Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18Ro/386/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. X, T., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 172,42 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 172,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 156,75 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 62,14 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa, advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 18.06.2012, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy spolu 172,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 156,75 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzoval od zmluvného vzťahu, založeného medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným Zmluvou o pôžičke č. 1377704 zo dňa 1.6.2006 na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 445,13 Eur formou financovania nákupu tovaru (kuchynskej linky) žalovaným s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť ich žalobcovi spolu s dohodnutým úrokom a zaplatiť žalobcovi i s pôžičkou súvisiace náklady, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 5,54 %, z ktorých prvá v sume 16,60 Eur bola splatná pri uzavretí zmluvy o pôžičke a každá z ďalších 58 splátok v sume 9,96 Eur bola splatná podľa splátkového kalendára vždy k 20- temu dňu v kalendárnom mesiaci (prvá splátka 9,96 Eur bola pritom splatná 20.7.2006 a posledná dňa 20.4.2011). Žalobca tvrdil, že žalovaný si svoju povinnosť na peňažné plnenie vrátiť poskytnuté peniaze splnil len čiastočne a to tak, že nezaplateným zostali splátky pôžičky spolu v sume 156,75 Eur. Následkom porušenia právnej povinnosti platiť dohodnuté splátky v určených lehotách splatnosti žalovaným vzniklo podľa dojednania v zmluve o pôžičke (časť VIII písm. a) Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z omeškaných splátok, na ktorom základe si žalobca proti žalovanému uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 15,67 Eur. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku odvíjal od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 13.12.2010 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a navrhovateľom, na základe ktorej pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca. Zmluvu o postúpení pohľadávok žalobca pripojil k žalobe. Žalobca tvrdil, že po postúpení pohľadávok žalovaný písomne dňa 27.12.2011 uznal dlh, ktorý zodpovedá uplatnenej pohľadávke a zaviazal sa splniť ho vo forme mesačných splátok v sume 50,- Eur, z ktorých však žalovaný neuhradil ani len jednu.

Pobyt žalovaného zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu obyvateľov i cestou príbuzných žalovaného, neznámy, preto súd v súlade s ust. ustanovil žalovanému opatrovníka, ktorý ho v konaní zastupoval. Opatrovník žalovaného sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

Podľa ust. , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. , skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Vo všeobecnosti uznanie dlhu podľa ust. , je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa , je okrem všeobecných náležitostí ( a násl. ) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník robil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, aby dlžníkovi a veriteľovi bol jasný dôvod uznania dlhu ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny o uznaní dlhu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút k hlavnému veriteľsko-dlžníckemu vzťahu v prípade ak je dlžníkom spotrebiteľ, zároveň musí spĺňať kritériá spotrebiteľského práva a teda okolnosti uznania dlhu a jeho obsah nesmú zakladať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Premietnutím týchto všeobecných východísk na daný prípad dospel súd k záveru, že písomné uznanie dlhu žalovaným zo dňa 27.12.2011, v ktorom žalovaný výslovne uznal dlh zo Zmluvy o pôžičke č. 1377704 čo do istiny v sume 156,75 Eur a čo do zmluvnej pokuty v sume 23,51 Eur s vyjadrením prísľubu zaplatenia dlhu mesačných splátkach po 50,- Eur, so splatnosťou prvej splátky posledného dňa kalendárneho mesiaca v ktorom došlo k písomnému uznaniu dlhu, spĺňa všetky zákonom predpokladané formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu podľa ust. , zakladajúceho právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním dlhu podľa posúdenia súdu nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže písomné uznanie dlhu podľa svojho obsahu celkom zrejme, bez zakrývania skutočného účelu a bez dojednávania prípadných iných pre žalovaného nevýhodných podmienok, smerovalo k zabezpečeniu dlhu týmto právnym inštitútom, pričom formulovanie a usporiadanie jednotlivých ustanovení nijak nenasvedčujú tomu, aby podstata právneho úkonu, ktorý takto žalovaný urobil, pri vynaložení priemernej pozornosti a starostlivosti, nemohla byť preňho zrozumiteľná do tej miery, aby si uvedomoval jeho následky. Riadiac sa týmito úvahami, v súlade s ust. , súd zo skutočnosti (existencie dlhu) ako z preukázanej, vyšiel, nakoľko odporca v konaní nepreukázala opak, teda že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak.

Podľa ust. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. , ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.

Podľa ust. a , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky

Podľa ust. a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa ust. veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, smerujúci k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť mu peňažnú sumu 172,42 Eur za dôvodný v celom rozsahu. V tomto svojom závere súd vyšiel z v konaní preukázanej skutočnosti, že žalovaný mal ku dňu uznania dlhu (27.12.2011) voči žalobcovi v tomto rozsahu nesplnený záväzok zo zmluvy o pôžičke vrátiť mu peňažnú sumu 156,75 Eur a zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 15,67 Eur. Za dôvodný súd posúdil i uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 156,75 Eur od 21.4.2011, vychádzajúc zo zistenia, že dňa 20.4.2011 bol podľa splátkového kalendára už splatný celý záväzok žalovaného vrátiť požičané peniaze s dohodnutým úrokom a dňom

nasledujúcim, od ktorého si navrhovateľ úroky z omeškania uplatnil, sa žalovaný dostal do omeškania so splnením celého zostatku dovtedy nezaplateného peňažného záväzku 156,75 Eur. V tento deň predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25%, dôvodne si preto uplatnil žalobca úroky z omeškania v percentuálnej výške 9,25% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 Eur zaplateného žalobcom za žalobu a z náhrady odmeny a hotových výdavkov advokáta, ktorý žalobcu v konaní zastupoval, podľa vyhl. MS SR č. , v znení neskorších zmien a doplnkov za jednotlivé úkony právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia v sume 18,26 Eur (odmena) a 7,63 Eur (režijný paušál) + 20% DPH, podanie žaloby dňa 18.6.2012 v sume 18,26 Eur (odmena) a 7,63 Eur (režijný paušál) + 20% DPH.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust , v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach 30. júna 2014