Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/239/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou H.. Z. Y. v právnej veci navrhovateľa: J. Ž., M.. R. Z.. Z. O., Z.: XX XXX XXX, adresa pre doručovanie J. Ú. Ž., Q. K. X. X, XXX XX Ž., proti odporcovi: T. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. R. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom H.. R. N.N., G., Y. Y. G.. X. Č.. XX, XXX XX Ž., o zapl. sumy 330,71 € s prísl., takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 342,87 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako vodič bagra spôsobil dňa XX.X.XXXX pri výkopových prácach na Ul. Q. S. T. Ž. - U. otáčaním stroja poškodenie plynovodnej prípojky plynovodu pre obytný súbor U. - X N., ktorý je majetkom mesta Žilina. Vytrhnutím prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom plynu došlo k unikaniu zemného plynu. Zasahujúci pohotovostný montér SPP - Distribúcia, a.s. po príchode na miesto poruchy dočasne zabezpečil únik zemného plynu stlačením plastového potrubia, aby nedochádzalo k ďalšiemu unikaniu a ohrozeniu okolia. Pohotovostný technik Š.W. J. následne rozhodol o potrebe okamžitej opravy, ktorú pohotovostný montér potom vykonal. Túto mimoriadnu udalosť pohotovostný technik nahlásil na Obvodné oddelenie policajného zboru Žilina - východ referentovi, špecialistovi npor. Z. X.. Mestu Žilina ako vlastníkovi plynovodu bola touto mimoriadnou udalosťou spôsobená škoda vo výške XXX,XX €. Škoda predstavuje náklady na opravu poškodenej časti plynového zariadenia - STL plynovod R. D. R. K. Y. U. - X N. v zmysle objednávky č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Spolu s nárokom na náhradu škody si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy XXX,XX €. K. XX.X.XXXX do zaplatenia.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z výkazu hlásenia o mimoriadnej udalosti vyhotoveného na tlačive spoločnosti Distribúcia SPP súd zistil, že ohlasovateľ: Č., Č.. D..: XXXX/XXc ohlásil dňa XX.X.XXXX poruchu popísanú ako roztrhnutá prípojka LPE v predstihu. V podrobnom popise poruchy je uvedené: XX.X.XXXX XX:XX:XX Ľ. Š., poškodenie plynovodnej prípojky v predstihu na konci trasy na I.. Q. S. pri výkopových prácach. Pri otáčaní bagra došlo k poškodeniu prípojky. Bagrista p. R. T., D. R. XXX. Plynovod je majetkom mesta Žilina, údržbu vykonávame na základe zmluvy. Porucha odstránená. Vo výkaze hlásenia je ako odberateľ uvedený Č.

T., M.Z. R.: XX.X.XXXX K. XX:XX, koniec poruchy: XX.X.XXXX K. XX:XX, zaznamenaný únik plynu UO neznámym subjektom zapríčinený roztrhnutou prípojkou LPE v predstihu.

Zo záznamu o mimoriadnej udalosti vyhotoveného dňa XX.X.XXXX montérom J. Š. súd zistil, že ako odberateľ je uvedený T. Č. a udalosť je opísaná nasledovne: Pri otáčaní bager našiel na prípojku v predstihu a následne ju roztrhol. Po príchode na miesto poruchy som zaškrtil rúru stláčacím zariadením. Cesta do SPP P. Bystrica a späť pre elektrotvarovku, zazváranie elektrotvarovky, skúška tesnosti.

Z príkazu na prácu a záznamu o údržbe vyhotoveného na tlačive Distribúcie SPP spracovaného H.. Š. D. XX.X.XXXX súd zistil, že bola vykonaná údržba: Zaistenie a odstránenie únikov na plynovode. Vykonané práce sú v zázname opísané nasledovne: Po príchode na únik som stlačil PE rúru DN 32. Po príchode technika som išiel na SPP pre zváračku na plast a do P. Bystrice pre elektrotvarovku. Zazváral som tvarovku, natesnil a dodal GU-1.

Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX oznámil na OO PZ Žilina - východ Štefan Mičica poškodenie koncovej prípojky plynu v Ž. - U., I.. Q. S., ku ktorej došlo dňa XX.X.XXXX v čase asi o 16:15 hod.

Z objednávky č. XXX/XXXX odberateľa Mesto Žilina u dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s. súd zistil, že predmetom objednávky zo dňa 3.8.2011 je oprava poškodenej časti plynového zariadenia „STL plynovod PE DN pre obytný súbor Budatín - 5RD, ktoré bolo poškodené vodičom bagra (T. R., D. R. XXX). Cena za opravu plynového zariadenia bola v objednávke uvedená vo výške XXX,XX €..

Z faktúry vyhotovenej dodávateľom SPP - Distribúcia, a.s. zo dňa 3.X.XXXX, splatnej dňa X.X.XXXX, súd zistil, že odberateľovi Mesto Žilina bola vyúčtovaná suma XXX,XX € za opravu STL prípojky.

Z platobného poukazu Mesta Žilina č. XXXXXXXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX na základe faktúry došlej dňa XX.X.XXXX súd zistil, že príjemcovi: SPP - Distribúcia, a.s. mala byť uhradená suma XXX,XX €, ako účel platby je uvedená oprava STL prípojky pre obytný súbor Budatín - 5RD v zmysle objednávky č. XXX/XXXX M. D. X.X.XXXX.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX s poukazom na ustanovenie (ďalej v texte len ) upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu. Odporca vo vyjadrení potvrdil, že skutočne dňa XX.X.XXXX došlo na Ul. Na Lány v Žiline - Budatíne k poškodeniu plynovej prípojky - plynovodu pre obytný súbor Budatín - 5RD, ktorý je majetkom mesta Žilina a následnému unikaniu zemného plynu, a to z dôvodu vytrhnutia prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom plynu, ktorá sa nachádzala pod kopou sutiny (starý betón, kamene a stavebný odpad), umiestnenou za okrajom cesty. Uvedenú prípojku teda nebolo možné vidieť. Rovnako sa na tomto mieste nenachádzalo žiadne označenie, ktoré by na jej prítomnosť pod sutinou upozorňovalo. Z umiestnenia poškodenej hadice plynovodu vyplýva, že bola zasypaná sutinou - stavebným odpadom, teda v okolí plynovodu boli vykonávané stavebné práce. Preto pokiaľ v minulosti došlo k výkonu stavebných prác v ochrannom pásme plynovodu, a to bez jeho následného uvedenia do predošlého stavu, je zrejmé, že nebola dodržaná povinná vzdialenosť predpísaná v Zákona o energetike (ochranné pásmo), platiaca pre vzdialenosť medzi plynovou prípojkou a vybudovanou cestou. K úniku zemného plynu malo dôjsť vytrhnutím prechodovej oceľovej časti prípojky pod hlavným uzáverom plynu, bager však žiadne výkopové práce nevykonával. Došlo iba k jeho presunu na miesto poškodenia plynovej prípojky. Odporca nemohol predvídať umiestnenie plynovodu, či jeho prípojky na uvedenom mieste, nakoľko sa na mieste, kde otáčal svoj bager, nachádzala kopa sutiny. Uvedené priamo odporovalo povinnosti navrhovateľa stanovenej zákonom - v , podľa ktorého je koncový odberateľ plynu povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Prítomnosť plynovej prípojky bola zároveň vylúčená aj blízkosťou prítomnej cesty, na ktorej sa nachádzal vysypaný stavebný odpad. Odporca taktiež nepovažuje za dostatočne podložený fakt, podľa ktorého mal plynovod poškodiť práve odporca, nakoľko odporca na hromade sutiny nevykonával žiadne stavebné či výkopové práce.

Súd vo veci vykonal dňa XX.X.XXXX G. XX.XX.XXXX pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedkov N. J. G.

T. Č., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, fotodokumentáciou a celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaniach poukázal na to, že sa nejedná o všeobecnú zodpovednosť odporcu za škodu podľa , ale špecifickú zodpovednosť podľa a nasl. , teda zodpovednosť za škodu pri prevádzke dopravného prostriedku, teda zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ preto považuje argumenty odporcu, že nezavinil vznik tejto situácie, lebo ju nemohol predpokladať, za irelevantné, keďže na založenie zodpovednostného vzťahu pri prevádzke dopravného prostriedku nie je potrebné preukazovať zavinenie, len škodný následok. Pokiaľ odporca poukazoval na neplnenie si povinnosti navrhovateľa, ktorý nezabezpečil plynovú prípojku v zodpovedajúcom technickom stave, navrhovateľ poukázal na zmluvu o údržbe uzatvorenú s SPP, Distribúciou, na základe ktorej práve táto spoločnosť bola povinná vykonávať údržbu v stanovených lehotách tak, aby prípojka bola v zodpovedajúcom technickom stave. Navrhovateľ teda žiadnu svoju povinnosť nezanedbal, i keď je to irelevantné s poukazom na objektívnu zodpovednosť odporu. Čo sa týka vzhľadu tejto prípojky v teréne, jedná sa o prípojku plynu k novej ulici, pričom koncovky plynovodu sú v stave pripravenom pre nových stavebníkov. V prípade predmetnej prípojky sa jednalo o zaslepenú prípojku pred pozemkom, na ktorom má byť postavený rodinný dom. Prípojka v teréne vyzerá ako oranžový stĺpik, ktorý stojí kolmo na terén. Podľa názoru navrhovateľa odporca porušil ustanovenie , keďže nepožiadal prevádzkovateľa sietí SPP, a zrejme ani iných prevádzkovateľov elektrických rozvodov o vytýčenie, kde v teréne sa nachádzajú tieto rozvody a takisto nevykonával terénne práce bagrom za ich asistencie, ani po ich súhlase. Poškodená prípojka sa nachádza na parcele XXX/XX v k. ú. Budatín, vlastníkom ktorého pozemku je spoločnosť Z.. Navrhovateľ nevylučuje, že v tejto oblasti sa nachádzal nejaký stavebný materiál, vylučuje však, že by bola táto prípojka úplne zasypaná nejakým stavebným materiálom. Poukázal na povinnosť každého, kto mieni v nejakej oblasti vykonávať stavebné práce, zistiť si, kadiaľ vedú inžinierske siete, pretože takto mohol odporca poškodiť aj iné siete, napr. internet, elektrinu, atď.

Právny zástupca odporcu navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, považoval právnu kvalifikáciu podľa ust. za nesprávnu. Podstatné z hľadiska odporcu je tá skutočnosť, že odporca nevykonával činnosť v ochrannom pásme, ale na stavebnom pozemku, ktorý susedí s pozemkom, pred ktorým bola dotknutá prípojka na vstup do tejto časti. Vstup do tejto časti nebol zakázaný, túto činnosť tam vykonávať mohol. Prípojka však vôbec nebola označená, ako ukladá príslušný zákon o energetike, nebola ani viditeľná, pretože bola zasypaná stavebným odpadom, odporca nemohol ani vedieť, kde sa táto prípojka nachádza. Navrhovateľ však nepreukázal ani tú skutočnosť, že by práve činnosťou odporcu došlo k poškodeniu prípojky.

Odporca na pojednávaní uviedol, že bol zavolaný pánom Č. na pozemok na vykonanie výkopových prác bagrom. Odporca vykopal ryhu na plot a pri otáčaní bagrom, keď sa predným kolesom oprel o sutinu, zacítil aj s ostatnými chlapmi plyn. Vôbec nevedeli, o čo sa jedná, lebo to fučalo z kopy sutiny. Potom zavolali plynárov. Plynári po svojom príchode kázali odporcovi pomaly bagrom odhrabávať sutinu. Odporca pomaly odhrabával, až našli trčať zo sutiny plynovú hadicu, ktorá nebola ani v chráničke, len čisto v sutine. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorú v konaní predložil.

Súd z fotodokumentácie predloženej odporcom zistil, že v prípade sutiny sa jednalo o kamene o rozmere asi 30 cm, pričom odporca tvrdil, že niektoré kamene mali rozmery i 50 cm.

Odporca ďalej uviedol, že montéri z SPP vypočítali, ako dlho plyn unikal a na základe doby úniku plynu vypočítali sumu za uniknutý plyn vo výške 500,- €, ktorú požadovali od odporcu uhradiť na účet SPP. Odporca odmietol túto sumu uhradiť, na čo plynári zavolali policajtov, ktorí montérovi z plynárni povedali, že vzhľadom na to, že prípojka označená nebola, určite neuspeje. Policajti si zobrali kontakt na odporcu a odvtedy sa mu nikto neozval. Odporca poukazoval na rozdiel medzi vzhľadom ostatných prípojok umiestnených v predmetnej ulici a tejto prípojky. Pokiaľ ostatné prípojky vyzerali v teréne ako kovové stĺpiky, táto prípojka bola zasypaná sutinou a vlastne ju uvideli až potom, ako na základe pokynu plynárov odhrabával bagrom sutinu. Odporca uviedol, že si nie je vedomý toho, že by prípojku poškodil, keďže všetci prítomní cítili unikajúci plyn z kopy kamenia. Odporca vlastne pri otáčaní bagra oprel koleso bagra o sutinu, preto nie je ani zrejmé, že práve on prípojku poškodil. Poškodiť ju mohol aj niekto, kto tú sutinu na prípojku vysypal, ak to vôbec bola prípojka, lebo na nej nebola žiadna chránička.

Zo zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi SPP a.s. ako zhotoviteľom a Mestom Žilina ako objednávateľom súd zistil, že predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonávať prevádzkovanie, údržbu a opravy plynárenského zariadenia: STL plynovodu PE DN 50 v dĺžke 100,9 m pre obytný súbor Budatín - 5RD. Podľa bodu I.2 zmluvy zhotoviteľ bude na zariadení STL plynovodu vykonávať činnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky plynárenského zariadenia v nasledovnom rozsahu: Údržba a sledovanie celkového technického stavu plynárenského zariadenia (pochôdzky, kontroly trás, plynárenských zariadení, kontrola tesnosti), a to v zmysle „pravidiel pre prevádzku a údržbu plynárenských zariadení platných v SPP“. Podľa článku II. zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje udržiavať zariadenia objednávateľa v prevádzkyschopnom stave a vykonávať činnosti uvedené v článku I.2. zmluvy podľa rozpisu uvedenom v prílohe č. 1 tejto zmluvy.

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou Lietavská Lúčka, Spoločný obecný úrad v Žiline pod č. XXXX/ZP-XXX/OÚPaSP-Š. M. D. XX. X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, Y. zistil, že stavebný úrad povolil užívanie stavby: „Obytný súbor Budatín, technická infraštrukúra“, objekty elektrická prípojka NN, plynovod a prípojky plynu v k. ú. Budatín na parc. č. XXX/XX. Pri kolaudačnom konaní bolo zistené, že stavba je ukončená bez vád a nedorobkov a je schopná užívania.

Z výpisu z LV č. XXXX T.yhotoveného dňa XX.X.XXXX cez katastrálny portál súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXX/XX o výmere XXXX J.2, trvalé trávne porasty je vedená obchodná spoločnosť Z. Y..N..K..

Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX cez katastrálny portál súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemkov č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX G. XXX/XX je vedený T. Č..

Z katastrálnej mapy s vyznačenou trasou plynovodu súd zistil, že plynovod sa nachádza na G. I., a to na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, na plynovode je 6 prípojok, pričom poškodená prípojka sa nachádza na parc. č. XXX/XX. Ďalej súd z mapy zistil, že G. ulica, ako i pozemky parc. č. XXX/XX G. XXX/XX susedia s pozemkami XXX/XX G. XXX/XX, ktorých vlastníkom je podľa výpisu z LV č. 1XXX T. Č..

Odporca sa k tvrdeniam navrhovateľa na pojednávaní vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov N. J. G. T. Č.. Ďalej uviedol, že pokiaľ podľa tvrdenia navrhovateľa malo ku škode dôjsť pri výkopových prácach vykonávaných odporcom ako vodičom pracovného stroja - bagra, teda pri výkone činnosti pracovného stroja, na výkon ktorej je tento z povahy určený a ku ktorej slúži, podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov nie je daná zodpovednosť prevádzateľa stroja podľa ust. , a teda nejde o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedky, ak škoda bola spôsobená pracovným strojom pri činnosti, na výkon ktorej slúži, a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou. Pracovný stroj má povahu dopravného prostriedku len v prípade, ak je vlastnou motorickou silou premiestňovaný z jedného miesta na druhé. Preto v posudzovanom prípade nemôže ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, pracovný stroj v danom prípade neplnil funkciu dopravného prostriedku a nemožno preto na daný prípad ani aplikovať ustanovenie a nasl. .

Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom (č. l. 35) súd zistil, že plynová prípojka v teréne je oranžovej farby, nachádza sa v nerovnom hlinenom povrchu, je osadená šikmo na terén, pričom na druhej fotografii po zaškrtení tejto prípojky sa prípojka nachádza v takmer vodorovnej polohe.

Z fotodokumentácie predloženej odporcom (č.l. 64 - 66) súd zistil, že plynová prípojka je v teréne výrazne rozpoznateľná vzhľadom na chránič prípojky, ktorý je žlto-červenej farby kontrastujúcej s prírodným terénom, po osadení ktorého chrániča na prípojku je prípojka umiestnená kolmo na terén, má formu stĺpika vysokého asi 80 cm. Nachádza sa na nerovnom hlinenom povrchu, v blízkosti ktorého je na fotografiách viditeľná sutina pozostávajúca z kameňov väčších rozmerov a kusov betónu.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov N. J. G. T. Č.G..

Odporca na pojednávaní doplnil, že pán Č. si u odporcu objednal vykopanie ryhy pod plot. Ukázal odporcovi, kde má ryhu vykopať a povedal mu, že na jeho pozemku sa nenachádzajú žiadne inžinierske

siete. Odporca dopravil bager na miesto výkopových prác po ceste. Bager má evidenčné číslo, je to motorové vozidlo evidované na dopravnom inšpektoráte a vzťahuje sa naň zákonné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Na pozemok, na ktorom vykonával odporca výkopové práce, sa odporca dostal priamo z cesty. Medzi cestou a pozemkom, na ktorom mala byť vykopaná ryha pre plot, sa nachádzalo priestranstvo v šírke asi jeden meter, na ktorom bola zemina, nebolo zatrávnené a neboli tam ani žiadne porasty. Pri výkone výkopových prác sa odporca pohyboval tak, že práce vykonával z pozemku pána Č., niekedy s bagrom prešiel napr. jeden meter za hranice pozemku. Odporca uviedol, že vždy, keď ide niekde vykonávať výkopové práce, informuje sa, u robotníkov a majiteľov, či sa na mieste výkopu nenachádzajú inžinierske siete. V tomto prípade sa informoval u Z.. Č.Í. a robotníkov, ktorí u Z.. Č. pracovali a ktorí asistovali odporcovi pri vykonávaní výkopových prác tým spôsobom, že vyznačili trasu, kadiaľ bolo potrebné kopať a vymerali hĺbku ryhy. V čase, kedy mal odporca ryhu už takmer celú vykopanú, vyšiel z majiteľovho pozemku naspäť na miestnu komunikáciu, potreboval otočiť stroj a pri jeho otáčaní sa zrejme oprel o sutinu pozostávajúcu z kopy kameňov a betónu. Sutina mala výšku pol metra - jeden meter, pričom v strede bola vysoká 1 m - 1,20 m. Po otočení stroja mu robotníci, ktorí sa okolo odporcu pohybovali, povedali, že niečo fučí. Odporca sa najprv domnieval, že má defekt, tak vypol stroj a po vyjdení z bagra už cítili, že uniká plyn a zistili tiež, že plyn fučí z tej kopy. Sutina sa nachádzala 3 - 4 m od hranice pozemku pána Č.. Odporca sa neinformoval, či sa inžinierske siete nachádzajú aj na pozemkoch, na ktorých sa bude pri výkopových prácach pohybovať, nemal na to dôvod, pretože na iných pozemkoch, ako na pozemku Z.. Č. výkopové práce nerealizoval. Odporca síce predpokladá, že môže poškodiť inžinierske siete pri výkopových prácach v zemi, ale nie takýmto spôsobom. Potom, ako volali plynárov na ich pohotovostné číslo, plynári povedali pánovi Č., či vôbec majú chodiť do Budatína, pretože hlásia prietrže mračien. Plynári sa teda informovali, či v Budatíne prší, a či tam vôbec majú ísť. Prišli za trištvrte hodiny po telefonáte a montér plynární hneď vyrátal, že plyn fučí trištvrte hodiny, zistil priemer hadice a zistil objem ušlého plynu. Následne na pokyn plynárov odporca odhrabával sutinu, až kým sa neprišlo k poškodenej konzolke, ktorá nebola v chráničke a bola na zemi zavalená sutinou. Rúra bola šikmo vedená zo zeme. Odporcovi to pripadalo ako ukončenie trasy plynovodu, ktorá nebola v zemi, ale bola vyjdená šikmo na povrch, nepripadalo mu to ako prípojka. Odporca musel odhrabať 1 - 1,20 m tejto sutiny.

Navrhovateľ poukázal na to, že pracovný stroj odporcu funguje v dvoch režimoch, jedná sa o tzv. traktobager používaný na bagrovanie, kedy je potrebné ho zafixovať, zdvihnúť kolesá do vzduchu a až potom môže dôjsť k samotnému výkopu. Keď sa však pracovný stroj presúva, tak sa nožičky musia zdvihnúť a vtedy sa vlastnou motorickou silou presúva z miesta na miesto. Práve preto je potrebné aplikovať ust. , keďže za prevádzateľa motorového vozidla sa považuje aj prevádzateľ pohyblivého pracovného stroja, ktorým je pracovný stroj odporcu. Pokiaľ sa odporca odvolával na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, túto nie je možné na daný konkrétny prípad aplikovať, keďže v tam konkrétnom prejednávanom prípade sa so zdvíhacím vozíkom, ktorý bol na mieste, dvíhala paleta s dlaždicami, ktorá pri manipulácii - dvíhaní spadla a došlo k poškodeniu dlaždíc. Nerieši sa obdobná situácia, keď dochádzalo k presunu vlastnou motorickou silou traktobagra, kedy v príčinnej súvislosti došlo k nájazdu kolesom na sutinu, pod ktorou sa nachádzala prípojka plynu, ktorým konaním bola následne poškodená. I keby sa predmetná chránička nachádzala na prípojke, jedná sa len o kus plastového stĺpika voľne nasadeného na samotný vývod, teda chránička keby sa aj nachádzala pod takými veľkými kameňmi, nemala by šancu ochrániť prípojku plynu. Podľa názoru navrhovateľa odporca nesie zodpovednosť za to, že si z nedbanlivosti nedal zamerať predmetné siete na pozemkoch, na ktorých sa mal pohybovať so svojím traktobagrom, hoci na pozemku pána Č. tak vykonal. Teda navrhovateľ poukazuje aj na subjektívnu stránku zodpovednosti, hoci táto podľa jeho názoru nie je relevantná.

Svedok T. Č., na pojednávaní uviedol, že odporca mu kopal ryhu pod plot a svedok bol v dome, keď ho zavolali z dôvodu, že začal fučať plyn z kopy stavebného odpadu nachádzajúcej sa v blízkosti pozemku svedka. Bolo počuť, že plyn fučí z kopy odpadu, nebolo však vtedy vidieť žiadnu rúru, ani iné zariadenie. Následne svedok bežal do domu, volal plynárov, ktorí prišli asi za pol hodinu. Plynári chceli od odporcu, aby toto miesto obnažil bagrom. Svedok bol pri tom, dokonca robil aj fotky. Plynári to nejakým spôsobom upchali, aby to prestalo fučať a ešte zrejme v tej deň tam dali nejakú rúru a zabezpečili to tak, že prípojka vyzerá tak, ako v súčasnosti. Počas toho, ako to zabezpečovali, stále telefonovali, potom volali ešte nejaké iné auto. Svedok nafotil terén, ako vyzeral po odchode plynárov, keď tam bola natiahnutá žltá rúrka. Svedok uviedol, že odkedy vo svojom dome býval, bola tam tá kopa sutiny, svedkovi však nebolo známe, že sa pod ňou nachádza plyn a pokiaľ by to bol vedel, určite by to odporcovi povedal.

Svedok N. J., bez pomeru k účastníkom konania a k veci na pojednávaní uviedol, že odporcu pozná z videnia len ako vykonávateľa zemných prác. Uviedol, že pri vykonávaní výkopových prác, keď sa odporca otáčal, aby mohol dokopať základ, oprel sa kolesom o kopu sutiny a po chvíli začal syčať plyn. Najprv sa domnievali, že odporca prepichol koleso, ale potom začali cítiť plyn, tak oslovili majiteľa Č., ktorý zavolal plynárov. Plynári po príchode na miesto kázali odporcovi, aby odkopal sutinu a oni potom zastavili plyn. Potom chceli od robotníkov podpísať objednávku, že si objednali opravu plynu. Samozrejme, že im robotníci povedali, že oni si nič neobjednávali, len im volali, že tu syčí plyn. Potom ešte prišli policajti a spísali zápis, svedok však už pri tomto nebol prítomný, venoval sa svojej práci. Svedok uviedol, že pracoval u pána Č. na stavbe asi rok, realizovali mu výstavbu rodinného domu a potom sa dorábalo oplotenie plota. Kopa stavebného odpadu - sutina, pod ktorou sa nachádzala plynová prípojka na konci asfaltovej cesty, tam bola odvtedy, ako svedok prišiel pracovať ku pánovi Č.. S kopou sutiny sa nehýbalo, bola podľa názoru svedka stále rovnaká. Svedkovi nie je známe, kto tam sutinu umiestnil. Svedok nepredpokladal, že by sa pod touto kopou mohla nachádzať nejaká plynová prípojka, keďže nebolo toto miesto označené takým spôsobom, aby sa dalo predpokladať, že tam môže byť nejaký plyn. Iné prípojky v tejto ulici boli viditeľné, keďže vyzerali ako normálne vytiahnuté rúry smerom hore v plastovej chráničke čiernej farby s uzáverom, na ktorom bolo napísané HUP.

Navrhovateľ namietal aplikáciu ust. § 49 ods. 4 písm. d) Zák. o energetike, keďže predmetná prípojka v predpríprave nebolo odberné plynové zariadenie. Odberným plynovým zariadením je práve zariadenie, ktoré sa na prípojku namontuje, keď sa už pripája dom na odber plynu. Navrhovateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu z akéhokoľvek predpisu. Podľa názoru navrhovateľa bola samotná prípojka v zodpovedajúcom technickom stave, lebo plyn neunikal. Všetkých 5 prípojok na tej ulici bolo riadne protokolárne skolaudovaných a odovzdaných, keďže na tejto ulici sú už rodinné domy vybudované a prípojky sú v súlade s legislatívou v murovaných prístreškoch. V prípade poškodenej prípojky však pozemok ešte zastavaný nie je, nenachádza sa tam žiadne oplotenie, ani odberné zariadenie. Je už dispozičným rozhodnutím spoločnosti Z., ktorá je vlastníkom pozemku, či sa na pozemku nejaké štítky na označenie prípojky nachádzali a či nedošlo k ich odcudzeniu. Podľa názoru navrhovateľa odporca pri presune bagra vyšiel na sutinu, čím v priamej kauzálnej súvislosti porušil vedenie, teda prípojku plynu, následkom čoho došlo k úniku a nutnosti riešenia havarijnej situácie. Na predmetnú situáciu je nutné aplikovať osobitnú zodpovednosť podľa , v rámci ktorej odporca zodpovedá objektívne bez možnosti exkulpácie. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom zavinil spôsobenie tejto škody.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že výkonom činnosti pracovného stroja nie je samotný výkop, ale aj samotný pohyb tohto pracovného stroja pri výkope danej ryhy na danom mieste. Teda aj pohyb pracovného stroja pri výkope je nesporne nutné považovať za výkon činnosti pracovného stroja, na výkon ktorej je tento zo svojej povahy určený. Tento pohyb nemožno zamieňať s povahou dopravného prostriedku pracovného stroja, ak sa premiestňuje z jedného miesta pracovnej činnosti na iné miesto pracovnej činnosti. Podľa názoru odporcu je jedinou príčinou vzniku škody tá skutočnosť, že navrhovateľ, resp. prostredníctvom neho určený zmluvný partner, resp. vlastník predmetného pozemku neoznačil predmetnú plynovú prípojku takým spôsobom, ako určuje právny predpis, teda takým spôsobom, ako to učinili pracovníci SPP po škodovej udalosti. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, akú právnu povinnosť mal porušiť odporca, v príčinnej súvislosti s ktorou mala vzniknúť škoda.

Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že návrh zamietol. Navrhovateľ podal proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č.k. X O.-XXX M. D. XX.X.XXXX tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ na zistený skutkový stav aplikoval ust. , túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V čase, keď došlo k poškodeniu plynovej prípojky, neplnil pracovný stroj (bager) funkciu dopravného prostriedku, ale bol používaný na činnosť, ku ktorej slúži. Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa teda nemožno dospieť k záveru, že by jeho právny názor, ak na danú vec aplikoval ust. a pís. a/ , ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci.

Zodpovednosť prevádzkovateľa podľa týchto zákonných ustanovení je objektívna zodpovednosť, tzn., že prevádzkovateľ zodpovedá za škodu bez ohľadu na zavinenie, ak vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa však nie je zodpovednosťou absolútnou, pretože ust. formuluje dva liberačné dôvody, ktorých preukázaním sa môže prevádzkovateľ čiastočne alebo úplne zodpovednosti zbaviť (liberovať). Vedľa škody spôsobenej neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke (tento dôvod odporca netvrdil ani nepreukazoval) je takýmto liberačným dôvodom škoda spôsobená vlastným konaním poškodeného. Ide tu rovnako o objektívne posudzované konanie bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité iba to, či a v akom rozsahu takéto konanie viedlo k vzniku škody. Prevádzkovateľovi nemožno uložiť povinnosť zo zodpovednosti za škodu vôbec alebo sčasti, ak si ju poškodený spôsobil úplne alebo sčasti sám svojím konaním. Pokiaľ je konanie poškodeného jedinou príčinou vzniku škody, prevádzkovateľ činnosti sa úplne zbaví zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu ponesie sám poškodený. Pokiaľ je ale jeho konanie len jednou z príčin škody a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti, nesie zodpovednosť poškodený za škodu iba pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá aj prevádzkovateľ. Pokiaľ teda okresný súd ustálil zodpovednosť odporcu v zmysle , ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa môže zbaviť iba v prípade preukázania už spomínaných liberačných dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu boli závery prvostupňového súdu, že vzniknutá škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, predčasné. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, že záver okresného súdu o poškodení plynovej prípojky už pred konaním odporcu nevyplýva z vykonaného dokazovania, táto skutočnosť zo strany účastníkov nebola ani tvrdená. Prvostupňový súd tiež neprihliadal na všetky okolnosti, za ktorých došlo pri premiestňovaní bagra k posunu kameňov nachádzajúcich sa na prípojke. Keďže poškodená prípojka sa nachádzala na nehnuteľnosti, ktorá nepatrí do vlastníctva objednávateľa výkopových prác T. Č., bolo potrebné zaoberať sa okolnosťami, pre ktoré sa odporca otáčal práve na mieste, kde sa táto prípojka, resp. suť nachádzala, či bol oprávnený vstupovať za tým účelom na nehnuteľnosť, na ktorej je uvedená prípojka, následne uvedené skutočnosti vyhodnotiť z pohľadu príčin vzniknutej škody, najmä, či škoda bola spôsobená výlučne (ne)konaním navrhovateľa tak, ako vyhodnotil súd v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom konaní preto okresný súd zistí a vyhodnotí vykonávanie prevádzkovej činnosti odporcom a okolnosti, za ktorých došlo k poškodeniu uvedenej prípojky a svoje závery o prípadnom poškodení plynovej prípojky pred vykonaním prevádzkovej činnosti odporcom odôvodní, aby bolo zrejmé, na základe ktorých dôkazov a akým hodnotením k nim dospel.

Súd vykonal následne v dňoch XX.X.XXXX G. XX.X.XXXX pojednávania, na ktorých vykonal na návrh navrhovateľa dokazovanie výsluchom svedkov H. Š. G. Š. J. a na návrh odporcu výsluch svedka T. Č.. Odporca na pojednávaní na otázku súdu, z akého dôvodu sa otáčal s bagrom na pozemku, na ktorom bola prípojka, ku ktorej poškodeniu došlo tým, že odporca narazil, resp. posunul suť nachádzajúcu sa na tejto prípojke, odporca uviedol, že on sa len otáčal na vozovke, nakoľko na konci vozovky bola vysypaná suť a koleso sa mohlo o tú suť oprieť. On teda na vedľajšom pozemku nebol, bol iba na komunikácii. Suť teda nebola len popri ceste, ale bola na konci cesty, teda na ceste, pretože tam sa cesta končí, a tá cesta bola urezaná tou suťou. Podľa názoru odporcu to prípojka ani nebola, ako prípojku to spravili plynári až potom, keď sa to našlo, lebo to nemalo chráničku a nebola tam žiadna ceduľka. Tiež je otázne, či tú prípojku poškodil práve bager a či prípojka v tej zemi nefučala predtým, ako oni potom prišli na to, že to fučí. Pretože keď prišli plynári, vlastne nebolo vidno nič, len počuli syčanie z kameňov, preto ho plynári požiadali, aby tú kopu kamenia odhrabal bagrom. Právny zástupca odporcu zdôraznil, že odporca sa oprel zadným kolesom bagra o sutinu, ktorá bola na vozovke, teda prípojka na vozovke nebola, ale na vozovke bola práve sutina a rozhodné pre posúdenie veci je skutočnosť, z akého dôvodu bola táto prípojka zasypaná sutinou, keďže v prípade, že to bola prípojka, je nesporné, že mala byť označená ako ostatné prípojky a nie byť zasypaná sutinou.

Poverená zamestnankyňa navrhovateľa uviedla, že jedna vec je zasypanie technického zariadenia sutinou a druhá vec je neoprávnený vstup na pozemok. Je teda sporné, či si odporca vyžiadal súhlas spoločnosti Z., aby mohol vstúpiť na tento pozemok a jedná sa o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva tejto spoločnosti a tiež Mesta Žilina, keďže týmto nájazdom bola prípojka poškodená. Pokiaľ by teda nedošlo k neoprávnenému vstupu na cudzí pozemok a to aj za predpokladu, že by prípojka nespĺňala všetky technické predpoklady, ktoré by mala mať, k žiadnemu vzniku škody by nedošlo.

Svedok T. Č. uviedol, že odporca u neho na chalupe vykonával práce pri výkope základov pre plot a pri otáčaní na ceste, nejakej sutine, poškodil plyn, resp. nejakú plynovú prípojku a svedok potom zavolal plynárov, ktorí tú situáciu po príchode riešili a nejakým spôsobom plyn odstavili a opravili. Odporca sa pri vykonávaní práce pohyboval sčasti po pozemku svedka, sčasti po susediacej ceste a sčasti po susedovom pozemku. Cesta, ktorá vedie popri pozemku svedka je slepá ulica, ktorá tam končí a nasleduje susedov pozemok. Plynová prípojka sa nachádza na konci cesty, a bola a aj je zasypaná suťou nachádzajúcou sa sčasti na ceste a sčasti na pozemku. Z výpovede svedka vyplynulo, že nepožiadal SPP o vytýčenie, kde v teréne sa nachádzajú prípojky, nakoľko výkopové práce sa mali realizovať na pozemku vo vlastníctve svedka a vo vlastníctve suseda, ktorý o tom vedel a s tým súhlasil a o žiadnych sieťach nevedeli. Keby sused niečo vedel, tak by mu určite o týchto sieťach niečo povedal. O asistenciu pri výkone výkopových prác nepožiadali, nevedel, koho by mal požiadať. Uvedená suť sa nachádza sčasti na ceste a sčasti zasahuje aj na ten susedov pozemok, a to doposiaľ. Sused sa volá pán Y. a má zrejme firmu Z.. Suť zrejme slúži na to, aby nikto nechodil ďalej. Suť tam bola už vtedy, keď sa tam svedok nasťahoval v roku 2009. Suť je teda vysypaná na ceste sa zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve suseda, ktorý tam vlastní viacero pozemkov. Potom, ako odporca zavolal svedka na miesto poruchy plynovej prípojky, svedok cítil, resp. všetci videli, že je to plyn a hlavne to počuli a videli, že z tej sute, keď to fučalo, odletovala drobná suť. Následne vlastne časť tej rúry aj videli, keď to nejakým spôsobom obnažili a zbadali, že je to plyn. Potom svedok zavolal plynárov. V súčasnej dobe plynová prípojka vyčnieva z tej sute von a je vlastne vidno žlto-červenú rúru, ktorá tam predtým nebola. Pozemok vo vlastníctve svedka je ohraničený od cesty plotom a je vo vzdialenosti asi jeden meter od sute. Odporca kopal ryhu pod plot sčasti z pozemku vo vlastníctve svedka, potom musel stáť aj na ceste a v dolnej časti musel stáť aj na pozemku suseda.

Svedok H. Š. na pojednávaní uviedol, že o tomto prípade vie preto, že bol zasahujúcim montérom pri roztrhnutej prípojke. Prišiel na miesto a zistil, že je roztrhnutá plynová prípojka, dal si ju odbagrovať, zabezpečil únik plynu a zavolal dispečerovi. Potom bol privolaný technik plynárenských zariadení a prípojka sa dala do pôvodného stavu tak, že sa vyrezal poškodený kus a nazváral sa tam nový kus. Na mieste, na ktorom bola poškodená prípojka, bola nejaká halda kameniva, svedok prípojku nevidel a musel si ju dať odkopať. Časť prípojky bola v zemi a časť na povrchu. Svedok uviedol, že sa jednalo zrejme o nejakú prípojku vyhotovenú v predstihu pre nejakú parcelu, teda o inžinierske siete vyhotovené na nejakom stavebnom pozemku. Z výpovede svedka vyplynulo, že svedok sa nestretáva bežne s prípadmi, že by prípojky plynu boli pod sutinou a za účelom prístupu k nim by bolo potrebné ich odhrabávať spod kamenia. Niekedy sa však stáva, keď sú vyhotovené prípojky v predstihu, nachádzajú sa v zemi a ľudia si ich nevšimnú a ohnú ich. Z výpovede svedka vyplynulo, že únik plynu aj v malých množstvách je cítiť aj na voľnom priestranstve.

Svedok Š. J. na pojednávaní uviedol, že o tomto prípade ho informoval dispečer SPP. Svedok následne zavolal pracovníka, ktorý mal pohotovosť - pána Š., aby išiel obhliadnuť miesto a aby to obzrel a zabezpečil únik plynu. Potom, ako svedka pohotovostný montér pán Š. informoval, aký je problém na mieste, svedok považoval za potrebné tam ísť osobne, lebo montér mu oznámil, že tam bolo nejaké prederavené potrubie a zdalo sa, že sa bude jednať o vyššiu škodu z dôvodu úniku plynu. Po príchode na miesto samé svedok videl, že únik plynu bol zaistený, plyn neunikal, rúra bola obnažená tak, že bola odhrabaná. Z výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ sa jedná o prípojku, mal by trčať zo zeme kus rúry, potrubie, aby to bolo vidno. Svedok uviedol, že si nepamätá, či sa jednalo o potrubie alebo o prípojku. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že je povinnosťou vlastníka pozemku požiadať prevádzkovateľa sietí podľa Energetického zákona o vytýčenie plynárenskej siete pri výkopových prácach. Pri samotných výkopových prácach však nemusí byť pracovník SPP prítomný, pokiaľ sa nejedná o práce na plynovode. Ak by sa malo jednať o plynovú rúru, mala by byť minimálne v hĺbke pol metra v zemi. Pokiaľ sa však v tomto prípade jednalo o prípojku, tak rúra mala byť vyvedená nad zem. Z výpovede svedka vyplynulo, že nie je správne zahádzať prípojku sutinou. Svedok po nahliadnutí na fotodokumentáciu so zobrazenou prípojkou opatrenou chráničkou s červenou nálepkou so žltými písmenami s nápisom: HUP uviedol, že takýmto spôsobom sa označujú nielen prípojky, ale aj končiaci plynovod, nejaký uzáver. Svedok následne túto udalosť ohlásil, je o tom záznam v systéme SAP. Svedok uviedol, že je zamestnaný 40 rokov v SPP a do služieb chodí ako pohotovostný technik 10 rokov, ale na takýto prípad, že by prípojka bola pod sutinou, si nepamätá.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci svojej záverečnej reči uviedla, že navrhovateľ má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prípojka je vo

vlastníctve navrhovateľa a aj keď bola zahádzaná sutinou, bola po dlhšiu dobu v prevádzky schopnom stave, teda bola funkčná a plyn z nej neunikal. Až nájazdom kolies bagra na sutinu kameňov došlo k jej poškodeniu, s čím v príčinnej súvislosti začal unikať plyn. Navrhovateľ si teda škodu nespôsobil sám. Odporca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle Energetického zákona, keď nepožiadal prevádzkovateľa siete o vytýčenie plynovej siete a nemohol vedieť, kde presne sa plynové zariadenie, teda prípojka, nachádza. Pokiaľ by aj prípojka bola zahádzaná sutinou, pri splnení tejto povinnosti zo strany odporcu by nedošlo ku škode na prípojke.

Právny zástupca odporcu v rámci svojej záverečnej reči uviedol, v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku škode došlo prevádzkovou činnosťou odporcu, teda nebolo vyvrátené tvrdenie, že ku škode mohlo dôjsť už predtým, ako začal odporca na danom mieste svoju činnosť. Bola preukázaná danosť liberačného dôvodu v zmysle posledná časť vety , teda škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. KS ako súd odvolací v tejto veci zdôraznil, že aj pri aplikácii tohto liberačného dôvodu je toto konanie alebo nekonanie poškodeného potrebné posudzovať objektívne, a to bez ohľadu na zavinenie. Bolo teda nesporne preukázané, že len nekonanie poškodeného v celom rozsah viedlo k vzniku škody, a to tým, že nezabezpečil, aby daná prípojka bola riadne vybudovaná, označená, v súlade s platnými právnymi predpismi, vnútornými predpismi spoločnosti SPP a zaužívanou praxou v spoločnosti SPP. To, že tak nebolo, potvrdili aj samotní pracovníci SPP, ktorí boli v konaní vypočutí, pričom jeden z nich bol technik so 40-ročnou praxou a nikdy sa nestretol s prípojkou, ktorá by bola takouto sutinou, kamením, zahádzaná. Táto prípojka teda bola zahádzaná sutinou, ktorej časť bola aj na ceste, komunikácii, na ktorej sa pohyboval odporca s bagrom, ktorý sa oprel zadným kolesom bagra o sutinu nachádzajúcu sa ešte na ceste a posunom tejto sutiny mohlo dôjsť, aj vzhľadom na jej rozmery a váhu, jednalo sa o betón, ku kontaktu s prípojkou. Nebolo preukázané ani tvrdenie, že odporca poškodil prípojku samotným kopaním, bagrovaním, čo nebolo zo strany navrhovateľa ani tvrdené. Pokiaľ sa jednalo o vytýkanie absencie vytýčenia sietí, je potrebné uviesť, že tam, kde odporca kopal bagrom, siete neboli a pri akceptácii takéhoto názoru museli by byť siete vytýčené v podstate aj na komunikácii verejne prístupnej, kde sa nachádzala predmetná sutina, čo z právneho hľadiska neobstojí.

Podľa ust. , (ďalej len ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa ust. škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa ust. zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. bodov 6, , , , o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.7.2012

- distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia,

- odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom,

- koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,

- odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu,

- plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod. Podľa ust. prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete.

Podľa ust. koncový odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa ust. ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Podľa ust. ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm, c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm, d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, f) 8 m pre technologické objekty, g) 150 m pre sondy, h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmene a) až g). Podľa ust. vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pracovníka prevádzkovateľa siete. Podľa ust. poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí plynárenské zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.

Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

Súd v konaní postupoval podľa ust. (ďalej len ), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ust. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh v celom rozsahu zamietol. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. XCo /.-XXX súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom svedka T. Č. a výsluchom svedkov - zamestnancov Slovenského plynárenského priemyslu H. Š. G. Š. J. a dospel k záveru, že odporca sa v celom rozsahu zbavil zodpovednosti za škodu podľa ust. , nakoľko ku škode došlo v celom rozsahu vlastným konaním poškodeného.

V prípade škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Konkrétny prejednávaný prípad je potrebné subsumovať pod ust. , podľa ktorého je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Liberačný dôvod musí podľa dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa .

Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že na vznik zodpovednosti odporcu za škodu je potrebné aplikovať zák. ustanovenie , vysporiadal v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX napadnutým odvolaním tak, že daný prejednávaný prípad nie je možné subsumovať pod uvedené zákonné ustanovenie z dôvodu, že základným predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je spôsobenie škody osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom bager, ktorým vykonával odporca výkopové práce, je síce dopravným prostriedkom, jeho hlavnou funkciou však nie je preprava osôb a vecí, ale jeho pracovná činnosť. Bager sa prepravuje po verejných komunikáciách len vtedy a len za tým účelom, aby sa takýmto spôsobom dostal na miesto výkonu prác, na ktorú je určený a len v tomto prípade má povahu dopravného prostriedku a v prípade spôsobenia škody pri jeho prevádzke ako dopravného prostriedku by bola daná zodpovednosť jeho prevádzateľa podľa ust. . Pri spôsobení škody, titulom ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha od odporcu jej náhrady, bager nebol v režime dopravného prostriedku, ale v režime pracovného stroja, preto bolo potrebné tento prípad podriadiť pod ust. , upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd.

Odvolací súd však prisvedčil odvolateľovi, že záver okresného súdu v napadnutom rozsudku, že k poškodeniu plynovej prípojky mohlo dôjsť už pred konaním odporcu, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd vykonal v ďalšom konaní dokazovanie aj na túto skutočnosť a z výsluchu svedka T. Č. mal preukázané, že po poškodení prípojky svedok plyn cítil a najmä všetci vedeli, že sa jedná o plyn, čo zistili najmä sluchom, nakoľko plyn výrazne fučal, a tiež zrakom, keď videli, že tlak plynu spôsoboval pohyb - odletovanie drobných častí sutiny. Z výpovede svedka H. Š. mal súd preukázané, že únik plynu je možné aj v nízkych koncentráciách cítiť čuchom, a to aj na voľnom priestranstve. V konaní tak nebolo preukázaná opodstatnenosť tvrdenia odporcu na pojednávaniach konaných XX.X.XXXX G. XX.XX.XXXX, že prípojku mohol poškodiť aj niekto, kto sutinu na prípojku vysypal, pretože odporca sa pri otáčaní bagra len oprel kolesom o sutinu, preto nie je zrejmé, že práve on prípojku poškodil. Vyhodnotením vykonaného dokazovania výsluchom uvedených svedkov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že k priamemu poškodeniu prípojky došlo pri prevádzkovej činnosti vykonávanej odporcom.

Odvolací súd vytkol tiež prvostupňovému súdu, že tento neprihliadal na všetky okolnosti, za ktorých došlo pri premiestňovaní bagra k posunu kameňov nachádzajúcich sa na prípojke, a síce, prečo sa odporca otáčal práve na mieste, kde sa táto prípojka, resp. sutina nachádzala a či bol oprávnený vstupovať za tým účelom na nehnuteľnosť, na ktorej je prípojka umiestnená.

Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia vykonal na túto skutočnosť dokazovanie, a to opätovným výsluchom odporcu a svedka T. Č., ktorých výsluchom mal preukázané, že odporca sa pri pohybe pracovného stroja - bagra nenachádzal na pozemku, na ktorom je umiestnená zmienená plynová prípojka, ale v čase vzniku škody sa pohyboval len na verejnej miestnej komunikácii. Teda v konkrétnom čase, kedy došlo k poškodeniu plynovej prípojky odporcom, sa odporca otáčal na verejnej miestnej komunikácii, na ktorej sa nachádzala sutina, ktorá sa zároveň nachádzala aj na pozemku priľahlom ku tejto komunikácii. Teda je možné povedať, že sutina sa nachádzala na hranici pozemkov - na hranici miestnej komunikácie a vedľajšieho pozemku, sutina zasahovala teda ako do komunikácie, tak i do vedľajšieho pozemku s umiestnenou prípojkou nachádzajúcou sa pod touto sutinou. Zároveň je potrebné poznamenať, že zmienená miestna komunikácia je slepou ulicou a sutina sa nachádza na konci tejto ulice. Odporca sa teda pri výkone svojej činnosti pohyboval len po verejnej komunikácii, nevstupoval na pozemok vo vlastníctve tretej osoby susediaci s miestnou komunikáciou, nemal na to dôvod a ani by sa naň nemohol s pracovným strojom dostať práve pre prekážku - vysypanú sutinu. Keďže plynová prípojka sa nachádzala na pozemku susediacom s cestou, bola zahádzaná sutinou a nebola riadne označená a v teréne viditeľná, došlo následne k jej poškodeniu tým konaním, že odporca sa kolesom bagra pri posune pracovného stroja po miestnej komunikácii oprel o sutinu nachádzajúcu sa na komunikácii a nachádzajúcu sa zároveň na vedľajšom pozemku, pričom následným pohybom a vzájomným kontaktom jednotlivých súčastí sutiny, teda kameňov, starého betónu a stavebného odpadu v smere od miestnej komunikácie k miestu na susednom pozemku, na ktorom sa prípojka nachádzala, došlo k jej poškodeniu. Súd následne skúmal príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu pri ním vykonávanej prevádzkovej činnosti a spôsobenou škodou. Na vznik zodpovednosti podľa stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3 , t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným

konaním poškodeného. Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi prevádzkovou činnosťou a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúce nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

V danom konkrétnom prejednávanom prípade bolo preukázané, že plynová prípojka nebola označená, nebola viditeľná, nachádzala sa pod kopou kamenia. Je tiež možné konštatovať, že došlo k bezprecedentnému zanedbaniu starostlivosti o stav plynárenského zariadenia, ktoré je okrem iného v rozpore so základnou všeobecnou prevenčnou zodpovednosťou, zakotvenou v ust. , podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Zároveň je v rozpore aj so záväzkom zhotoviteľa SPP a.s. vyplývajúcim pre zhotoviteľa zo zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi SPP a.s. a Mestom Žilina ako objednávateľom, ktorej predmetom je vykonávanie prevádzkovania, údržby a opravy plynárenského zariadenia: STL plynovodu PE DN 50 v dĺžke 100,9 m pre obytný súbor Budatín - 5RD. Podľa bodu I.2 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať na zariadení STL plynovodu činnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky plynárenského zariadenia, a to údržbu a sledovanie celkového technického stavu plynárenského zariadenia (pochôdzky, kontroly trás, plynárenských zariadení, kontrola tesnosti) v zmysle pravidiel pre prevádzku a údržbu plynárenských zariadení platných v SPP. Tým došlo k protiprávnemu stavu spôsobenému zanedbaním starostlivosti o plynárenské zariadenie zo strany navrhovateľa, resp. toho, koho údržbou plynovodu poveril, čo je podľa názoru súdu jedinou príčinou škody a je možné konštatovať, že navrhovateľ si zanedbaním údržby plynovej prípojky, ktorá nebola riadne v teréne označená, spôsobil škodu sám. Pokiaľ by bola prípojka riadne označená a teda viditeľná a napriek tomu by sa odporca pohyboval v jej blízkosti s pracovným strojom vo vzdialenosti, v ktorej by ju mohol poškodiť, niesol by plnú zodpovednosť za vzniknutú škodu na prípojke, z ktorej zodpovednosti by sa nemohol vyviniť. Vzhľadom na to, že prípojka bola zasypaná kopou sutiny, teda kameňov a ďalším materiálom, nebolo možné rozumne predpokladať, že v sutine môže byť nejaká plynová prípojka skrytá, ktorej narušenie vzhľadom na všeobecne známu vedomosť o hroziacom nebezpečenstve pri neodbornej manipulácii s plynom môže spôsobiť škody na majetku, i na zdraví. Na základe takto zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že odporca sa zbavil svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že plynová prípojka nebola v teréne viditeľná a ani nebola umiestnená na miestnej komunikácii, po ktorej sa odporca s pracovným strojom v rámci vykonávania pracovnej činnosti pohyboval.

Pokiaľ odporca v priebehu konania uvádzal tvrdenia za účelom svojho vyvinenia sa z objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, navrhovateľ k týmto tvrdeniam neuvádzal žiadne relevantné skutkové a právne tvrdenia. Len poukazoval na porušenie povinnosti odporcu zistiť si pred výkopovými prácami, kade vedú inžinierske siete. Pokiaľ v priebehu konania poukazoval navrhovateľ na takúto povinnosť každého, kto mieni v nejakej oblasti vykonávať stavebné práce, zistiť si, kadiaľ vedú inžinierske siete, súd zdôrazňuje, že odporca nepoškodil inžinierske siete nachádzajúce sa v zemi (z výpovede svedka Š. J. vyplynulo, že plynová sieť sa musí nachádzať v zemi v hĺbke pol metra pod povrchom zeme), ale prípojku plynu nachádzajúcu sa na zemskom povrchu, ktorá by za bežných okolností bola výrazne farebne označená, umiestnená v ochrannom obale - rúrke osadenej kolmo na zemský povrch, a nie nachádzajúca sa pod sutinou, teda kopou kameňov, starého betónu a stavebného odpadu. K poškodeniu prípojky však nedošlo pri vykonávaní výkopu do zeme, ale pri presune pracovného stroja na inú časť pracoviska, pričom bola poškodená prípojka nachádzajúca sa na zemi, nie potrubie položené v zemi. Námietka navrhovateľa je preto irelevantná. Nebolo potrebné, ako to tvrdil navrhovateľ, aby si odporca, resp. objednávateľ prác vykonávaných odporcom zabezpečili od prevádzkovateľov sietí vytýčenie plynovej siete, resp. inej siete. Súd teda uzatvára, že konanie poškodeného navrhovateľa bolo jedinou príčinou vzniku škody a odporca ako prevádzkovateľ činnosti sa úplne zbavil zodpovednosti za škodu, preto návrh ako nedôvodný na základe takto vykonaného dokazovania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plne úspešným účastníkom je odporca, ktorý má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Odporca si prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním doručeným súdu dňa 02.07.2014 uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, a to za nasledovné úkony:

A. úkony právnej služby a k nim prináležiaci režijný paušál : 1. prevzatie a príprava zastúpenia - na základe plnomocenstva zo dňa 10.11.2011 2. vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 15.11.2011 3. účasť na pojednávaní - 16.05.2012 4. ďalšia porada s klientom - 01.06.2012 5. vyjadrenie zo dňa 07.06.2012 6. účasť na pojednávaní - 12.10.2012 7. vyjadrenie k odvolaniu - 09.01.2013 8. ďalšia porada s klientom - 23.06.2014 9. účasť na pojednávaní - 25.06.2014 10. účasť na pojednávaní - 30.06.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom v súlade s príslušnými ustanoveniami a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a odporcovi priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobnému návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

4. ďalšia porada s klientom dňa 01.06.2012 (v zmysle priloženého záznamu z porady na č.l. 93 od 14.15 hod do 15.20 hod) podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 16,60 eur (2/3 z 24,90 eur), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

Súd za úkon uvedený pod bodom 4 nepriznal plnú tarifnú odmenu tak, ako ju vyčíslil a uplatnil právny zástupca odporcu v sume 24,90 eur, keďže uvedená porada trvala len jednu celú hodinu (ďalšia hodina nebola ukončená) a v takom prípade v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. prináleží len odmena vo výške 2/3 základnej tarifnej odmeny za každú skončenú hodinu (2/3 z 24,90 eur). Porada bola preukázaná riadnym zápisom z nej podpísaným odporcom.

5. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 07.06.2012 (na základe výzvy súdu) podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

6. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 12.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

7. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 09.01.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

8. ďalšia porada s klientom dňa 23.06.2014 (v zmysle priloženého záznamu z porady na č.l. 169 od 15.10 hod do 17.20 hod) podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 2 x 24,90 eur spolu: 49,80 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur;

V súvislosti s úkonom uvedeným pod bodom 8 súd poukazuje na to, že v zmysle zápisnice z rokovania s klientom zo dňa 23.06.2014 rokovanie trvalo od 15,10 hod do 17,20 hod, čiže dve skončené hodiny. V zmysle § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. účinnej ku dňu vykonania tohto úkonu, odmena za jeden úkon patrí za každú skončenú hodinu. V danom prípade rokovanie trvalo dve skončené hodiny. Odmena potom predstavuje odmenu ako za dva úkony právnej služby. Z tohto dôvodu potom súd priznal odmenu zvýšenú tak, ako je uvedené pod bodom 8, tj. vo výške 2 x 24,90 eur.

9. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 25.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur;

10. úkon právnej služby: účasť pojednávaní dňa 30.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 24,90 eur; režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 342,87 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, T.: XX/XXXX, v súlade s , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).