Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51P-171-2024.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/171/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov - matka: L. X.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, Q. a otca: F.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.J. XX, Q., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 19.06.2024 sa matka maloletého T. a maloletej Z. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 230,- Eur mesačne na každé dieťa. Styk nežiadala upraviť.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí sú manželmi, avšak zatiaľ návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nepodala. V manželstve sa za posledné roky vyskytlo veľké množstvo problémov, ktoré vyvrcholili k eskalácii napätia v uplynulých dňoch, kedy došlo k fyzickému útoku na jej osobu. Je o tom záznam na ORPZ v Q. zo dňa XX.X.XXXX, kedy bola donútená opustiť spoločnú domácnosť a v sprievode policajnej hliadky, ktorú oslovila na doprovod si neodkladne zbaliť zopár osobných vecí, nakoľko sa obávala o svoju bezpečnosť, pretože voči nej boli opakovane vznesené vyhrážky od manžela v súvislosti s ďalším fyzickým napadnutím. Dlhodobé, vyfabulované a neopodstatnené obviňovanie jej osoby z nemanželského pomeru, ktorý bol podľa manžela dôvodom našich problémov, vyvrcholilo do verejného obvinenia a pošpinenia jej osoby, urážok a fyzického napadnutia pod vplyvom alkoholu, čo môžu dosvedčiť očití svedkovia. Vzhľadom k vzniknutej situácii a v strachu sa rozhodla opustiť domácnosť, ktorej súčasťou sú aj dve maloleté deti. Manžel sa bezprostredne po týchto okolnostiach dopytoval po styku s deťmi, v ktorom mu v zásade nechce brániť, o čom svedčí aj to, že hneď na ďalší deň bola ochotná mu ich na dohodnutý čas počas dňa aj noci zveriť. Nakoľko však zjavne s danou situáciou nie je manžel vyrovnaný a je dlhodobo sledovaný a liečený na psychiatrickú diagnózu, obáva sa o prípadné komplikácie v bezprostrednej budúcnosti. Tie by mohli mať negatívny vplyv na psychické zdravie detí. Ďalším negatívnym faktorom je pravidelné požívanie alkoholických nápojov niekedy v menšom, niekedy vo väčšom množstve aj v kombinácii s liekmi. Jedným z dôvodov prečo chce maloleté deti zveriť do svojej starostlivosti je, že syn má diagnostikovanú C. a vyžaduje si špeciálnu stravu, ktorú je mu potrebné denne pripravovať a o ktorú sa dosiaľ starala výhradne, nakoľko manžel sa do prípravy stravy zapájal minimálne. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi v tom brániť nebude za účelom zachovania zdravého vzťahu s otcom. Poukázala na fakt, že deťom fyzicky ublížené nebolo a s otcom majú dobrý vzťah. Zároveň žiada o príspevok na výživné v nevyhnutnej miere na základné potreby vyplývajúce zo starostlivosti o deti.
Nakoľko nehnuteľnosť, v ktorej spoločne žili patrí výhradne manželovi a ona ju z vyššie uvedených dôvodov bola nútená opustiť. Hľadá si podnájom v mieste obvyklého pobytu detí, aby bola zachovaná ich povinná školská dochádzka a účasť na voľnočasových aktivitách, a taktiež mohli žiť v prostredí, na ktoré sú zvyknuté. Výživné a výdavky spojené s prenájmom nehnuteľnosti požaduje v minimálnej výške 230 eur na každé dieťa osobitne. Dôvodom sú rozdielne príjmy a majetkové pomery. S deťmi sa do doby, pokiaľ nájde prenájom, bude zdržiavať v nehnuteľnosti patriacej jej rodinnému príslušníkovi za minimálne náklady. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Dňa 15.07.2024 doručil kolízny opatrovník správu z prešetrenia pomerov na strane oboch rodičov maloletých detí. Rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2024, kedy matka s maloletými opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do B. k rodine. Matka aktuálne vybavuje prenájom bytu v Q.. Otec býva v pôvodnej nehnuteľnosti, v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, nehnuteľnosť je bez úverového zaťaženia. Matka je zamestnaná na H. Ú. V. Q.. Jej mesačný príjem je cca XXX,- Eur. Poberá rodinné prídavky na maloletých. Otec pracuje T. O. Š. v spoločnosti Q. X. Q., s mesačným príjmom cca X.XXX,- Eur. Toho času otec poberá daňový bonus, z ktorého 1 posiela na účet matky. V rámci šetrenia pomerov neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnosti a dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Starostlivosť o maloleté deti je toho času zabezpečovaná oboma rodičmi na základe vzájomnej dohody rodičov a máme za to, že rodičia sú schopní uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorá bude v záujme maloletých. Maloletí majú u oboch rodičov zabezpečené vyhovujúce podmienky, sociálne aj ekonomické potreby maloletých zabezpečujú toho času obaja rodičia spoločne. Kolízny opatrovník na základe šetrenia v domácnosti navrhuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a rozhodnúť vo veci samej.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
16. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Cieľom neodkladných opatrení je rýchla a provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
18. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
19. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
20. Súd z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný, keď súd nevzhliadol v danom prípade, za súčasného stavu veci, a to aj s ohľadom na závery správy zo šetrenia pomerov na strane oboch rodičov potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi, a to ani v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ani v otázke určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom. Súd vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka z ktorej mal za preukázané, že starostlivosť o maloleté deti je toho času zabezpečovaná oboma rodičmi po stránke sociálnej ako aj ekonomickej na základe vzájomnej dohody rodičov a že rodičia sú schopní uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorá bude v záujme maloletých detí.
21. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je automaticky riešiť problémy medzi rodičmi, nahradiť rozhodnutie súdu do času, kedy k nemu súd nedospeje vo veci samej a „odbremeniť“ tak rodičov od ich rodičovskej zodpovednosti, ktorá je nielen ich
právom, ale predovšetkým povinnosťou. Rodičia ako jej nositelia, sú povinní spolu komunikovať s cieľom zmierlivého riešenia situácie a prípadné nezhody či odlišné postoje vo výkone svojich rodičovských práv a povinností sú povinní riešiť predovšetkým vzájomnou kooperáciou, ktorá bude zohľadňovať všetky relevantné okolnosti, nielen tie, ktoré si jeden z rodičov vyberie. Intervencia súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia nie je určená k tomu, aby nahrádzala pasivitu rodičov a ich neochotu konať v súlade so svojou rodičovskou zodpovednosťou, ktorej základnou súčasťou je spolupráca s druhým rodičom a ktorá v sebe samozrejme zahŕňa aj schopnosť robiť kompromisy a ustúpiť zo svojich požiadaviek.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).