Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-175-2013.pdf
PDF · 111.97 KB
Case nature
Subarea
1P/175/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci starostlivosti o Z. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú D. & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, dieťa rodičov: matky O.. U. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX N., toho času Q. 9, XXX XX N. a otca L.. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. S. XX, XXX XX G., zastúpený Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., advokátkou, so sídlom Mierové námestie 3, 903 01 Senec o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca o zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec, v čase podania návrhu maloletej, Z. H. sa návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2013, domáhal zníženia výživného určeného rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 21C/315/2009-300 zo dňa 28.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/208/2012-336 zo dňa 21.08.2012, zo sumy 800,- Eur bežného výživného a 300,- Eur výživného určeného na tvorbu úspor na sumu 120,- Eur mesačne.
Návrh odôvodnil tým, že v čase vyhlásenia rozsudku 21C/315/2009-300 zo dňa 28.2.2012 bol otec zamestnaný v spol. I. a.s. s priemerným mesačným príjmom 320,- Eur mesačne, pracovný pomer bol rozviazaný k 30.06.2012 a otec bol od 01.07.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberal príspevok v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov. Výživné na maloletú poskytoval z odstupného vo výške 50.000,- Eur, ktoré dostal po skončení pracovného pomeru v spol. Z. Z. O., a.s., Z.. Až dňa 24.07.2013 sa otcovi podarilo získať zamestnanie a zo spol. P. V. Z. a.s. uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej bol zapísaný do zoznamu podriadených finančných agentov v registri vedených D. a bolo mu vydané osvedčenie o zápise do registra. Za obdobie od 01.08.2013 do 23.10.2013 mu bola vyplatená provízia 304,05,- Eura. Otec je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bytu na B. ulici v N. a rodinného domu na Q. ulici v N.. Z uvedeného má vyplývať, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k výraznej zmene pomerov a momentálne sa nedá predpokladať, či sa otcovi podarí zlepšiť jeho finančnú situáciu.
Z. H. počas konania dňa XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť a návrh otca na zníženie výživného žiadala zamietnuť. Návrh otca považuje za účelový pretože uviedol, že jej bude platiť všetky výdavky, avšak výšku výživného nechce mať oficiálne určenú rozhodnutím súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a plnoletej Z. H., listinnými dôkazmi - potvrdeniami o príjme otca, zisťoval zárobkové možnosti a majetkové pomery rodičov, zisťoval potreby plnoletej Z. a jej zdravotným stavom, potvrdením o návšteve školy, spismi tunajšieho súdu 1P/77/2010, 21C/315/2009 a 1P/259/2011, spisom Okresného súdu Zvolen 11C 328/2012, kópiu potvrdenia o výške príjmu otca v spoločnosti P., od 1.2.2014, mandátnymi zmluvami otca uzavretými so spoločnosťami O., s.r.o., P., spol. s r.o., Y. stavby U. O., spol. s r.o., uznesením o začatí trestného stíhania voči otcovi pre zanedbanie povinnej výživy, doplnkom č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 20.05.2014, kópiu obžaloby za zanedbanie povinnej výživy spolu s predvolaním otca ako obžalovaného na hlavné pojednávanie, kúpnou zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu otca k rodinnému domu v G., ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých, zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P/77/2010 zo dňa 24.9.2010 bola maloletá Z. H., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné vo výške 800,- Eur mesačne od 1.10.2010. V čase rozhodnutia súdu v školskom roku 2010/2011 bola maloletá žiačkou 9. triedy ZŠ O. v N., aktívne sa venovala tenisu. Rodičia boli spoluvlastníkmi nehnuteľností a to rodinného domu na Q. ulici v N., bytu na B. ul. v N., pozemku v K.Ú. D., obec N. - m. č. F.. Matka maloletej bola zamestnaná od 1.4.2008 v spoločnosti O., s.r.o., od septembra 2009 jej spoločnosť vyplácala mesačne 266,- Eur. Konateľom spoločnosti bol synovec otca. Otec maloletej bol zamestnaný v Z., kde pracoval na skrátený pracovný úväzok, v roku 2009 mu bola za 12 mesiacov vyplatená mzda 5 516,65,- Eura, v roku 2010 za mesiace 1 - 6, 194,45,- Eura. Súčasne pôsobil v pozícii generálneho riaditeľa v spoločnosti Z. Z. O., a.s., ktorá mu vypláca mzdu v roku 2009 8 189,- Eur netto mesačne (zahrnuté celoročné odmeny), 2010 za mesiace 1-6, vo výške 7 615,- Eur netto mesačne. Pracoval taktiež ako člen správnej rady neziskovej organizácie B za čo dostával 1 krát ročne cca 2 000,- Eur. Otec vo svojich výpovediach udával, že dcére mesačne financuje tenis 600,- Eur, dcére dáva k rukám 700,- až 1 300,- Eur mesačne podľa nevyhnutných potrieb, prípadne jej kúpi obuv, oblečenie. Synovi posielal 1 000,- Eur mesačne. Do konca roka 2009 platil úhrady za bývanie v dome 700,- Eur, za byt 200,- Eur mesačne. Na výživu manželky platil výživné 2 000,- Eur. Náklady na potreby maloletej predstavovali mesačne: strava doma 300,- Eur, mobil 50,- Eur, poistenie 10,- Eur, školské potreby 30,- Eur, školský poplatok 175,- Eur, psychológ 68,- Eur, lieky 20,- Eur, výlety a vstupenky 60,- Eur, doprava na tenis 160,- Eur, tenis a fyzioterapia 400,- Eur, starostlivosť o troch psov, ktoré maloletá chovala cca 180,- Eur, ďalej približné ročné výdavky na detský tábor 150,- Eur, školská lyžovačka 170,- Eur, jazykový pobyt 500,- Eur, dovolenka 700,- Eur, oblečenie obuv 2 000,- Eur. Výdavky na maloletú v čase rozhodovania súdom otec nepoprel. Okrem týchto výdavkov na maloletú, matka financovala výdavky spojené s bývaním v spoločnom rodinnom dome, na ktorom sa otec v roku 2010 žiadnym spôsobom nepodieľal mesačne vo výške 940,- Eur.
Rozsudkom tunajšieho súdu 21C/315/2009-300 zo dňa 28.2.2012 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Na čas po rozvode manželstva súd maloletú Z. H. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, súd otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 800,- Eur mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške 300,- Eur mesačne. Voči rozsudku podala odvolanie matka, otec odvolanie nepodal ani voči jednému z výrokov rozsudku.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom 14Co 208/2012-336 zo dňa 21.8.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení maloletej do opatery, vo výroku o určení výživného na maloletú, vo výroku o práve otca stretávať sa s maloletou a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa tak v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2012.
Rozsudkom tunajšieho súdu 1P/259/2011-338 zo dňa 01.10.2012 súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú zamietol. Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa otec odvolanie nepodal, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2012. V čase rozhodnutia súdu vtedy maloletá Z. H. mala XX rokov, v školskom roku 2012/2013 študovala v druhom ročníku gymnázia. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, ktorá s maloletou aj plnoletým synom M. H., bývala v rodinnom dome na Q. ulici v N.. Otec na výživu maloletej prispieval 800,- Eur mesačne. Otec maloletej bol od 1.7.2012 evidovaný ako nezamestnaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby
maloletej sa nezmenili, táto otázka v konaní sporná nebola. Rodičia boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností a to rodinného domu na Q. ulici v N., bytu na B. ul. v N., pozemku v K.Ú. D., obec N. - m. č. F.. Súd mal v čase rozhodnutia vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmena pomerov na strane otca, ktorou dôvodil nenastala. Súd obranu otca v súvislosti s jeho zárobkovými možnosťami a schopnosťami a jeho majetkovými pomermi považoval za účelovú. Súd zistil, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu otca o rozvod manželstva v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21C/315/2009 dňa 28.2.2012, otec preukazoval príjem 320,- Eur a aj napriek tejto skutočnosti, keď súd prvého stupňa dňa 28.2.2012 manželstvo rodičov rozviedol a na čas po rozvode určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 800,- Eur mesačne a oproti rozhodnutiu súdu, ktorý určil výživné na čas do rozvodu dňa 24.9.2010, uložil otcovi povinnosť platiť výživné aj na tvorbu úspor vo výške 300,- Eur mesačne, otec akceptoval určenú výšku výživného, odvolanie nepodal. V čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave dňa 21.8.2012, bol otec maloletej od 01.07.2012 už nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, napriek tomu žiadal aby Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave po doplnení dokazovania aj výsluchom maloletej Z. a plnoletého M. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a tento v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2012.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II 8C 55/2010-269 zo dňa 10.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 15Co 8/2011-293 zo dňa 30.3.2011 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť platiť výživné na manželku vo výške 2 000,- Eur mesačne od 1.4.2010. Z obsahov spisov a pripojených rozsudkov súd zistil, že pri určení výživného na manželku súdy vychádzali jednak z možností a schopností povinného, jeho príjmov a celkových majetkových pomerov ako aj oprávnených potrieb oprávnenej.
Rozsudkom tunajšieho súdu 1P/258/2011-383 zo dňa 18.02.2013 súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného na manželku zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súd v Bratislave 20CoP 40/2013-507 zo dňa 26.03.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2014.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 5/2012-581 zo dňa 15.05.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 16CoP 75/2013-699 zo dňa 23.01.2014 právoplatným dňa 03.03.2014 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na plnoletého syna M. vo výške 1 300,- Eur od 29.09.2011, pričom zročné výživné vo výške 22.086,66,- Eura súd povolil otcovi splácať v 3 681,11,- Eura mesačných splátkach.
Plnoletý syn M. H., nar. XX.X.XXXX, bol študentom vysokej školy O. v O., štúdium ukončil v roku 2013
Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 17C 1/2013 zo dňa 24.06.201, bola na návrh otca jeho vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi M. H. zrušená s účinnosťou od 01.11.2013, vzhľadom na ukončenie vysokoškolského štúdia oprávneného.
Z. H. dňa XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť, v školskom roku 2013/2014 študuje v 3. ročníku gymnázia, štúdium ukončí v školskom roku 2014/201 maturitnou skúškou. Žije v spoločnej domácnosti s matkou v rodinnom dome patriacom do BSM rodičov na Q. ulici v N.. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby sa v školskom roku 2013/2014 nezmenili, po ich vyčíslení otec výšku, charakter výdavkov nenamietal. S otcom sa stretáva asi 1 krát za dva mesiace, chodia spolu na nákupy, otec ju berie pravidelne na zimnú a letnú dovolenku. Otec neplatí výživné v stanovenej výške, ale financuje jej všetky potreby, posiela jej peniaze na účet alebo idú na nákup, ide o platby: školský výlet, vodičský kurz, oblečenie. Tenis, stravu zabezpečuje matka. Potvrdila, že otec sa zdržiava v N. aj v G., jazdí na motorovom vozidle Mercedes G a BMW 5, na dovolenke v O. otec platil platobnou kartou, ktorou uhrádzal platby na letisku, v obchodoch a pod.
Plnoletá Z. H. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôvodila tým, že v čase posledného rozhodnutia súdu bol otec nezamestnaný a vedený v evidencii nezamestnaných a jeho životná úroveň sa nezmenila. Od januára 2014, sa stal konateľom spoločnosti O., s.r.o., namiesto jeho synovca V., ktorý bol odvolaný. Otec je v združení B angažovaný viac ako 5 rokov, v súčasnosti vykonáva funkciu prezidenta prostredníctvom, ktorého sa zúčastňuje luxusných dovoleniek. Otec sa zúčastňuje aj dovoleniek, ktoré uhrádza výlučne z vlastných prostriedkov, naposledy v roku 2014 s dcérou absolvoval aj týždňový pobyt v rakúskom Z., ktorého sa zúčastnila aj Z. spolu so svojím priateľom. Otec naďalej užíva motorové vozidlá, o ktorých tvrdí, že nie je ich vlastníkom a to Mercedes G a BMW M5, ktorého vlastníkom má byť jeho matka, ktorá nemá vodičský preukaz. Uviedla, že otec nebýva iba v rodičovskom dome v G., ale aj v N. v bytovom komplexe Y., ktorého vlastníkom je firma O., s.r.o., ktorá je aj naďalej vlastníkom vily v N. pod Z.. Po podaní návrhu na rozvod manželstva, všetky dispozičné práva k účtom otca boli postupne zrušené tak, ako to vyplýva z vyjadrenia peňažných ústavov, dôkaz, ktorý bol zabezpečený v trestnom konaní. Otec v súčasnosti disponuje platobnými kartami vedenými k účtom iných osôb, pravdepodobne matky alebo sestry.
Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na tom, aby súd opäť posúdil jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére tak, ako bola stanovená rozhodnutím súdu v období, keď súdy pri svojich rozhodnutiach o výške výživného vychádzali z jeho príjmov v rokoch 1994 až 2005. V súčasnej dobe má nulový príjem a stav majetku sa nezmenil. Je toho názoru, že jeho zárobkové možnosti mu nedovoľujú platiť výživné na dcéru spolu vo výške 1 100,- Eur. Za zmenu pomerov na jeho strane považuje stratu zamestnania na základe príjmu z ktorého mu bolo vyrubené pôvodné výživné. V súčasnej dobe pracuje na základe mandátnej zmluvy a jeho mesačný príjem nedosahuje od januára ani 1 000,- Eur netto. Otec tvrdí, že nebýva v N., ale v G. v dome svojej matky, nemá iný príjem, nemá účty v tuzemských bankách, na ktorých by disponoval finančnými prostriedkami. Jeho jediný účet v H. banke, a.s. je zablokovaný zo strany exekútora, proti jeho osobe je vedené trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania výživy. H., že nechodí na zahraničné nákladné dovolenky, posledných 5 rokov raz ročne absolvuje výjazdové zasadnutie správnej rady v O., ide však o pracovnú cestu, ktorej náklady hradí združenie a na tieto pobyty bráva aj dcéru. Dcéra môže potvrdiť, že tak ako môže, poskytuje jej financie na jej potreby, ktoré jej posiela na účet.
Otec preukazoval, že pracoval na základe mandátnych zmlúv uzavretých so spoločnosťami O., s.r.o., P., spol. s r.o., Y. stavby U. O., spol. s r.o. Doposiaľ vykonáva prácu ako konateľ pre spoločnosť O., s.r.o.
Rodičia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností a to rodinného domu na Q. ulici v N., bytu na B. ul. v N., pozemku v K.Ú. D., obec N. - m. č. F..
Podľa § 78 ods. 1 až 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 26 cit. zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd pri posúdení dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného, s ohľadom na zmenu pomerov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Súd mal vykonaným dokazovaním rovnako ako v roku 2012 za preukázané, že zmena pomerov na strane otca, ktorou dôvodil a ktorá by mala znamenať zníženie výšky výživného na Z. H. nenastala. Súd obranu otca v súvislosti s jeho zárobkovými možnosťami a schopnosťami a jeho majetkovými pomermi opäť vyhodnotil za účelovú, neschopnú preukázať zmenu jeho zárobkových možností a schopností oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Doposiaľ nedošlo medzi rodičmi maloletej k vyporiadaniu BSM, manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 7.9.2012.
Pri posúdení zmeny pomerov je treba uviesť, na rozdiel od tvrdení otca, že zmenu pomerov súd posudzuje od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na dnes plnoletú dcéru, ktoré v danom prípade súd vyhlásil dňa 01.10.2012, rozsudkom tunajšieho súdu 1P 259/2011-338, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2012, otec sa voči rozsudku neodvolal. V čase rozhodovania bol otec evidovaný ako nezamestnaný už od 01.07.2012, mal vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi M., ktorú Okresný súd Zvolen rozsudkom 5P 5/2012-581 zo dňa 15.05.2013 určil vo výške 1 300,- Eur od 29.09.2011 a zročné výživné vo výške 2 2086,66,- Eura súd povolil otcovi splácať v 3 681,11,- Eura mesačných splátkach. Toto rozhodnutie súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 16CoP 75/2013-699 zo dňa 23.01.2014, ktorý rovnako ako Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní otca proti rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného na manželku zamietnutý, v rovnakom období posudzoval majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti povinného L.. M. H..
V súčasnosti oproti predchádzajúcemu obdobiu (október 2012) posudzovania možností a schopností otca je otec zamestnaný a zanikla mu vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi M. vo výške 1 300,- Eur od 01.11.2013, vyživovacia povinnosť na manželku vo výške 2 000,- Eur mu zanikla k 07.09.2012. V konaní bolo preukázané výsluchom otca i plnoletej dcéry, že otec má záujem naďalej financovať všetky jej potreby, ktoré hradí v súčasnosti aj nad mieru bežného výživného, keď s dcérou absolvuje nákladné dovolenky, v roku 2014 jej uhradil 10 týždenný študijný pobyt v X. v hodnote 7 000,- Eur, pričom zaplatil plnoletému synovi dlžné výživné vo výške 29.300,- Eur. Otec nepreukázal skutočnosť, že z dôvodu svojej platobnej neschopnosti bol nútený svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v G. previesť na svoju sestru, nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov z jej strany vo výške 40.000,- Eur, keď tvrdil, že mu sestra uvedenú sumu vyplatila v hotovosti, pričom podľa platnej právnej úpravy je pri prevode nehnuteľnosti obmedzená výška hotovostného prevodu nad limit 15.000,- Eur, nad ktorý sú strany povinné vykonávať bezhotovostnú úhradu. Uvedené súd vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu, navyše ku dňu rozhodnutia súdu bol otec naďalej spoluvlastníkom v
pomere ? polovica nehnuteľnosti v G.. Z výpisu z účtu otca, vyplýva, že výdavky otca nezodpovedajú ním deklarovaného príjmu.
Otec sa v januári 2014, stal konateľom spoločnosti O., s.r.o., v tejto spoločnosti túto funkciu doposiaľ vykonával jeho synovec pán V., ktorý bol z tejto funkcie odvolaný, prepojenie otca na uvedenú spoločnosť bolo preukazované dokazovaním pred súdmi, ktoré doposiaľ rozhodovali o výške jeho vyživovacej povinnosti na obe deti.
Súd neprihliadol na obranu otca, že zmenu pomerov na strane otca možno posudzovať oproti obdobiu v roku 2011, keď oficiálny príjem otca bol cca 8 000,- Eur, v tomto smere súd udáva, že v čase rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú v konaní o rozvod manželstva dňa 28.02.2012 a v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave dňa 21.8.2012, bol otec maloletej nezamestnaný, od 1.7.2012 dokonca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Napriek svojej nezamestnanosti otec s určením vyživovacej povinnosti na maloletú spolu vo výške 1 100,- Eur súhlasil. Taktiež neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne otca, ktorá dôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného opiera o nepreukázanie opaku zo strany plnoletej dcéry teda, že otec má možnosti a schopnosti platiť výživné v uvedenom rozsahu. Rovnako, ako aj jej tvrdenie, že zánik vyživovacej povinnosti otca voči synovi a manželke neznamená zmenu pomerov na jeho strane, teda, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na jeho možnosti a schopnosti platiť na dcéru naďalej výživné v súdom stanovenej výške.
Súd po vykonaným dokazovaním obsahom spisu, pripojených spisov, výsluchom účastníkov konania a predloženými listinami nezistil zmenu pomerov na strane otca za obdobie od právoplatnosti posledného rozhodnutia súdu o výške výživného dňa 01.10.2012, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Dôvodom zníženia vyživovacej povinnosti otca nemôže byť výchovné hľadisko na ktoré sa otec odvoláva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, trojmo na podpísanom súde.
Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis