Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-411-2009.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Subarea
15Er/411/2009
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného CŠO stav, s.r.o., so sídlom Poprad, Partizánska 4213/89, IČO 36450235 proti povinnému ALUMIS, s.r.o., so sídlom Poprad, Okružná 761/25, IČO 36471739 o vymoženie 10.169,30 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 79,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 30.09.2009 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 10.169,30 eur s prísl. na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/128/2009 - 94 zo dňa 17.08.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *020254 dňa 21.10.2009.
Dňa 12.05.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne predložil exekučný spis EX 2563/2009.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal preukázané, že povinný bol vlastníkom nehnuteľného majetku, na ktorý bolo v roku 2010 zriadené exekučné právo. K predaju došlo na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom. Na rozvrhovom pojednávaní nebola pohľadávka oprávneného uspokojená ani v časti. Povinný je vlastníkom motorového vozidla, na ktoré je evidovaných dvanásť ďalších exekúcií. Povinný nemá na účtoch v bankách dostatok peňažných prostriedkov, exekúcie vedené prikázaním pohľadávky z účtu v banke boli neúspešné. Osobným šetrením súdneho exekútora v mieste sídla povinnej spoločnosti bolo zistené, že povinný sa na adrese sídla nenachádza. Od 07.01.2009 nemá povinná spoločnosť žiadnych zamestnancov a nebola zistená žiadna aktívna ekonomická činnosť. Povinný má celkový nedoplatok voči Sociálnej poisťovni 10.979,40 eur, voči VšZP, a.s. vo výške 169,80 eur. Súdny exekútor oznámil výsledky šetrenia majetkových pomerov povinného oprávnenému dňa 14.04.2014. Oprávnený v liste zo dňa 23.04.2014 súhlasil s podaním podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,50 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 33,50 eur + 20 % DPH t.j. 40,20 eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 30.09.2009. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 79,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.