Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom Šrobárova 2668/21, 058 01 Poprad, IČO: 42029538, proti žalovanému: SKLO – KRIŠTAL, spol. s r.o., so sídlom Široká 1920/2, 058 01 Poprad – Veľká, IČO: 36 458 007, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Štefan Rybovič, s. r. o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrade mzdy a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -135 z 13. septembra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom I. a IV. výroku.

Odmieta odvolanie voči II. a III. výroku.

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad 27. apríla 2020 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného z 31. marca 2020 dané jej podľa (ďalej len „“) a doručené jej 3. apríla 2020, je neplatné a žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. augusta 2020 až do času, keď žalovaný jej umožní pokračovať v práci a náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že 1. februára 1999 so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce – brúsič skla. Žalovaný jej 3. apríla 2020 doručil dva listy – Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny z 30. marca 2020 a Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z 31. marca 2020, v ktorom ako dôvod skončenia pracovného pomeru vymedzil údajnú krádež majetku zamestnávateľa, ktorej sa mala dopustiť 30. marca 2020 o 10:55 hod.. Listom zo 7. apríla 2020 žalovanému písomne oznámila, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru, preto má za to, že pracovný pomer naďalej trvá. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nepravdivý a vo veci podala trestné oznámenie. Žiadnej krádeže sa nedopustila a pri prehliadke osobných vecí jej musela byť uvedená vec podstrčená do jej osobných vecí. V roku 2018 jej bola diagnostikovaná choroba z povolania – laterálna epikondylitída, v dôsledku ktorej po dlhodobej práceneschopnosti opätovne nastúpila do práce v auguste 2019, avšak dovtedajšiu prácu brúsičky skla už vykonávať nemohla. Z tohto dôvodu vykonávala iné práce

bez toho, aby s ňou zamestnávateľ dohodol zmenu pracovnej zmluvy v súlade so zákonom, pre čo mala spory s konateľkou žalovaného F. G., ktorá ju začala šikanovať tak, že často po nej kričala a prideľovala jej prácu v rozpore s pracovnou zmluvou. Jadrom ich nezhôd bola choroba z povolania, ktorú získala dvadsaťročným brúsením skla u žalovaného a vznikol by jej nárok na desaťmesačné odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru z tohto dôvodu. Zamestnávateľ s ňou pracovný pomer takýmto spôsobom nechce ukončiť. Konateľka žalovaného ju písomne vyzvala na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť 30. marca 2020 o 10:00 hod.. Na tomto stretnutí jej navrhla, že jej vyplatí trojmesačné odstupné, s čím vyjadrila nesúhlas. Potom išla do šatne, kde si zbalila osobné veci, ktoré vložila do priesvitnej igelitovej tašky, v ktorej bola osobná obuv, toaletný papier, dva páry gumených rukavíc, hygienické vložky, papierové vreckovky, deodorant v pastovej fľaške a prachovka. U žalovaného je zvykom, že pri odchode z pracoviska sú zamestnancom kontrolované tašky. Pred odchodom bola skontrolovaná konateľkou žalovaného, ktorá našla v jej taške sklenenú sošku zvieratka o veľkosti cca 3 x 2 cm a obvinila ju z krádeže. Táto kontrola prebehla spôsobom, že v oboch rukách držala za ušká roztvorenú tašku a konateľka žalovaného jednou rukou vošla do tašky a začala prehrabávať jej osobné veci a keď vkladala ruky do tašky, mala zovretú päsť. Následne povedala „čo to tam hrká“? a tašku jej zobrala z rúk a obsah vysypala na gauč, veci rozhrabala a ukázala na sklenené zvieratko. Konateľka žalovaného povedala svojmu manželovi, že tú sošku ukradla. Následne si pozbierala veci, vyšla von z budovy a zavolala policajnú hliadku, ktorú požiadala, aby prípad prešetrila a zobrali zo sošky odtlačky prstov, čo odmietli. Výrobná hodnota sklenenej sošky predstavovala 2,- eurá, a preto z jej strany chýbal aj úmysel obohatiť sa. Výška desaťmesačného odstupného by v jej prípade predstavovala cca 5.000,- eur, o ktoré ju chce zamestnávateľ ukrátiť. U žalovaného pracuje od 1. februára 1999 a vždy si vzorne plnila pracovné povinnosti a dodržiavala pracovnú disciplínu. Nemala dôvod po vyše dvadsiatich rokoch pracovného pomeru u žalovaného sa obohatiť o sošku za 2,- eurá. Do času, kým odišla pre chorobu z povolania na dlhodobú práceneschopnosť, bola u žalovaného poverená predajom tovaru a mala k dispozícii kľúče, ktorými pri odchode zamykala budovu. Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny z 30. marca 2020 a Okamžité skončenie pracovného pomeru z 31. marca 2020 sú zdôvodnené tým istým skutkom, t. j. pokusom o krádež výrobku žalovaného z 30. marca 2020 o 10:55 hod.. Žalovaný v jednom liste tvrdí, že toto konanie hodnotí ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia a v druhom liste tento skutok charakterizuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V Upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny sa žalovaný odvoláva na ustanovenie a keďže pracovný pomer formálno-právne neskončil výpoveďou, ale len upozornením, znamená to, že ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z týchto skutočností vyplýva, že oba tieto právne úkony žalovaného sú z dôvodu nejasnosti a nezrozumiteľnosti neplatné. Primárna neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva z toho, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o pokuse o krádež sklenenej sošky.

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného z 31. marca 2020, dané žalobkyni podľa a doručené žalobkyni 3. apríla 2020, je neplatné, vylúčil nárok žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, na samotné konanie, vylúčil vzájomný návrh žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, na samostatné konanie a priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , , , prvá veta, , , .

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný 29. januára 1999 uzatvorili pracovnú zmluvu na druh práce brúsič skla so skúšobnou dobou tri mesiace s dohodnutými platobnými podmienkami - úkolová mzda. Žalovaný 31. júla 2017 spísal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny adresované žalobkyni, v ktorom ju upozornil aj na možnosť ukončenia pracovného pomeru z dôvodu, že 10. júla 2017 bolo nadriadeným zistené, že žalobkyňa porušuje pracovnú disciplínu

tak, že svojvoľne vynechala pracovnú zmenu napriek upozorneniu, že ohrozuje chod výroby s tým, že ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Lekárka H. I. H. z Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, J. D. I. K., C. 30. januára 2019 vydala žalobkyni lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia z choroby z povolania. V zmysle nálezu vystaveného 6. februára 2019 H. H. L., J. D. I. K., Košice mala žalobkyňa diagnózu ochorenie HK s DNJZ: epicondylitis radialis et ulnaris humeri bilat. chron, PHS bilat chron (01/19). Žalobkyňa 6. augusta 2019 prevzala dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo 6. augusta 2019, v ktorej mal byť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy s úpravou druhu práce na pomocné práce pri čistení, leštení, utieraní nábytku a vybavenie od prachu, umývanie sklenených výplní a ostatných sklenených povrchov, vysypanie smetných košov, vysávanie nečistôt z kobercov, rohožiek a ostatných textílií, zametanie, umývanie podláh, dlažieb a exteriérových povrchov, čistenie a dezinfekcia sociálnych zariadení, dopĺňanie hygienických potrieb, práca pri kreslení, umývaní, balení a vybaľovaní výrobkov. V bode 5 tejto dohody bolo uvedené, že vzhľadom ku kvalifikačným predpokladom a pracovnej rekomandácii z odborného posudku o invalidite je vhodné vykonávanie týchto prác na skrátený úväzok. Dohodnutý úväzok dve hodiny denne trikrát do týždňa, a to od 8:00 hod. do 10:00 hod.. Žalovaný 13. augusta 2019 vydal Oznámenie o preradení zamestnanca na inú prácu podľa , ktorým oznámil žalobkyni, že ju vzhľadom k jej zdravotnému stavu preraďuje ako pomocnú silu do skladu hotových výrobkov, kde bude udržiavať čistotu všetkých sklenených výrobkov, plôch, podláh, kobercov, vrátane kuchynky, sociálnych zariadení, šatní na čas nevyhnutný na to, pokiaľ nebudú mať relevantný posudok zdravotného stavu na výkon posudzovanej práce z dôvodu, že žalobkyňa má neustále výhrady k pracovnej náplni. Z tohto dôvodu pristúpil k zabezpečeniu vykonania mimoriadnej lekárskej prehliadky vo vzťahu práci, ktorú žalobkyni aj zabezpečil na 19. augusta 2019 o 12:00 hod.. Žalovaný 2. októbra 2019 písomne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny tak, že 1. októbra 2019 bolo nadriadeným zistené, že porušuje pracovnú disciplínu nerešpektovaním príkazu konateľa žalovaného o zákaze telefonovania počas pracovnej doby, čo má zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností. Toto žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a za možnosť ukončenia pracovného pomeru. Žalovaný 8. októbra 2019 písomne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny, keďže 8. októbra 2019 bolo priamym nadriadeným zistené porušenie pracovnej disciplíny tým, že žalobkyňa na záver školenia BOZP použila mobilný telefón na súkromné fotenie si prezenčnej listiny, napriek upozorneniu školiaceho, pričom išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Inšpektorát práce Prešov 14. januára 2020 vydal Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu týkajúceho sa porušovania pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa s obdobím kontrolovaným v marci 2019 až septembri 2019, na základe ktorého namietal preradenie na inú prácu bez súhlasu žalobkyne, na základe lekárskeho posudku zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov. Žalovaný 30. marca 2020 vydal Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny adresované žalobkyni, ktoré odôvodnil tým, že žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že 30. marca 2020 o 10:55 hod. sa pokúsila o krádež výrobku kryštálová mačka, ktorý je majetkom zamestnávateľa. Toto odcudzenie bolo zistené pri prehliadke osobných vecí žalobkyne pri odchode z pracoviska. Podľa pracovného poriadku žalovaného ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je špecifikované v časti Pracovná disciplína v čl. 3 ods. b 13). Žalovaný upozornil žalobkyňu, že pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od tohto porušenia dôjde k opätovnému porušeniu pracovnej disciplíny, môže byť skončený pracovný pomer výpoveďou v zmysle ustanovenia . Žalovaný 31. marca 2020 vydal Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , ktorým došlo k ukončeniu pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou z 1. februára 1999 z dôvodu, že sa žalobkyňa 30. marca 2020 o 10:55 hod. dopustila krádeže majetku zamestnávateľa, ktoré bolo zistené pri prehliadke osobných vecí u žalobkyne pri odchode z pracoviska a týmto činom mala závažne porušiť pracovnú disciplínu. Pracovný poriadok žalovaného v časti Pracovná disciplína čl. 3 Porušenie pracovnej disciplíny ods. b 13) považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto nie je možné ju ďalej v pracovnom pomere zamestnávať. Pracovný pomer ukončil dňom doručenia oznámenia. Žalobkyňa listom zo 7. apríla 2020 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Oznámenie bolo doručené žalovanému 17. apríla 2020. Žalobkyňa podala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v K. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa , podvodu podľa a ohovárania podľa . Žalovaný 10. júla 2020 vydal vyhlásenie o cenovej hodnote kryštálovej figúrky v tvare mačky, ktorej predajná cena je 10,- eur s DPH. Okresný úrad Poprad, Odbor všeobecnej vnútornej

správy 28. decembra 2020 vydal rozhodnutie č. M./XXXXXX-XXX, ktorým zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobkyňa podala žalobu na súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom, keď jej bolo okamžité skočenie pracovného pomeru doručené. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou takisto v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa o dôvode, pre ktorý bol pracovný pomer ukončený, dozvedel. Tvrdenia o spôsobe kontroly osobných vecí sa rozchádzajú v tom, že žalobkyňa tvrdila, že konateľka vošla do tašky rukou, ktorú mala zovretú v päsť s úmyslom podstrčiť sošku žalobkyni. Naopak, konateľka s manželom tvrdili, že kontrola sa odohrala tak, že konateľka pobúchala rukami po taške v kancelárii a niečo tam zahrkalo s tým, že to vysypali na lavicu a bola tam kryštálová soška o veľkosti cca 3 x 2 cm. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu konateľky. Aj keď sa táto udalosť mala stať za účasti manžela konateľky, je logické, že podporil tvrdenie manželky ako konateľky žalovaného, a preto súd neprihliadol na svedeckú výpoveď manžela konateľky. Táto skutočnosť po zhodnotení dôkazov ostala v rovine nepreukázanej zo strany žalovaného, a teda absencie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na druhej strane sa javí súdu absolútne nelogické údajne tvrdené konanie žalobkyne spočívajúce v krádeži, ktorá od roku 1999 pracovala u žalovaného s vloženou dôverou zamestnanca v tom, aby ohrozila v takejto fáze a pracovnom rozpoložení ( ) svoj pracovný pomer krádežou. Súd sa priklonil skôr ku konštatovaniu žalobkyne, že podstrčenie takejto sošky do jej tašky má veľký hospodársky význam pre zamestnávateľa a pre ňu táto soška nemá žiadny hospodársky význam za účelom obohatenia sa. Teda súd je toho názoru, že najpravdepodobnejším sa javí, že dôvod skončenia pracovného pomeru neexistoval. Preto súd ako primárny dôvod na vyhovenie žalobe, prijal záver o neexistencii dôvodu na okamžité skočenie pracovného pomeru. Po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu súd dospel k záveru, že konanie žalobkyne za danej skutkovej situácie nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v intenciách ustanovenia , na základe čoho súd ako druhý dôvod vyhovenia žalobe vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného z 31. marca 2020 ako neplatné. Pristúpenie žalovaného k okamžitému skočeniu pracovného pomeru so žalobkyňou súd s ohľadom na okolnosti vykonania osobnej kontroly u žalobkyne za neprítomnosti nezávislého svedka, vyhodnotil ako neprimeranú sankciu voči žalobkyni. Súd zamietol vykonať výsluch svedkyne N. M., predmetom ktorého mal byť systém kontroly, ktorý sa realizoval u žalovaného, pretože táto osoba nebola prítomná pri osobnej kontrole žalobkyne vykonanej 30. marca 2020 a dokazovanie týkajúce sa pracovného poriadku z roku 2000.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vylúčil konanie o nároku žalobkyne na náhradu mzdy na samostatné konanie a vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného o určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával na samostatné konanie.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , a priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. , a , teda, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný tvrdil, že súd nad mieru povolenú zákonom zvýhodnil pozíciu žalobkyne na jeho úkor. Aj napriek tomu, že súd vypočul žalobkyňu, jeho konateľku a svedkov O. H. a O. G., zistené skutkové tvrdenia vyhodnotil v prospech žalobkyne, hoci ňou navrhnutý svedok O. H. na pracovisku žalobkyne 30. marca 2020 nebol. Trvá na tom, že porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou malo charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny a bolo preto na mieste, aby súd vyhodnotil, či je spravodlivé od neho ako zamestnávateľa vyžadovať, aby žalobkyňu aj naďalej zamestnával, keď súdu predložil dôkazy, že došlo k sústavnému porušovaniu pracovnej disciplíny žalobkyňou 31. júla 2017, 2. októbra 2019 a 8. októbra 2019. Ako vyplýva z jednotlivých záznamov o prejednaní porušenia pracovnej disciplíny, tak porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou spočívalo hlavne v nenastúpení

do pracovnej zmeny bez predchádzajúceho oznámenia zamestnávateľovi, nerešpektovaní príkazov zamestnávateľa o zákaze používania mobilného telefónu počas pracovnej doby a nevykonávaní predpísaných pracovných povinností počas pracovnej doby. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami zdôraznil, že bolo namieste, aby súd uviedol všetky skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky vyprodukované do pojednávania konaného 13. septembra 2021, kde preukázal predložením zápisu o oboznámení sa zamestnancov s pracovným poriadkom z 11. apríla 2002, že na ňom je podpis žalobkyne a podpis svedka O. H. ako vtedajšieho konateľa, ktorý sám spochybnil pravdivosť týchto dvoch listinných dôkazov aj napriek tomu, že podpisy obidvoch osôb sú identické a nachádzajú sa tam aj podpisy ostatných zúčastnených zamestnancov. Súd vôbec nemal brať do úvahy výpoveď svedka O. H., ktorý s ním od roku 2014, po tom ako previedol svoj obchodný podiel na F. G., nemal žiadny osobný ani pracovný kontakt a ktorý je navyše krstným otcom žalobkyne. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci konštatoval, že podľa jeho názoru žalobkyňa hranicu dobrých mravov vo vzťahu k nemu neúnosne prekročila, preto by nebolo spravodlivé, aby ju bol povinný aj naďalej zamestnávať za predpokladu potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Navyše ako vyplýva z písomného vyhlásenia, ktoré predložil súdu ako prílohu odvolania, tak zo všetkých zamestnancov štyria zamestnanci podporili jeho žiadosť, aby mu súd neuložil povinnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako nezákonný, vrátil vec na nové konanie a meritórne rozhodnutie a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v konaní nebolo preukázané žalovaným tvrdené sústavné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany. Sošku, ktorú mala ukradnúť, nikdy predtým nevidela ani v dielni ani nikde inde na pracovisku žalovaného vrátane predajne žalovaného. Písomné vyhlásenie, ktoré bolo predložené súdu ako príloha odvolania, podpísala zamestnankyňa žalovaného P. Q. omylom, dôkazom čoho je jej čestné vyhlásenie z 21. decembra 2021, ktoré predkladá súdu ako prílohu tohto vyjadrenia. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

10. K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej zopakoval svoje podstatné argumenty uvedené už v odvolaní.

11. K odvolacej replike žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu dupliku, v ktorej zopakovala svoje podstatné argumenty uvedené už vo vyjadrení k odvolaniu a opätovne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

12. K odvolacej duplike žalobkyne sa na výzvu súdu písomne vyjadril žalovaný, ktorý v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich písomných podaniach.

13. Skôr ako Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( ) mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného a začať sa zaoberať dôvodmi ním podaného odvolania, musel preskúmať splnenie podmienok pre jeho rozhodnutie - prípustnosť podania odvolania proti výroku o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci na samotné konanie a výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával na samostatné konanie. Pri takomto preskúmaní zistil, že žalovaný podal odvolanie proti výrokom rozsudku o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci na samotné konanie a o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával na samostatné konanie, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

14. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

15. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

16. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie proti výrokom o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci na samotné konanie a o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával na samostatné konanie podľa odmietol.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovaného proti II. a III. výroku sa nebude zaoberať odvolacími námietkami smerujúcimi voči týmto výrokom, iba odvolacími námietkami súvisiacimi s I. a IV. výrokom napadnutého rozsudku.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nad mieru povolenú zákonom zvýhodnil pozíciu žalobkyne na úkor žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolateľ nekonkretizoval akým konkrétnym procesným postupom malo nastať zvýhodnenie žalobkyne na jeho úkor. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu, listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne. Riadne sa zaoberal tým, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti

tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, do rovnakej miery sa riadne zaoberal vyjadreniami žalovaného a všetkými prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal komplexným vyhodnotením dôkaznej situácie a rozhodnutiu súdu predchádzalo aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj opísanie úvah súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Súd prvej inštancie síce zamietol vykonať výsluch svedkyne N. M., predmetom ktorého mal byť systém kontroly, ktorý sa realizoval u žalovaného, avšak náležite predmetný procesný postup vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, keď uviedol, že žalovaným navrhovaná osoba nebola prítomná pri osobnej kontrole žalobkyne vykonanej 30. marca 2020 a z tohto dôvodu nemohla prispieť k objasneniu priebehu tejto osobnej ohliadky žalobkyne. Iné dôvody pre vypočutie súd prvej inštancie nevzhliadol. Súd prvej inštancie zamietol vykonať aj rozširujúce dokazovanie týkajúce sa pracovného poriadku z roku 2000, však rozširujúce dokazovanie smerujúce k obsahu tohto dôkazného prostriedku nebolo z pohľadu vyhodnotenia skutkového a právneho stavu veci nevyhnutné a to vzhľadom na nižšie závery odvolacieho súdu uvedené k oboznámeniu sa zamestnancov s pracovným poriadkom. Pri predmetnom procesnom postupe v štádiu dokazovania sa tak správne súd prvej inštancie riadil zásadou efektivity a hospodárnosti konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke žalovaného, že napriek hodnoteniu súdu prvej inštancie opísanom v odôvodnení svojho rozhodnutia trvá na tom, že porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou malo charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny a bolo preto na mieste, aby súd vyhodnotil, či je spravodlivé od neho ako zamestnávateľa vyžadovať, aby žalobkyňu aj naďalej zamestnával, keď súdu predložil dôkazy, že došlo k sústavnému porušovaniu pracovnej disciplíny žalobkyňou 31. júla 2017, 2. októbra 2019 a 8. októbra 2019, odvolací súd uvádza nasledovné. Porušovanie pracovnej disciplíny žalobkyňou 31. júla 2017, 2. októbra 2019 a 8. októbra 2019 nie je predmetom prieskumu v tomto konaní vzhľadom na skutočnosť, že žalobou bola uplatnená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny ku dňu 30. marca 2020, ktoré ako samostatne stojaci dôvod (bez ohľadu na predchádzajúce porušenia) viedlo k okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie ako primárny dôvod na vyhovenie žalobe, prijal záver o neexistencii dôvodu na okamžité skočenie pracovného pomeru. Uviedol, že zohľadnil všetky okolností daného prípadu. Odvolací súd poukazuje na to , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. V posudzovanom prípade nepripadá do úvahy dôvod podľa ustanovenia . V posudzovanom prípade zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu podľa ustanovenia . Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. V zmysle právnych záverov uvedených v Uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. má odvolací súd za to, že charakter ustanovenia je potrebné zaradiť k právnym normám ktoré disponujú neurčitou, teda abstraktnou, hypotézou. V prípade aplikácie takejto právnej normy súdom je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Vychádzajúc z takejto právnej normy je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách však súd nie je obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci. Rovnako po vykonanom prieskume skutkových okolností dôvodu, ktorý mal viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru má odvolací súd za to, že konanie žalobkyne opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré bolo aj predmetom dokazovania skutočne nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v intenciách ustanovenia . Okolnosti vykonania osobnej kontroly u žalobkyne za neprítomnosti nezávislého

svedka (manžela konateľky nemožno z pohľadu súdu hodnotiť ako svedka nezaujatého z pohľadu procesu hodnotenia svedkov označovaného skratkou „RAVEN“), zostali aj po vykonaní dokazovania pred súdom prvej inštancie v rovine tvrdenia žalobkyne proti tvrdeniu štatutárneho zástupcu žalovaného. Táto skutočnosť po zhodnotení dôkazov ostala v rovine nepreukázanej zo strany žalovaného, a správne viedla súd k nepreukázaniu existencie tohto dôvodu a tým aj k absencii tak závažného dôvodu, ktorý by mal mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Aj odvolací súd po zrelej úvahe o okolnostiach konkrétneho prípadu vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako neprimeranú sankciu voči žalobkyni. Správne preto súd ako druhý dôvod vyhovenia žalobe vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného z 31. marca 2020 ako neplatné. Na margo posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vplynuli aj napäté vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu vzniku choroby z povolania u žalobkyne a jej preradzovaní na inú prácu (zasahoval aj príslušný inšpektorát práce), ktoré mali vplyv na prijatie unáhlených záverov z osobnej prehliadky žalobkyne. Dôsledný a dôkladný prístup zamestnávateľa v predmetnej situácii by smeroval k zabezpečeniu nezávislej osoby prítomnej pri osobnej ohliadke, zadržaniu nájdeného predmetu za účelom následného vyhodnotenia, či tento bol vôbec vyrobený alebo predávaný u zamestnávateľa žalovanej a po takto dôsledne zachovanom postupe aj vykonanie ďalších krokov, smerujúcich k vyvodeniu následkov v podobe priestupkového alebo trestného konania.

25. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie riadne nezohľadnil žalovanom predložený dôkazný prostriedok a to zápisu o oboznámení sa zamestnancov s pracovným poriadkom z 11. apríla 2002, na ktorej je podpis žalobkyne a podpis svedka O. H. ako vtedajšieho konateľa (ktorý sám spochybnil pravdivosť týchto dvoch listinných dôkazov aj napriek tomu, že podpisy obidvoch osôb sú identické a nachádzajú sa tam aj podpisy ostatných zúčastnených zamestnancov) odvolací súd uvádza nasledovné. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, alebo v inom internom predpise, hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Zamestnávateľ teda môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. Možno teda uzatvoriť, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnocoval závažné porušenie pracovnej disciplíny v odlišných intenciách ako tých ktorým stanovil rozsah pracovný poriadok zamestnávateľa, uvedené nemožno vyhodnocovať ako nezohľadnenie žalovanou predloženého dôkazného prostriedku. Predmetný dôkazný prostriedok súd prvej inštancie poňal do svojich úvah pri hodnotení špecifík prejednávanej veci, nebol však pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny jeho obsahom obmedzený.

26. Pokiaľ žalovaný namietal, že zistené skutkové tvrdenia súd vyhodnotil v prospech žalobkyne aj napriek tomu, že ňou navrhnutý svedok O. H. nebol na pracovisku žalobkyne 30. marca 2020, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že svedok O. H. sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril len k jeho telefonátu so žalobkyňou uskutočnenému bezprostredne po nájdení kryštálovej mačky v taške žalobkyne, k osobe žalobkyne a k tomu, že si nepamätá, že by žalobkyňa v minulosti porušila pracovnú disciplínu.

27. Súčasne odvolací súd dodáva, že ak žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy svedeckú výpoveď svedka O. H., ktorý od roku 2014 nepôsobí v žalovanom a navyše je krstným otcom žalobkyne, odvolací súd s tým nesúhlasí, pretože svedok O. H. sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadroval ku skutočnostiam, vedomosť o ktorých mohol získať bez toho, že by aktuálne pôsobil v žalovanom. Popritom aj keď zo zápisnice o pojednávaní konanom 13. septembra 2021 nevyplýva, či svedok O. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je krstným otcom žalobkyne, napriek tomu v jeho výpovedi neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za rozhodujúce, teda také, na základe ktorých súd určil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.

28. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a IV. výroku ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).