Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-1-2014.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: zomr. J. U., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. M., D. č. XXX (za ktorú konajú zákonní dediči 1/ T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX R., 2/ L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. XX, 3/ I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX S.), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 5845/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 21Er/661/2009-24 zo dňa 23. 07. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 02441/09 zo dňa 26. 05. 2009. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13. 08. 2008 (ďalej aj len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“) a ďalej, že rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Zmluvy. Zmluvu o úvere okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na ust. § 1 ods. 2, 3 a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), pričom konštatoval, že s poukazom na povahu subjektov sa na uvedený právny vzťah vzťahuje tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Okresný súd uviedol, že exekučný titul bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorú okresný súd posúdil ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku. Uviedol, že účinkom a dôsledkom rozhodcovskej doložky bolo aj to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa (povinnej) neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne), pričom aj dojednanie tohto úroku je obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a teda je tiež samo o sebe neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah Zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej Zmluvy o
úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatváranie zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju mohol ako celok odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (oprávneným) vopred pripravený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice a Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané plnenie. Podľa názoru okresného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd prihliadnuť ex offo. Keďže okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej Zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O vylúčení resp. nevylúčení súdneho exekútora z ďalšieho vykonávanie predmetnej exekúcie okresný súd nepovažoval za účelné rozhodovať, nakoľko zistil dôvody zakladajúce neprípustnosť exekúcie. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie okresný súd nepriznal, lebo si exekútor trovy exekúcie na výzvu súdu nevyčíslil a nepredložil exekučný spis.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že povinnej bol poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v Zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel, preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa zvlášť, keď v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinná podpisom Zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré oprávnenému poskytla sú pravdivé. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani neskorší zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase jeho poskytnutia musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V uvedenom prípade povinná nie je spotrebiteľom. Predmetná Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda v predmetnej Zmluve o úvere súd nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že ak by bol súd aj naďalej toho názoru, že povinná je spotrebiteľom, tak poukazuje na konkrétne znenie rozhodcovskej doložky, z ktorého podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo podľa oprávneného do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Oprávnený ďalej uviedol, že existenciu rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal aj sám rozhodcovský súd. Podľa názoru oprávneného je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade podľa oprávneného nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto obe strany mali rovnaký priestor na vyjadrenie sa v konaní pred rozhodcovským súdom. Povinná bola pritom počas rozhodcovského konania nečinná. K záveru okresného súdu o neprimerane vysokých úrokoch oprávnený uviedol, že povinná podpísaním Zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý upravuje úroky z omeškania. Tento úrok má len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Výška zmluvného úroku z omeškania podľa názoru oprávneného nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru ako aj s ohľadom na podnikateľské riziko oprávneného. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že ani z Obchodného zákonníka ani z iných právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol oprávnený uznesenie okresného súdu zrušiť.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tvrdením oprávneného týkajúceho sa postavenia povinnej, ktorá podľa jeho názoru nemala postavenie spotrebiteľa, lebo úver jej mal byť poskytnutý na výkon povolania. Odvolací súd sa tak zaoberal tým, či právny vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinnou na základe Zmluvy o úvere č. 6780056 zo dňa 13. 08. 2008 (č.l. 15 spisu), je resp. nie je vzťahom spotrebiteľským. Na určenie, či ide o spotrebiteľskú zmluvu je nevyhnutné preskúmať, či sa zmluva uzatvára medzi dodávateľom, ktorým je osoba, ktorá pri jej uzatváraní a plnení koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008) a spotrebiteľom, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008); špeciálne ohľadom spotrebiteľského úveru „spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“ (§ 3 ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. v znení účinnom pred 11. 06. 2010).
Treba posúdiť nielen obsah, povahu a účel zmluvy, ale aj objektívne okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzavretie. Zisťuje sa, či sa zmluva uzavrela s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti fyzickej osoby či výkonu zamestnania alebo povolania. Dôležitou okolnosťou je, či osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, sa správala zjavne tak, že mohla vzbudiť u dodávateľa dojem, že koná na podnikateľské účely resp. na účel zamestnania alebo povolania.
V predmetnej veci, pri zohľadnení všetkých objektívnych skutočností, známych zo súdneho spisu vyplýva, že veriteľ (oprávnený) vedel alebo musel vedieť v čase uzatvárania zmluvy, že dlžník (povinná) konal mimo rámca svojej podnikateľskej (obchodnej) činnosti resp. mimo rámca povolania.
Nebolo preukázané, že pri uzatváraní a plnení zmluvy povinná konala v rámca svojho povolania. Len na základe označenia v zmluve, že „finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania“, nemožno zmluvu charakterizovať ako zmluvu nie spotrebiteľskú. Treba pritom vychádzať z označenia povinnej v zmluve, ktorá sa identifikovala svojim menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, ale aj z toho, že iným spôsobom, ako označením kolónky „povolanie“, nebolo použitie finančných prostriedkov na tento účel konkretizované. Naviac v čase uzatvárania Zmluvy o úvere mala povinná 71 rokov, a teda aj vzhľadom k jej veku malo byť oprávnenému zrejmé, že povinná nežiada od oprávneného poskytnúť v jej prospech peňažné prostriedky na iný účel než na účel osobnej potreby. Treba tiež dodať, že v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah), má dôkaznú povinnosť veriteľ.
Ustanovenie § 54 OZ predstavuje všeobecné výkladové pravidlo, ktoré slúži na vyjadrenie toho, v akom zmysle má dodávateľ formulovať návrh a samotný obsah jeho (bez ingerencie spotrebiteľa) pripravovaných zmlúv, keďže v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Strohý obsah formulárovej zmluvy nepreukazuje podnikateľský účel úveru ani účel úveru na výkon povolania či zamestnania. Potom treba zmluvu považovať za spotrebiteľskú.
Odvolací súd tak konštatuje, že právny vzťah účastníkov Zmluvy o úvere zo dňa 13. 08. 2008 spadá pod ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj pod ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Hoci zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku a považuje sa za absolútny obchod, táto skutočnosť nie je žiadnom prekážkou na aplikáciu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva ako taká nie je samostatným zmluvným typom, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté (tzv. neprijateľné podmienky). Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka potom aplikácia ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na zmluvy o úvere ako zmluvný typ - absolútny obchod, nie je vylúčená a rovnako nie je vylúčená ani aplikácia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako zákona lex specialis k zákonu lex generalis (k Obchodnému zákonníku).
Oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil jeho rozpor so zákonom, keďže súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. K tomu odvolací súd uvádza, že predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Vydanie poverenia súdnemu exekútori na vykonanie exekúcie nie je teda prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky vedenia exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
V danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere zo dňa 13. 08. 2008, ktoré sú neoddeliteľnou účasťou Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Okresný súd predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.
Odvolací súd zhodne so záverom exekučného súdu dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, a to v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a dospel k záveru, že okresný súd správne ustálil, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju mohla prijať len ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa a to napriek jej formálnemu zneniu umožňujúcemu prejednanie sporu
pred všeobecným súdom, ak spotrebiteľ podá ako žalobca prvý žalobu na všeobecnom súde, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu dodávateľa a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa). Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu s výnimkou, že si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal).
Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd záverom dodáva, že hodnotenie okresného súdu vo vzťahu k úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, potom ako okresný súd správne dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je nadbytočné. Platí totiž, že len v prípade platne dohodnutej rozhodcovskej doložky a rozhodnutia sporu rozhodcovským súdom je dôvodné skúmať vydaný rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho či „zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné“ alebo „právom nedovolené“, prípadne „odporujúce dobrým mravom“ (§ 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní).
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.