitídy u detí, k nezhodám rodičov ohľadne zdravotnej starostlivosti o maloletých. „Navyše predmetná argumentácia pri rozhodovaní o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti za daných okolností tohto prípadu, kedy má otec s deťmi široko upravený styk, je podľa názoru otca irelevantná. Nehrá teda rolu rozdielny prístup rodičov ku zdravotnej starostlivosti o deti v prípade, keď otec s deťmi trávi pri súčasnej úprave styku v mesiaci necelých 10 dní v mesiaci a v prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti by bo otec s deťmi cca 14 dní v mesiaci, alebo podľa alternatívneho návrhu cca 11 dní v mesiaci(každý párny týždeň od utorka 16. 00 hod. do nedele do 18.00 hod). Matka sa snažila otca vykresliť počas celého súdneho konania ako nezodpovedného rodiča a tým odvádzala pozornosť od podstaty veci , a to o nastavení času stráveného rodičmi s deťmi rovnocenne a spravodlivo. 2.2 Otec detí v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 54. odôvodnenia rozsudku uvádza, že za zásadnú skutočnosť, čo sa týka starostlivosti rodičov o maloleté deti, považuje rozdielny prístup rodičov k zdravotnej starostlivosti o maloleté detí, tak v tejto súvislosti uvádza, že od poslednej úpravy styku otca s maloletými deťmi rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16. 05. 2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 26. 05. 2019 došlo k rapídnemu zlepšeniu zdravotného stavu detí, ktoré už nebývajú často choré a rovnako tak došlo k zmene prístupu otca k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti o maloletých synov. Takmer všetky matkou detí predložené lekárske správy obsahujú akési zhrnutie zdravotného stavu maloletých detí, ktorý bol aktuálny v čase, keď matka s maloletými deťmi žila v spoločnej domácnosti s otcom. v uvedenej súvislosti otec detí v odvolaní uviedol, že tieto listinné dôkazy neboli zabezpečené zákonným spôsobom. Poukázal pritom na § 24 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2.3 Otec maloletých detí v odvolaní ďalej uviedol, že v odseku 67. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je uvedená celá podstata okolností odôvodňujúcich potrebu zmeny výchovného prostredia. Je teda podľa otca detí zrejmé, že maloletí sú na daný spôsob úpravy styku zvyknutí, nakoľko im nič iné v ich životoch nebolo umožnené zažiť. Pokiaľ nedôjde k zmene vo výchovnom prostredí detí a pokiaľ maloleté deti neskúsia niečo iné, nebudú mať možnosť zhodnotiť, či im súčasná úprava styku s otcom vyhovuje a či cítia potrebu, aby sa súčasný model stretávania s otcom zmenil. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru tak, ako je uvedené v odseku 67. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a maloleté deti budú aj v budúcnosti prezentovať názor, že im súčasná úprava styku vyhovuje, je možné dôvodne predpokladať, že ani nebude možné očakávať zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi. V uvedenej súvislosti otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd nepostupoval v súlade so zámerom Zákona o rodine, ktorého zámerom je rodinné väzby upevňovať a v zmysle tohto princípu je potrebné aj rozhodovať, pričom predstavu a názor maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie, neskorigoval. Vzhľadom k tomu, že otec po pojednávaní vo veci dňa 18.03.2022 nadobudol dojem, že v prvoinštančnom konaní je príliš veľa pozornosti venovanej okolnostiam, ktoré nastali pred prvou úpravou styku otca so synmi, t. j. pred 16.05.2019, rozhodol sa navrhnúť súdu alternatívny návrh úpravy styku s deťmi tak, aby ostal zachovaný počet dní, ktoré trávi so synmi, ale zároveň by došlo k zmene v tom, že by mali maloletí možnosť tráviť s otcom aj bežné dni pracovného týždňa, čoby tak ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 04.04.2022 prispelo k prehĺbeniu vzťahu s deťmi a k posilneniu väzby rodiča a detí, pretože by mohli tráviť spolu nielen voľné dni, ale mohli by zažívať aj rutinu všedných dní spojenú s väčšími, či menšími povinnosťami, starosťami, radosťami „a vôbec aktivitami odlišnými od priebehu voľných dní“. Prvoinštančný súd však túto snahu otca, tak ako to vyplýva z odseku 68. odôvodnenia rozsudku, nezohľadnil. Z uvedeného je podľa otca maloletých detí zrejmé, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi nevychádzal z toho, že obaja rodičia majú právo starať sa o dieťa a podieľať sa na jeho výchove v zásade rovnakou mierou, čomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby táto zásada vychádzajúca z ústavne zaručeného práva rodiča i dieťaťa podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd bola čo najviac naplnená (nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 2298/15 zo dňa 15.03.2016). V závere odvolania otec maloletých detí poukázal na to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že matka detí vôbec nerešpektuje jeho názor týkajúci sa maloletých detí, nakoľko bez akejkoľvek konzultácie s otcom sa sama rozhodla zastúpiť rolu otca v životoch detí a rozhoduje sama podľa vlastného uváženia o všetkom čo sa týka ich maloletých detí. O uvedenom svedčí i skutočnosť, že matka detí bez predchádzajúcej konzultácie s otcom zmenila maloletým miesto trvalého pobytu a jemu túto skutočnosť len oznámila, pričom sa súd prvej inštancie s prístupom matky k otcovi detí vôbec nezaoberal. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že návrh vo veci bol podaný v mesiaci marec 2021. V tom čase nemal vedomosť o tom, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Konanie na súde prvej inštancie nezohľadnilo túto skutočnosť. V dohľadnej dobe však táto okolnosť zásadne zmení pomery na strane otca, čo bude mať zásadný vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom C. a B., preto by odvolací súd mal túto skutočnosť vziať do úvahy. V závere odvolania otec maloletých detí navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca detí uviedol, že má za to, že styk otca s maloletými deťmi je upravený v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol otec s maloletými deťmi tráviť voľný čas počas víkendu, rovnako má dostatočný časový rozsah na to, aby bol otec zapojený aj do plnenia školských povinností maloletých detí. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca detí ďalej uviedol, že rodičia detí majú diametrálne odlišné názory na výchovu detí, a to predovšetkým na zabezpečovanie lekárskej starostlivosti o deti, nedokážu sa dohodnúť na podstatných veciach, ktoré sa týkajú ich detí, nie sú schopní dospieť ku kompromisom, ktoré by boli v najlepšom záujme ich detí, preto má za to, že rozdielnosť názorov rodičov na výchovu ich detí by mohla byť vážnou komplikáciou v prípade striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko striedavá starostlivosť si vyžaduje vysokú mieru kooperácie oboch rodičov. Maloleté deti na pohovore na súde zhodne uviedli, že im to vyhotovuje tak ako je to teraz, sú spokojné s tým, že bývajú s mamou a s otcom sa stretávajú, neprejavili vôľu stretávať sa s otcom vo väčšom rozsahu. Z pohovoru s deťmi vyplynulo, že majú dobrý vzťah s oboma rodičmi, ani jedného z nich neodmietajú, chceli by, aby boli ich rodičia spolu a nehádali sa. Pokiaľ ide o výživné, kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca detí uviedol, že toto bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/263/2019-209 zo dňa 30.11.2020, právoplatným dňa 15.12.2020, ktorým bolo výživné zvýšené na maloletého C. zo sumy 230,- Eur mesačne na sumu 274,- Eur mesačne a na maloletého B. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 244,- Eur mesačne. Zároveň bol otec detí zaviazaný prispievať na sporenie maloletých detí, a to vo výške 30,- Eur mesačne na každé z detí zvlášť. Od uvedenej doby uplynula doba 1,5 roka, na strane maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného. Obe deti stále navštevujú základnú školu, sú vekovo staršie, výdavky na ne neustále rastú. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca detí navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zákonný a vecne správny. Lekárske správy predložené matkou do konania sú získané zákonne, ich predložením nedošlo k porušeniu zachovávania mlčanlivosti zo strany lekárov, ktorá skutočnosť vyplýva z citovaných ustanovení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti na uvedené poukázala matka maloletých detí na § 24 ods. 1, ods. 4 písm. e), na § 25 ods. 1 písm. a), § 25 ods. 2, § 2 ods. 6, § 80 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z., na ust. § 24 ods. 1 a § 24 ods. 4 písm. e) zákona č. 576/2004 Z. z. Uviedla, že obsahom lekárskych správ MUDr. Ivety Kralinskej, MUDr. Stelly Gajdošovej, MUDr. Eleny Dobríkovej, MUDr. Kokavca a MUDr. Prílepkovej, predložených do konania, sú údaje uvedené v § 19 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z., t. j. obsahujú tie isté údaje ako výpis zo zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ otec maloletých detí uvádza, že súd venoval pozornosť okolnostiam, ktoré nastali pred prvou úpravou styku otca s maloletými s tým, že v súčasnosti nedošlo k nezhodám rodičov ohľadne zdravotnej starostlivosti, matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa matky na posúdenie spôsobilosti otca postarať sa po všetkých stránkach o maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti, teda aj po stránke sústavnej a dôslednej starostlivosti o zdravie maloletých detí, je nevyhnutné posudzovať postoj otca na liečbu maloletých detí komplexne. Teda je potrebné vychádzať aj zo správania a postojov otca, ktoré zaujímal aj v období, keď spolu matka a otec žili v spoločnej domácnosti (teda pred rozhodnutím sp. zn. 32P/14/2019) a aj zo súčasného postoja otca, ktorý sa nijako nezmenil, otec naďalej zastáva alternatívnu liečbu, ktorá môže viesť k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia ich detí. V ďalšom texte vyjadrenia k odvolaniu otca detí poukázala matka maloletých detí na konkrétne zdravotné problémy detí a prístup otca k riešeniu týchto zdravotných problémov detí a uviedla, že svoj odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti rodičov súdu vysvetlila, pričom poukázala na odsek 65. odvolaním napadnutého rozsudku. Konanie otca nie je podľa matky maloletých detí vedené úprimným záujmom o maloleté deti, ale je podmienené snahou dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu o výživnom a upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, ako to vyhovuje jemu. Uvedený názor matka maloletých detí oprela o vyjadrenie otca v úradnom zázname zo dňa 27.04.2021 na ÚPSVaR Banská Bystrica, o vyjadrenie ÚPSVaR Banská Bystrica z 29.04.2021 k návrhu otca, z ktorého vyplýva, že otec na podanom návrhu trvá z dôvodu, že pri prvom súdnom pojednávaní, kedy mal iného právnika celkom neporozumel tomu, čo znamená, keď sú deti zverené do starostlivosti jedného rodiča. Z jeho pohľadu nemôže do ničoho zasahovať čo sa týka detí, nemôže o ničom rozhodovať, nakoľko sú deti zverené matke, preto by chcel, aby deti boli v striedavej starostlivosti. Z priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 22.06.2021 vyplýva, že otec zmenu úpravy styku žiada z dôvodov, že nemôže deti prihlásiť na krúžky, nemôže sa zúčastňovať krúžkov s deťmi a chcel by voľno vo štvrtok, lebo každý štvrtok je v práci. V uvedenej súvislosti matka detí vo vyjadrení k odvolaniu otca detí uviedla, že pokiaľ otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že matka detí nerešpektuje jeho názor týkajúci sa detí, nakoľko sa sama rozhodla zastúpiť rolu otca v živote detí a rozhoduje sama podľa vlastného uváženia o všetkom, čo sa týka maloletých detí, tak dáva do pozornosti odvolacieho súdu svoj postoj k názoru otca čo sa týka záujmovej činnosti maloletých detí. Keďže otec detí nesúhlasil s tým, aby sa deti venovali tenisu, boli na žiadosť otca z tenisu odhlásené a od 09/2021 navštevujú džudo (utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 17.00 hod.), ktorý krúžok im vybral otec. Po dohode s otcom detí majú maloleté deti plávanie v pondelok a v piatok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod., aby sa krúžkov otec s deťmi mohol zúčastňovať. 4.1 Matka detí vo vyjadrení k odvolaniu otca detí ďalej uviedla, že pokiaľ otec detí žiada zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na deti s poukazom na to, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, na strane druhej sa však vzdal výhodnejšieho zárobku, keď počas konania o zvýšenie výživného, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 37P/263/2019 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti Bio - Spectrum Plus, spol. s r. o. na svoju matku za sumu 1,- Euro. Podľa internetovej stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, uvedená obchodná spoločnosť dosahovala v roku 2020 tržby vo výške 466.904,- Eur a otec v čase uvedeného konania na súde prvej inštancie dosahoval priemerný mesačný zárobok 3.031,- Eur v čistom vrátane príjmu v spoločnosti Bio - Spectrum Plus, spol. s r. o.. 4.2 Matka detí poukázala vo vyjadrení k odvolaniu otca na čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, z ktorého vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a na čl. 4. veta druhá základných princípov Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletých detí, pretože zodpovedá ich prejavenej vôli. Okresný súd maloleté deti dňa 24.03.2022 vypočul a z ich vyjadrenia je zrejmé, že im súčasná úprava styku s otcom vyhovuje a nechcú na nej nič meniť. Maloleté deti (B. vo veku 8 rokov a maloletý C. vo veku 10 rokov ) dokážu reálne, objektívne a racionálne posúdiť a odpovedať na to, či by chceli byť s otcom dlhší čas alebo v iné dni. Okresný súd rozhodol v súlade so želaním maloletých detí a v súlade s ich najlepším záujmom v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý je daný predovšetkým tým, čo si maloleté deti skutočne želajú, resp. chcú, pričom súd prvej inštancie nemal vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí dôvod prejavenú vôľu maloletých detí spochybňovať a nebrať na zreteľ. Z článkov 3 ods. 1 a 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) vychádza aj vnútroštátna právna úprava (čl. 4. veta druhá základných princípov Civilného mimosporového poriadku a čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine), v zmysle ktorých posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa ho týka s tým, že dieťa má právo byť vypočuté vo všetkých záležitostiach a vo všetkých súdnych alebo správnych konaniach, ktoré sa ho týkajú, a to priamo, prostredníctvom zástupcu alebo prostredníctvom na to určeného orgánu. Uvedené dva články Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa navzájom dopĺňajú. Úlohou prvého (čl. 3 ods. 1) je naplniť najlepší záujem dieťaťa, úlohou druhého (čl. 12 ods. 2) je zapojenie dieťaťa do všetkých záležitostí, ktoré sa ho týkajú prostredníctvom realizácie jeho práva byť vypočuté priamo, prostredníctvom zástupcu alebo prostredníctvom na to určeného orgánu vo všetkých záležitostiach a konaniach, ktoré sa ho týkajú. Maloleté deti vyjadrili svoj názor, vyjadrenie názoru im bolo umožnené v súlade s čl. 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa za účelom zistenia ich najlepšieho záujmu, tento ich názor súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca zobral do úvahy a rešpektoval ho. Predpokladom pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov je ich schopnosť dohodnúť sa o veciach týkajúcich sa ich detí. V konaní bolo preukázané, že rodičovská komunikácia je problémová práve v dôsledku rozdielnych výchovných prístupov k deťom. Uvedené vyplýva aj zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 22.6.2021. Vzhľadom na uvedené matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca detí navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Otec detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky detí k odvolaniu otca uviedol, že považuje za potrebné vyjadriť sa konkrétne ku tej skutočnosti, že sa mal vzdať výhodnejšieho zárobku a previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti Bio - Spectrum Plus spol. s r. o. na svoju matku za 1,- Eur. Uvedené tvrdenie matky detí je podľa otca detí matkou detí podané tak ako keby nemal záujem podieľať sa na výchove a výžive synov. To sa však nezakladá na pravde, nakoľko bol v uvedenej spoločnosti len menšinovým spoločníkom a pracoval v nej ako konzultant pre styk s lekármi. Keďže matka otca, ktorej táto spoločnosť aj reálne patrila sa rozhodla túto spoločnosť predať, jeho funkcia konzultanta nebola potrebná a zanikla. Otec detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky detí ďalej uviedol, že trvá na tom, že matka detí nerešpektuje jeho názor týkajúci sa ich synov a rozhoduje sama podľa vlastného uváženia o všetkom, čo sa týka detí, pričom tvrdenia matky detí o tom ako deti zmenili krúžky preto, že s otec detí tým nesúhlasil neznamená, že matka detí ho v roli otca rešpektuje, že pri veciach týkajúcich sa starostlivosti o deti komunikuje s otcom. Uvedené tvrdenie preukazuje fakt, že matka detí bez akejkoľvek konzultácie s otcom zmenila trvalý pobyt detí z I. XX (toho času domácnosť otca) na E. XX (toho času domácnosť matky). Otec detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky ďalej uviedol, že názor maloletých detí prezentovaný v ich výpovediach nie je výlučne ich názorom, ale názorom ich matky, čo jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že maloletí trvale žijú v spoločnej domácnosti s matkou. „Celé konanie je úprimným záujmom otca tráviť so synmi i bežný pracovný týždeň, nielen víkendy, či pár hodím z pracovného týždňa tak, ako je mu to teraz umožnené“. V danej veci neboli preukázané žiadne skutočnosti svedčiace tomu, že nerozšírenie styku, resp. striedavá osobná starostlivosť je v rozpore s najlepším záujmom detí. Otec je nenahraditeľným elementom v živote detí.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie otca maloletých detí v súlade s ust. § 65 a ust. § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok uvedených otcom maloletých detí v odvolaní, kde otec maloletých detí namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho požiadavku na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a na úpravu styku tak, aby táto zodpovedala jeho právu podieľať sa na výchove maloletých detí v dostatočnom rozsahu a zároveň, že nerozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, aby bol povinný prispievať na ich výživu výživným vo výške 100 Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť. 8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
10. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bež ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Po prejednaní odvolania otca maloletých detí C. (C. a B.) odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny z nasledovných dôvodov: Otec detí v návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolaní namietal, že nemá žiadny vplyv na prijímanie rozhodnutí týkajúci sa maloletých detí, pretože matka detí, ktorej boli deti zverené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16. 05. 2019 (ktorým súd schválil dohodu rodičov) do osobnej starostlivosti si toto právo na úkor otca detí vyhradzuje. Súd prvej inštancie v tomto tvrdení otca detí obsiahnutú požiadavku, aby sa aj on mohol podieľať na rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa detí, zohľadnil a rozhodol tak, že obidvaja rodičia detí sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, každý samostatne, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/14/2019 zo dňa 16. 05. 2019 v časti zastupovania detí a spravovania ich majetku. Zároveň súd prvej inštancie správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 35 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majú rodičia detí v prípade, že sa nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností možnosť obrátiť sa na súd, aby rozhodol o predmete „nedohody“.
17. Pokiaľ ide o návrh otca detí na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo alternatívne o návrh otca detí na rozšírenie styku s deťmi, tak že sa bude stretávať s deťmi každý párny týždeň v mesiaci v čase od utorka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., ktorý otec detí odôvodňoval okrem iného aj, tak ako je vyššie uvedené tým, že nemá žiadny vplyv na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa spoločných maloletých detí, pretože o všetkom rozhoduje ich matka, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, odvolací súd uvádza, že a) tým, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, že aj otec detí je oprávnený zastupovať deti a spravovať ich majetok, odpadol uvedený dôvod ako jeden z otcom uvádzaných dôvodov na zmenu výchovného prostredia detí a b) súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ktorého podstatnou súčasťou bol výsluch detí pred súdom prvej inštancie správne rozhodol, keď zobral do úvahy prejavený názor detí, že „im to takto vyhovuje a nechcú na tom nič meniť“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom otca detí uvedeným v odvolaní, že súd prvej inštancie mal prejavený názor detí korigovať. Rovnako má odvolací súd za to, že pred súdom prvej inštancie prejavený názor detí nemal súd prvej inštancie dôvod ani spochybňovať, len preto, že deti nepoznajú nič iné (žiadny iný spôsob fungovania, tak ako to v odvolaní tvrdí otec detí, a preto nevedia posúdiť, či by im vyhovovala striedavá starostlivosť alebo nie, prípadne či by im vyhovovalo rozšírené stretávanie sa s otcom), pretože a) deti to vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vedia posúdiť, keďže žili aj v kompletnej rodine, kde mali kontakt s otcom ničím neobmedzený, b) pretože by tým obišiel právnu úpravu vyplývajúcu z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine a čl. 4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku a tým celý zmysel a účel zohľadnia najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, premietnutého do našej právnej úpravy práve cez spomenutý čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine a čl. 4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, ktorého súčasťou je aj právo dieťaťa vyjadriť svoj názor na všetky veci, ktoré sa ho týkajú, teda aj na to, či chce byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti alebo nie, prípadne, či sa chce stretávať s druhým rodičom v širšom rozsahu alebo nie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že tak v odvolaní otcom citované rozhodnutie Ústavného súdu ČR ako aj citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, nič nehovorí o tom, že by súd mal pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti korigovať alebo nebrať do úvahy názor maloletého dieťaťa na túto zásadnú otázku výkonu rodičovských práv a povinností. Pokiaľ otec detí argumentuje tým, že nezverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, či nezmenením úpravy styku v zmysle jedného súvislého celku každý párny týždeň v mesiaci namiesto styku rozdeleného na dve časti, t. j. v párny a v nepárny týždeň v mesiaci, súd prvej inštancie obišiel zmysel a účel Zákona o rodine, ktorým je upevňovanie rodinných väzieb, odvolací súd uvádza, že sám otec v odvolaní (aj keď v inom kontexte - v kontexte zdravotnej starostlivosti o deti) uviedol, že má pomerne široko upravený styk s deťmi (10 dní v mesiaci), pričom rozdiel v porovnaní s rozšíreným stykom je len jeden deň (11 dní v mesiaci), preto súd prvej inštancie potrebu udržiavania rodinných väzieb žiadnym spôsobom nespochybnil a nenarušil, keď v odseku 51. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že mu nie je zrejmé, ako rozdiel v tomto jednom dni negatívne ovplyvňuje budovanie a rozvíjanie vzťahu s maloletými deťmi, ani to ako deti pri pôvodnej úprave prichádzajú o mužský vzor.
18. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť o deti, ktorej jedným zo základných predpokladov je schopnosť rodičov detí o všetkých otázkach týkajúcich sa detí spolu komunikovať, dohodnúť sa a svoje predstavy o výchove detí navzájom rešpektovať, odvolací súd ešte uvádza, že súd prvej inštancie pomerne podstatnú časť dokazovania a aj odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku venoval názorovým nezhodám rodičov detí ohľadne ich prístupu k zdravotnej starostlivosti o deti, kde majú rodičia detí rozdielne názory v tom, že matka detí preferuje tradičné medicínske postupy, otec detí preferuje alternatívnu medicínu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podstatou problému nie je čierno - biele nazeranie na to, ktorý prístup je správny, pretože život ukazuje, že častokrát je kombinácia obidvoch prístupov „namiešaná v správnom pomere“ spôsobilá pomôcť pacientovi. V danom prípade je však z hľadiska starostlivosti o maloleté deti podstatné to, že rodičia detí sa (najmä pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť) nevedia zhodnúť a dohodnúť o tom, čo je pre ich deti vhodné a čo nie a svoje postoje a predstavy o tom nevedia navzájom rešpektovať, preto za momentálneho stavu veci, pokiaľ nedôjde v tomto smere k náprave, nie sú splnené podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje vysokú mieru kooperácie rodičov, tak ako správne uviedol kolízny opatrovník detí, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu otca detí navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
19. Otec detí, tak ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania, v odvolaní namietal tiež, že súd prvej inštancie neznížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti na sumu 100 Eur, na každé dieťa zvlášť, pričom argumentoval tým, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, o čom v čase podania návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nemal ešte vedomosť, a preto sa pôvodne v návrhu na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému Matejovi a Lukášovi zmeny vyživovacej povinnosti nedomáhal. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca detí na zníženie vyživovacej povinnosti v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne poukázal na ust. § 78 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, podľa znenia ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery“. Podľa ust. § 217 ods. 1, veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvej inštancie teda nemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozsudku. To, že kolízny opatrovník v konaní sp. zn. 37P/263/2019 konštatoval na strane detí zmenu pomerov, otec detí v odvolaní, podanom v tomto konaní nesprávne interpretoval, pretože zmena pomerov na strane maloletých detí bola v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37P/263/2019 konštatovaná v kontexte zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletí deti v súvislosti s ich prechodom z predškolskej výchovy na pravidelnú školskú dochádzku, na ktorej skutočnosti sa ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci nič nezmenilo, naopak deti sú opäť staršie a náklady na ich výchovu, výživu a voľnočasové aktivity sa neznížili, ale vzhľadom na evidentný, všeobecne známy cenový nárast, vzrástli.
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.