Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/267/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľky: X.. J. Q., Z.. X.X.XXXX, Q. X, XXX XX B., zast.: JUDr. Gabriela Funcíková, advokátka, Budovateľská 1, 821 08 Bratislava proti odporcovi: D.. X. Q., Q. X, XXX XX B. o zaplatenie sumy 1.165,43 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.165,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47,20 eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 116,34 eur od 1.10.2010 do zaplatenia zo sumy 112,57 eur od 1.11.2010 do zaplatenia zo sumy 123,35 eur od 1.12.2010 do zaplatenia zo sumy 178,56 eur od 1.1.2011 do zaplatenia zo sumy 145,68 eur od 1.2.2011 do zaplatenia zo sumy 143,61 eur od 1.3.2011 do zaplatenia zo sumy 170,15 eur od 1.4.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,97 eur od 1.5.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 484,16 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 70 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 414,16 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13.5.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.165,43 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedla, že odporca je jej bývalý manžel a že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2002, č.k. -34, právoplatným dňa 25.1.2003. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom nadobudla počas trvania manželstva (okrem iného) nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Bernolákovo, okres Senec. Počas trvania manželstva uzavreli dňa 19.5.1992 dohodu o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa vo forme notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo zúženie rozsahu BSM tak, že navrhovateľke pripadol na uvedenom rodinnom dome podiel o veľkosti 1/3 a odporcovi podiel o veľkosti 2/3. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od 19.8.2010 odporca so svojou súčasnou manželkou býva v predmetnom rodinnom dome, v ktorom súčasne býva navrhovateľke s dospelým synom. Odporca si neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva a užívania rodinného domu a v rodinnom dome býva spolu so svojom manželkou bez toho, aby prispieval na úhrady

za energie a iné náklady spojené s užívaním domu. Navrhovateľka súčasne uviedla rozpis jednotlivých platieb za obdobie, odkedy sa odporca s manželkou nasťahoval do spoločného domu (19.8.2010) až do apríla 2011, a to za plyn, elektrinu, SIPO, vodu, žumpu, komunálny odpad a poistku v celkovej výške 1.165,43 eur t.j. vo výške 1 celkových nákladov za dané obdobie prepočítané alikvotne podľa počtu dní.

Odporca v písomnom odpore zo dňa 20.6.2011 uviedol, že nárok navrhovateľky na náhradu nákladov na prevádzku domu považuje za vysporiadaný - uhradený, nakoľko došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľky a odporcu podľa . Ohľadom započítania poukázal na svoj list zo dňa 31.8.2010 označený ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 24.8.2010“ adresovaný navrhovateľke. K jednotlivým nárokom ďalej uviedol, že vývoz komunálneho odpadu nevyužíva a že pomerný princíp podielu na nákladoch na prevádzku domu v 1 je neopodstatnený, nakoľko objektívnejšie pre stanovenie nároku navrhovateľky by bolo, keby vychádzala z porovnania spotreby z predchádzajúceho roku a z porovnania zvýšenia spotreby za obdobie odporcovho užívania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listom odporcu zo dňa 31.8.2010, písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 3.8.2011, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2002, č. k. -34, notárskou zápisnicou zo dňa 19.5.1992, N 263/92, Nz 240/92, dokladmi o úhradách, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2002, č. k. -34 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2003.

Z notárskej zápisnice zo dňa 19.5.1992, N 263/92, Nz 240/92 označenej ako dohoda o vyrovnaní súd zistil, že manželia D.. X. Q. a J. Q. sa dohodli v zmysle o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Z bodu 4 predmetnej zápisnice súd zistil, že nehnuteľný majetok pozostávajúci z domu a záhrady v B., Q. ul. X, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B., ktorý je zatiaľ v BSM sa delí na dva spoluvlastnícke podiely a to ak, že 2/3 pripadnú D.. X. Q. a 1/3 nehnuteľnosti pripadne J. Q..

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd konštatuje, že navrhovateľka si žalobným návrhom uplatňuje zaplatenie polovice úhrad, ktoré zaplatila za prevádzku rodinného domu v období od 19.8.2010 do apríla 2011.

Súd ďalej konštatuje, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo dňom 25.1.2003, a to právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava III o rozvode manželstva. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov právoplatne skočené.

Ohľadom uvedeného skutkového stavu je potrebné uviesť, že nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú vzťahy manželov pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo síce zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Preto v zmysle ustanovenia treba vychádzať z ustanovení , ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a z týchto ustanovení analogicky vychádza (totožne R 17/1967).

Prezentovaný názor podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. júna 2002, sp. zn. , v zmysle ktorého aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého.

Ďalej súd uvádza, že právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Úhrada nákladov spojených s užívaním a udržiavaním veci sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí).

V posudzovanom prípade však už žiadne spoločné finančné prostriedky od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevznikali, preto súd žalobou uplatňovanú sumu subsumoval pod ustanovenie , podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

Skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na plnenie povinný, t.j. namiesto dlžníka.

Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou právneho úkonu - zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonaného formou notárskej zápisnice. Podľa manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., okres Q. súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v roku 1984.

Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. B., okres Q. súd zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1/3 a odporca je podielovým spoluvlastníkom vo výške 2/3 na nehnuteľnosti - rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX. Ako právny titul nadobudnutia je uvedená notárska zápisnica Z. XXX/XX, Z. XXX/XX.

Z notárskej zápisnice zo dňa 19.5.1992 ako aj z príslušných listov vlastníctva vyplýva, že navrhovateľka a odporca nadobudli nehnuteľnosti za trvania manželstva, pričom z notárskej zápisnice tiež vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 30/2008, podľa ktorého dohodou (vo forme notárskej zápisnice) už nemožno meniť existujúce vlastnícke vzťahy, teda že takáto dohoda sa nemôže vzťahovať na majetok už patriaci od bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na základe uvedeného možno prijať záver, že predložená dohoda manželov o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 19.5.1992 je v rozpore so zákonom, konkrétne s , a teda podľa absolútne neplatná. Z toho možno ďalej usudzovať, že spornú nehnuteľnosť je potrebné zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných

Z citovaných ustanovení vyplýva, že dlžníci by v danom prípade zodpovedali veriteľovi spoločne a nerozdielne iba v tom prípade, ak by to bolo právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené, účastníkmi dohodnuté alebo by to vplývalo z povahy plnenia. Ak nebolo dohodnuté, že dlžníci sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, je povinnosť medzi nimi delená. Veriteľ je oprávnený požadovať od každého z dlžníkov len jemu zodpovedajúci podiel, pričom treba vychádzať z toho, že tieto podiely sú u všetkých dlžníkov rovnaké, ak nebolo dohodnuté niečo iné (Ro NS ČSR z 21.12.1973, sp. zn. ).

Na základe uvedeného možno prijať záver, že v posudzovanej veci je nutné uvažovať iba o delenej povinnosti, pričom podiely na dlhu u oboch dlžníkov sú rovnaké.

Odporca v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že nárok navrhovateľky na náhradu nákladov na prevádzku domu považuje za vysporiadaný - uhradený, nakoľko došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľky a odporcu podľa . Ohľadom započítania poukázal na svoj list zo dňa 31.8.2010 označený ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 24.8.2010“ adresovaný navrhovateľke. V predmetnom liste odporca uviedol, že

- zmluvným partnerom s dodávateľmi je X.. Q. J., odporca nie je týmito zmluvami viazaný; navrhovateľka de facto užíva odporcov spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach na uspokojovanie svojich osobných potrieb;

- odvoz komunálneho odpadu - požaduje princíp pomerného plnenia

- koncesionárske poplatky - žiada umožniť pozeranie televízie v obývačke v čase keď bude mať záujem

- vývoz žumpy - požaduje princíp pomerného plnenia

- voda - požaduje princíp pomerného plnenia

- elektrina - požaduje princíp pomerného plnenia

- plyn - požaduje princíp pomerného plnenia

- daň za dom a pozemok - požaduje od navrhovateľky náhradu v pomere ňou užívanej časti jeho vlastníctva

- poistenie domu a domácnosti - vzhľadom na to, že navrhovateľka uzatvorila poistnú zmluvu bez jeho vedomia, nemieni sa podieľať na úhradách poistného

- v období do 19.8.2010 až doposiaľ navrhovateľka neoprávnene užíva odporcov majetok, čím sa jeho úkor obohatila, nakoľko bola v postavení neoprávneného nájomcu, a to oprávňuje odporcu požadovať nájomné zodpovedajúce nájmu náhradného bývania v rozsahu úžitkovej plochy zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu o výmere 85,63 m2 + dielne a garáže vrátane zariadenia zodpovedajúcemu štandardu hnuteľného majetku v dome na Q. č. X v B.; výšku nájomného stanovil odporca na sumu 650 eur mesačne za obdobie 3 roky dozadu. Celková výška odporcovho nároku predstavuje celkom čiastku 23.400 eur.

V predmetnom liste odporca súčasne uvádza, že „je pravdou, že Vami (navrhovateľkou) uhrádzané plnenia voči dodávateľom od 19.8.2010 slúžia mne (odporcovi) aj manželke, avšak nie v rozsahu v akom si ich uplatňujete voči nám“, ďalej uvádza, že „je mojou povinnosťou túto daň (za dom a pozemok) platiť podľa svojho spoluvlastníckeho podielu ...“

Odporca v konaní nežiadal, aby mu bolo prisúdené viac, ako činí pohľadávka uplatnená navrhovateľkou, a preto súd posudzoval započítanie ako obranu odporcu.

Vzhľadom na obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení započítacej námietky, súd skúmal skutočnosť, či odporcom uplatnená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia je spôsobilá na započítanie.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Podľa započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že započítanie je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Základnými predpokladmi započítania sú i) vzájomnosť pohľadávok, ii) rovnaký druh plnenia, iii) spôsobilosť pohľadávok k započítaniu, iv) právny úkon smerujúci k započítaniu. Ku kompenzácii podľa § 580 je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, avšak z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa.

Pre posúdenie oprávnenosti započítania súd musel posúdiť oprávnenosť pohľadávky odporcu. Ohľadom tejto pohľadávky, ktorá mala vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že ju nemožno považovať za dôvodnú. Z listu odporcu zo dňa 31.8.2010 nie je zrejmá výška pohľadávky 650 eur mesačne za tri roky a tiež nie je zrejmé, na základe čoho dospel odporca k názoru, že navrhovateľka bola v postavení neoprávneného nájomcu.

Ak by aj súd uvedenú pohľadávku považoval za dôvodnú, jednalo by sa o pohľadávku splatnú v čase vykonania započítania, keďže odporca si pohľadávku uplatnil „za obdobie 3 roky dozadu“. Pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou po 30.8.2010.

V takom prípade by však bolo vykonané započítanie splatnej pohľadávky voči pohľadávke nesplatnej, čo podľa nie je možné.

Ustanovenie vymenúva pohľadávky, ktoré jednostranným prejavom nie je vôbec možné započítať, t.j. nie je možné k započítaniu použiť ani proti nim započítanie namietať. Zvlášť v je upravená spôsobilosť k započítaniu pohľadávky ešte nesplatnej. Podľa názoru súdu, pokiaľ nedošlo k stretu pohľadávok, nemôže jednostranný prejav k započítaniu privodiť ich zánik, a to bez ohľadu, ktorá zo vzájomných pohľadávok je nesplatná. Keďže započítanie s dôsledkom zániku oboch vzájomných pohľadávok nemôže nastať pred ich splatnosťou, nemôže byť právne účinným ani jednostranný prejav urobený pred stretom pohľadávok (totožne: Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. až 880. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, 1702 s.)

V súvislosti s prejavom odporcu k započítaniu je nutné konštatovať, že tento nespĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu stanovené a nasl. . Z listu zo dňa 31.8.2010, ktorý má obsahovať započítací úkon, nie je možné zistiť, proti akej pohľadávke navrhovateľky smeruje započítanie odporcu, prejav je nezrozumiteľný a nejasný, keď odporca v uvedenom liste píše „vzhľadom na ustanovenie je dôvod na započítanie, ktoré bude vykonané do výšky vašich nárokov, ktoré budú zredukované na výšku zodpovedajúcu našej skutočnej spotrebe na prevádzku domu (výška tohto zápočtu bude stanovená na základe vášho rozhodnutia...“

Na základe uvedeného dospel súd k názoru, že pohľadávka navrhovateľky nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, nakoľko nebola preukázaná existencie

(oprávnenosť a výška) pohľadávky odporcu spôsobilej na započítanie, navyše sa jedná o pohľadávky, ktoré v zmysle zákona nemožno započítať a započítací úkon je nejasný a nezrozumiteľný.

Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie, nakoľko ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcom za účelom preukázania nadobudnutia hnuteľných vecí z jeho výlučného vlastníctva súd považoval za neefektívne. Vykonanie dokazovania v naznačenom smere by nemalo vplyv na závery uvedené vyššie ohľadom započítania, a preto ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj s právom účastníkov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka platila úhrady spojené s užívaním rodinného domu mesačne aj za odporcu, ktorý ich mal plniť sám, je daná existencia bezdôvodného obohatenia na strane odporcu ohľadom splátok zaplatených navrhovateľkou za vyššie uvedené obdobie spolu vo výške 1.165,43 eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú pohľadávku navrhovateľky vo výške 1.165,43 eur, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal odporcu na jej zaplatenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca nesplnil riadne a včas svoj záväzok, dostal sa omeškania, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal navrhovateľke právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s nariadenia vlády SR č. , pričom ako začiatok omeškania súd stanovil začiatok príslušného kalendárneho mesiaca.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 414,16 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnych služieb, á 61,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, 2x písomné podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 2.4.2013 a dňa 1.7.2014), 3x režijný paušál po 7,41 eur, 1x režijný paušál vo výške 7,81 eur a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur, plus DPH.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľky s poukazom na , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).