Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľov: 1. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, P., XXX XX S., 2. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, P., XXX XX S., 3. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX S., 4. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX F., 5. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Š. XXX, XXX XX F. B., proti odporcom: 1. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 2. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií, Štefanovičova 5, Bratislava, 3. Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ T. B. sa návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2004 domáhal voči odporcom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa

Svoj návrh odôvodnil tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. vložil na základe zmluvy o tichom spoločenstve TS-ZV-2001 /OS-OS sumu vo výške 286.000,-Sk. Uzavretím zmluvy neporušil žiadne predpisy, vzhľadom k tomu, že v tom čase sa úroková sadzba v bankových subjektoch prudko znižovala. Odporcovia v rámci svojich zákonných povinností nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu tzv. nebankových subjektov na trhu. To že podnikanie týchto subjektov je v rozpore s platným právnym poriadkom v čase uzavretia zmlúv konštatovalo podľa navrhovateľa aj Ministerstvo financií SR, a to vo svojom liste zo dňa 25.03.2002. O vedomosti odporcov o protiprávnom stave vo veci podnikania tzv. nebankových subjektov svedčí aj uznesenie vlády č.10, ktorým bol schválený návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez povolenie. Tým, že vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných v nebankových subjektoch, značne poškodila na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov. Ďalej poukázal na list Úradu vlády SR zo dňa 30.07.2002, č. 964/2002 PV a na masívnu reklamu nebankových subjektov v médiách. Pasívnu legitimáciu odporcov preukazoval navrhovateľ , a .

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade nie je možné považovať postup útvarov Policajného zboru proti spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. za nesprávny úradný postup, nakoľko tu chýba príčinná súvislosť medzi konaním útvarov Policajného

zboru a škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi. Problematike činnosti nebankových subjektov sa úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len "ÚFP SKFP P PZ") venoval od roku 1999. ÚFP SKFP P PZ sa pri uvedenom preverovaní v prvom rade zaoberal uzavretými zmluvami o tichom spoločenstve, nakoľko tieto zmluvy je možné považovať za jednu z foriem nesubjektívneho konania. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke, pri uzavretí zmluvy o tichom spoločenstve podľa a nasl. v znení neskorších predpisov, vzniká záväzkový vzťah, ktorý je odlišný od zmluvy o pôžičke tým, že nie je zaručený výnos z vkladu. Postup útvarov Policajného zboru za nesprávny postup nemožno považovať pretože chýba príčinná súvislosť medzi konaním útvarov Policajného zboru a škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s touto spoločnosťou záväzkové vzťahy a zveril im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 2. rade poukazoval na skutočnosť, uzavretím zmlúv o tichom spoločenstve navrhovateľ investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankového subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade jednalo o súkromnoprávny vzťah. Podľa výpisu z obchodného registra predmetná obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. nemožno stotožňovať s činnosťou bánk, investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedená spoločnosti tiež nespĺňala podmienky pre banky v zmysle a preto nepodliehala dohľadu NBS. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu, súčasne škoda, ktorá vznikne zo súkromnoprávneho vzťahu nemôže byť prenášaná na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej poskytli svoje peňažné prostriedky. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musí znášať aj riziká s tým spojené. Poukazoval na skutočnosť, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť uplatniť si náhradu škody vo vzťahu k štátu, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi škodou a postupom ktoréhokoľvek orgánu štátu, nakoľko navrhovateľ vstúpil do súkromnoprávneho vzťahu a nebankovým subjektom, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť podľa ustanovení a ktorého činnosť nepodliehala dohľadu štátu. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Odporca v 3. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť, či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o., nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky v zmysle a preto nepodliehajú dohľadu NBS. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičné spoločnosti, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu, súčasne škoda, ktorá vznikne zo súkromnoprávneho vzťahu nemôže byť prenášaná na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej poskytli svoje peňažné prostriedky. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Pôvodný navrhovateľ v konaní zomrel a zaniklo plnomocenstvo udelené advokátovi v konaní, preto súd vylúčil návrh navrhovateľa na samostatné konanie. Súd podľa pokračoval v konaní s dedičmi poručiteľa.

Nakoľko sa navrhovateľ v 3.rade, navrhovateľ v 5. Rade, odporca v 1. Rade, odporca v 2. Rade a odporca v 3. rade na pojednávanie nedostavili, hoci mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pričom nežiadali o odročenie pojednávania, súd vec prejednal a rozhodol podľa , ods.2 v ich neprítomnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľa v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa vykonaným dožiadaným súdom, oboznámením sa so zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 08.11.2001, vyjadrením odporcov, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 08.11.2001 zmluvu o tichom spoločenstve podľa a nasl. a vložil do tejto spoločnosti sumu 286.000,-Sk. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s dohodnutým ročným úrokom. Navrhovateľ si všetky svoje zmluvné povinnosti splnil, avšak dlžník mu do dnešného dňa poskytnutú finančnú pôžičku s dohodnutým úrokom a vkladom do spoločnosti nevrátil. Navrhovateľ si svoj nárok proti dlžníkovi uplatnil v konkurznom konaní.

Podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ,3 ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.

Podľa o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a

spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

V danom prípade sa navrhovatelia domáhali plnenia titulom náhrady škody. Podmienkou uplatnenia nároku je preukázanie vzniku škody, nesprávneho úradného postupu odporcu a príčinnej súvislosti tohto postupu so vznikom škody, pričom štát v tomto prípade zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, pričom môže konať v zákonom dovolenom rozsahu. Kompetencie odporcu v rámci výkonu štátneho dozoru spočívali v zákaze neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. V danom prípade išlo o činnosť, pri ktorej osoby zhromažďovali peňažné prostriedky predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany B.M.G Invest s.r.o. ako zmluvného účastníka zmluvy o pôžičke nešlo. Súd v zmysle uvedeného vyvodil, že v danom prípade nebolo v právomoci odporcov zakázať činnosť, ktorá spočívala v uzatváraní zmlúv o tichom spoločenstve, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.

V súlade s princípom zmluvnej voľnosti navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkových vzťahov s obchodnými spoločnosťami a prevzal tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, pričom štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektmi, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom a možnosť nadobúdať majetkové hodnoty v zmysle zmluvných dojednaní.

Od účinnosti o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. V zmysle až je stanovené, že úrad mohol ukladať sankcie len subjektom špecifikovaným v , ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. Obchodná spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. takýmto subjektom nebola, preto jej úrad sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, generálnej prokuratúre a vláde SR navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní mali postupovať z úradnej povinnosti, veci prejednať čo najrýchlejšie a zachovávať občianske práva zaručené , nakoľko mali dostatok informácií a nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, pričom nekonali, príp. konali zdĺhavo, čím umožnili páchať trestnú činnosť. Z návrhu však nevyplýva, ktoré z viacerých orgánov mali začať konať, podľa ktorých konkrétnych ustanovení mali konať a akým spôsobom mali konať, aby ich nekonanie bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu nesprávny úradný postup, pričom v konaní nestačí len všeobecne poukázať na to, že štátny orgán nepostupoval v súlade so zákonom.. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľ tak vo svojom návrhu na začatie konania ani neskôr v konaní neurobil, neoznačil konkrétne konania a neuviedol, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť, preto súd dospel k záveru, že nesprávny úradný postup nebol zo strany navrhovateľa a ani po vykonanom dokazovaní v konaní preukázaný.

V danom prípade tiež absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a vznikom škody na strane navrhovateľov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda na strane navrhovateľov vznikla v dôsledku platobnej neschopnosti nebankových subjektov splniť si svoje záväzky, ktoré vyústili do vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti. Akýkoľvek iný postup ako ten, ktorý bol zvolený zo strany štátnych orgánov, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, nemohli ovplyvniť vznik škody a vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky ako poškodenej voči nebankovým subjektom.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešným odporcom trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na podpísanom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.