Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/347/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. 4, 2/ K. N., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. 4, obaja právne zastúpení JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, so sídlom Národná č. 17, Žilina, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. Jozefa Lalinského, proti odporcom v rade: 1/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, T., právne zast. JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č. 13, Žilina, 2/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č. 13, Žilina, o zaplatenie 5.808,93 eur (175.000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, odporcov v 1/ a 2/ rade, proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č. k. zo dňa 11.03.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti odporkyni v 2/ rade D. N., rod. C., v celom rozsahu zamietol. Odporcom v 1/ a 2/ rade N. N. a D. N., rod. C. náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, na rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolacieho súdu a Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že voči odporcovi v 1/ rade je rozhodnutie vo veci samej o zaplatenie 175.000,- Sk (5.808,93 eur), s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 03.11.2000 do 31.12.2008 vo výške 7,5% ročne a od 01.01.2009 zo sumy 5.808,93 eur vo výške 10,5% ročne, právoplatné. V tomto štádiu konania už nekonal s odporcom v 1/ rade o jeho nároku. Rozhodoval o nároku navrhovateľov čo do istiny 5.808,93 eur s príslušenstvom voči odporkyni v 2/ rade vzhľadom na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vyjadrené v zrušujúcom rozhodnutí, najmä v tej časti týkajúcej sa dohody o urovnaní uzatvorenej v zmysle , kedy bolo konštatované, že odporkyňa v 2/ rade bola ubezpečená navrhovateľmi, že jej vyplatia jej podiel z kúpnej ceny v predmetných nehnuteľnostiach, keď na tomto základe zobrala návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy späť a v otázke vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva už okrem vyššie spomínaných dôvodoch tvrdila, že vzhľadom na túto skutočnosť, že nehnuteľnosti už v čase vyporiadanai boli vedené na iné osoby, teda navrhovateľov, považovala zahrnutie týchto nehnuteľností do aktív patriacich do BSM za právne bezvýznamné. Na základe dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporkyňou v 2/ rade z 13.06.2000 v zmysle , ktorou si účastníci tohto záväzkového právneho

vzťahu odstránili spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahrádzajú ich novými, doterajší záväzok teda zanikol a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplynul z urovnania. Keďže dohoda o urovnaní je samostatným záväzkovým dôvodom - právnym dôvodom po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní, súd preto návrh voči odporkyni v 2/ rade zamietol v celom rozsahu zaplatenie istiny 5.808,93 eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 03.11.2000 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o trovách konania súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľov na náhradu trov konania vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, v ktorej návrh navrhovateľov 1/ a 2/ bol voči obom odporcom zamietnutý. Na základe uvedeného rozhodnutia odporcovia v 1/ a 2/ rade boli v konaní úspešní a riadia sa zásadou ustanovenou v , mali by právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi. Súd v tomto prípade rozhodujúc o trovách konania použil ust. a prihliadol ku všetkým okolnostiam priebehu celého konania a posudzovanej veci.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle ust. s. 1 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, v rozpore s právnymi predpismi a so zisteným skutkovým stavom. Nepochybne za predmet kúpy odporcom zaplatili o 175.000,- Sk viac, než boli povinní urobiť na základe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol rodinný dom č. 33 s pozemkom zapísaný na LV č. XXXX. kat. úz. K.. Dojednaná kúpna cena bola 400.000,- Sk, avšak odporcom vyplatili sumu 575.000,- Sk. Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že je povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou platnosti, resp. neplatnosti dohody o urovnaní, z čoho vyplýva záver, že žalovaná v rade 2/ mala, alebo nemala právny dôvod na prijatie plnenia od žalobcov. Taktiež bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa s existenciou právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z 15.11.1999 č. k. -54, ktorým súd na návrh terajšej žalovanej v rade 2/ určil, že nehnuteľnosť tvorila bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, a to žalovaných v rade 1/ a 2/. Z uvedenými otázkami sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal, a preto považujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné a tak je daný odvolací dôvod v zmysle Majú za to, že predmetnú dohodu o urovnaní nie je možné považovať za platnú, nakoľko ide o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie odporca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, navrhol aby odvolací napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a voči odporcovi v rade 1/ konanie zastavil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Čadci vo výroku o náhrade trov konania tak, že odporcovi v rade 1/ prizná náhradu trov konania, ako boli vyčíslené podaním zo dňa 20.02.2014 v sume 1.787,25 eur a zaviaže navrhovateľov k úhrade týchto trov konania odporcovi 1/ ako aj tohto odvolacieho konania v sume 208,89 eur, a to všetko na účet právneho zástupcu odporcu 1/. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa účastníci konania, tak navrhovatelia ako odporcovia, dostavili na pojednávanie súdu na odročený termín 11.03.2014 o 12.30 hod., bolo im oznámené, že pojednávanie sa uskutočnilo už o 11.30hod., a tak im bolo zo strany súdu umožnené len prevziať prostredníctvom právnych zástupcov rozhodnutie súdu z 11.03.2014. Uvedené je zarážajúce, keďže ako účastníci na strane navrhovateľov, tak aj na strane odporcov boli upovedomení priamo na pojednávaní súdu o odročení pojednávania na deň 11.03.2014 o 12.30 hod., na ktorý termín sa aj dostavili. Na rozpise pojednávaní súdu v uvedený deň pred danú pojednávaciu miestnosť bola ich vec vypísaná na 11.45hod., teda na úplne iný termín ako bolo zo strany súdu uvádzané. V tejto súvislosti poukázal na SR a článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej poukázal na to, že na základe rozhodnutí súdov, ktoré boli voči nemu ako odporcovi v rade 1/ právoplatné, už nemohol byť účastníkom tohto konania pred prvostupňovým súdom, avšak aj napriek tejto skutočnosti navrhovatelia požadovali, aby ho súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy a naďalej súd s ním konal ako s účastníkom tohto konania. Z uvedeného dôvodu, podľa jeho názoru, súd mal vo výroku napadnutého rozhodnutia rozhodnúť voči nemu tak, že mal súd konanie voči nemu zastaviť. Pokiaľ ide o výrok súdu, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania, prvostupňový súd mu túto náhradu trov konania nepriznal s použitím ust. Pokiaľ

ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, odôvodnenie súdu v rozhodnutí je v rozpore so skutkovým stavom a so skutočnosťou, že on počas konania bránil svoje práva. Poukázal na to, že ako odporca 1/ žiada priznať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie odporkyňa v rade 2/ v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že jej prizná náhradu trov konania, ako boli vyčíslené podaním zo dňa 18.02.2014 v sume 3.783,64 eur a zaviaže navrhovateľov k úhrade týchto trov odporkyni v rade 2/, ako aj trov odvolacieho konania vo výške 208,89 eur na účet právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní uviedla, že odôvodnenie súdu o náhrade trov konania v zmysle ust. je v rozpore so skutkovým stavom v konaní vo vzťahu k odporkyni v rade 2/, ktorá ničím nedala podnet k vzniku sporu, len bránila svoje práva. V danom prípade sa nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa a použitie ust. voči odporkyni v rade 2/ je svojvoľným rozhodnutím súdu.

K odvolaniu odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Žiadali krajský súd, ako odvolací súd, v zmysle potvrdiť odporcami napadnutý prvostupňový rozsudok odporcami v napadnutej časti. Uviedli, že súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ust. , rozhodol správne a spravodlivo a dôvody hodné osobitného zreteľa vo svojom rozsudku jasným spôsobom pomenoval a rozhodnutie v tejto časti jasným, úplným a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil. Odvolanie odporcov považujú v celom rozsahu za nedôvodné a neopodstatnené. Poukázali na to, že odporcovia sa formálne nechali zastúpiť každý iným právnym zástupcom z dôvodu umelého navyšovania trov právneho zastúpenia. Pokiaľ sa týka odporcu v rade 1/, tento dávno nemal byť účastníkom konania a preto nie je žiadny dôvod priznať mu náhradu trov konania. Taktiež majú za to, že žiadosti odporcu v rade 1/ o zmenenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania voči odporcovi v rade 1/ nie je možné a nie je mu možné vyhovieť aj z toho dôvodu, že súd zamietol návrh navrhovateľov voči odporkyni v rade 2/ a nie voči odporcovi v rade 1/. Z uvedeného vyplýva, že s odporcom v rade 1/ súd nekonal a preto nie je možné ani konanie voči nemu zastaviť.

K odvolaniu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ dohodnutú kúpnu cenu v zmluve 400.000,- Sk zaplatili jemu ako účastníkovi tejto zmluvy na strane predávajúceho. Sumu 175.000,- Sk navrhovatelia zaplatili odporkyni v rade 2/ nie z titulu uzavretej predmetnej kúpnej zmluvy, pretože odporkyňa 2/ ani nebola účastníčkou tejto zmluvy, ale z titulu uzavretej dohody o urovnaní medzi navrhovateľmi a odporkyňou 2/, ktorej nebol on účastníkom. Existujú teda dva právne titulu na zaplatenie jednak sumy 400.000,- Sk (kúpna zmluva) a sumy 175.000,- Sk (dohoda o urovnaní), presne tak ako k tomuto záveru dospel vo svojom poslednom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci Najvyšší súd SR. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú a poukazujú na neplatnosť dohody o urovnaní, nakoľko podľa nich ide o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , poukázal na to, že dohodu o urovnaní s odporkyňou 2/ navrhli prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ktorý zastupuje navrhovateľa v tomto konaní) samotní navrhovatelia, a túto predložili navrhovatelia odporkyni 2/ len na podpis dňa 13.06.2000. Teraz, po uplynutí skoro 14 rokov od jej uzavretia, navrhovatelia sa domáhajú neplatnosti uvedenej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý aj keby tu existoval, pričom samozrejme, že nie je, zavinili a spôsobili samotní navrhovatelia, teda takejto neplatnosti sa navrhovatelia ani nemôžu dovolávať, pretože túto vlastne sami zavinili a spôsobili. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v merite veci rozhodol tak, ako navrhol vo svojom vlastnom podanom odvolaní zo dňa 25.03.2014.

K odvolaniu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa v rade 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolaním zo strany navrhovateľov v rade 1/ a 2/ potvrdiť ako vecne správny. Trvala na svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že z dojednanej kúpnej ceny 400.000,- Sk, ktorú navrhovatelia vyplatili odporcovi, mala byť odporkyni v rade 2/ vyplatená suma 200.000,- Sk. Z podnetu navrhovateľov bola táto suma vyporiadaná dohodou o urovnaní, v ktorej navrhovatelia uviedli, že od odporcu v rade 1/ budú požadovať vrátenie časti kúpnej ceny. Vzťahy navrhovateľov v rade 1/ a 2/ s odporkyňou v rade 2/ boli vyporiadané dohodou o urovnaní, preto nie je žiadny právny dôvod k zmene napadnutého rozsudku v

neprospech odporkyne v rade 2/, pretože suma 200.000,- Sk nad rámec kúpnej ceny bola zaplatená odporcovi v rade 1/.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s ust. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. ,

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania a vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasledujúcich a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto s poukazom na cit. ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S námietkou odvolateľa - odporcu v rade 1/, uvádzanou v podanom odvolaní, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať účastníkom konania pred súdom, sa odvolací súd nestotožnil. Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa vyplýva, že pojednávanie konané dňa 18.02.2014 bolo odročené na deň 11.03.2014 o 11.30 hod. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 11.03.2014 vyplýva, že pojednávať sa začalo o 11.45 hod. Z uvedeného dôvodu nebolo porušené právo účastníkov na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 142 ods. 3 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa - odporcu v rade 1/, že súd prvého stupňa pochybil, keď konanie voči nemu nezastavil, tak odvolací súd uvádza, že konanie voči odporcovi v rade 1/ bolo ukončené právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa. V tomto štádiu konania bol odporca v rade 1/ účastníkom konania, len pokiaľ ide o náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne rozhodol, keď rozhodoval aj o nároku odporcu v rade 1/ v časti výroku o náhrade trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na ktorej založili svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konanie, odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. Všetci účastníci podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie v určitých častiach. Ani jeden z účastníkov nebol vo svojom odvolaní úspešný, preto súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.