Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/144/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľa M. C., nar. XX. XX. XXXX, N. L. XX, XXXX G., F. republika, slovenského štátneho občana, zastúpeného M.. R. T., advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom N. N., D. Š. O. X, proti odporkyni D. C., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X/NX, XXXX H., F. republika, štátnej občianky Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa M. C., nar. XX. XX. XXXX S. N. N. a odporkyne D. C., rod. N.Á., nar. XX. XX. XXXX S. N. N., obaja slovenskí štátni občania, uzavreté dňa XX. XX. XXXX S. H. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu N. N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07. 05. 2013 domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, zároveň podal aj návrh na úpravu rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktorým žiadal obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a jemu stanoviť výživné, pričom sa nedomáhal úpravy svojho styku s mal. deťmi. V priebehu súdneho konania vo svojej výpovedi pred tunajším súdom uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatváral v septembri pred XX rokmi. Uviedol, že spočiatku žili na území SR, kde bývali rôznym spôsobom, opakovane u svokry, opakovane v rôznych podnájmoch. Už v tom čase sa medzi nimi vyskytli drobné nezhody, najmä čo sa týka vedenia domácnosti. On sám asi XX rokov odchádzal za prácou do F. i keď boli aj obdobia, keď pracoval na území Slovenskej republiky. Napokon si na G., okres N., postavili vlastný rodinný dom. On neskôr začal pracovať v F. a odporkyňa trvala na tom, aby sa spoločne odsťahovali do F., čo sa stalo asi v roku XXXX. Žili v prenajatom rodinnom dome spolu celá rodina. Asi po X roku odporkyňa trvala na tom, aby sa presťahovali do bytu, čo aj urobili a napokon znova nástojila na tom, aby sa presťahovali do rodinného domu. Asi v januári alebo vo februári XXXX sa teda nasťahovali do nájomného rodinného domu v F.. On bol zamestnaný, odporkyňa bola v domácnosti. V tom čase začali ich vzájomné nezhody a hádky, čím trpeli najmä mal. deti a to najmä syn. Asi od augusta XXXX do januára XXXX bola odporkyňa zamestnaná v jeho firme, ale aj tu boli vzájomné problémy a tak jej našiel zamestnanie v inej firme. Medzi nimi panovali veľké nezhody aj z toho dôvodu, že odporkyňa podľa jeho názoru v podstate izolovala rodinu od okolia, nemohli prijímať žiadne návštevy a ani nikam chodiť a podľa jeho tvrdenia bola odporkyňa chorobne žiarlivá. Potvrdil však, že asi X rok udržiava známosť s M. Z., XX - ročnou ženou, bytom N., SR, ktorá má dve dospelé deti. S menovanou nežije v spoločnej domácnosti, ale navzájom sa navštevujú, známosť je intímna asi po dobu X . mesiacov. S odporkyňou sa intímne nestýka asi od februára XXXX a pokiaľ sa týka takéhoto spôsobu vzájomného spolužitia, bol to on, ktorý sa musel doprosovať. Navrhovateľ ďalej poukázal na nezhody, ktoré boli medzi ním aj odporkyňou, aj čo sa týka výchovy a opatery detí a financovania potrieb maloletých detí. Uviedol príklad, kedy maloletá dcéra pF. prišiel znova účet na zaplatenie vysokých finančných prostriedkov. Navrhovateľ uviedol, že pred X rokmi sa prakticky s odporkyňou dohodli na rozvode manželstva. Odporkyňa si v súčasnej dobe našla byt v F., v ktorom toho času aj býva a boli dohodnutí tak, že si vezme zariadenie a auto a on dokonca zložil a vyplatil aj zálohu na tento byt. Uviedol, že boli dohodnutí o tom, že sa bude môcť stretávať s deťmi, situácia sa však zmenila tak, že mu bol zamedzovaný kontakt s deťmi a prístup k nim. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho mesačný príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti aj zo závislej činnosti je asi 1700 € mesačne. Žije sám v X-izbovom byte v podnájme v F., v obci G., za ktorý uhrádza 250 € mesačne nájomné, okolo 150 € náklady na energie. Poukázal na to, že na území F.j republiky sa vedie konanie ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom, pričom bol vydaný aj rozsudok . V tejto súvislosti poukazoval na tú skutočnosť, že už F. súdy konštatovali vážny rozvrat vzájomných vzťahov medzi nim a matkou detí.

Odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že s navrhovateľom sa zoznámili v D. uzavreli manželstvo, pričom vo februári sa im narodila dcéra Z.. Potvrdila tiež tie tvrdenia navrhovateľa, že spočiatku žili u jej starých rodičov, kde žila aj jej matka a tiež potvrdila, že dochádzalo medzi nimi k vzájomným nedorozumeniam, najmä vzhľadom na generačné rozdiely a spôsob života. Bolo to však obdobie, ktoré vyhodnotila ako obdobie, kedy sa s navrhovateľom dokázali vzájomne podržať a podporiť. Napokon si vzali do prenájmu byt v Z., do ktorého sa presťahovali a v tom čase sa rozhodli pre stavbu rodinného domu. V záujme toho, aby ušetrili finančné prostriedky, presťahovali sa naspäť k jej starým rodičom do rodinného domu. Do vlastného rodinného domu sa nasťahovali asi na jeseň XXXX v čase, keď ešte ho nemali riadne zariadený a dobudovaný, najmä, čo sa týka vykurovania. V dome bývali asi X rokov a podľa jej názoru v tom čase žili spokojne. Potvrdila, že v tom čase nemali W. finančných prostriedkov, ale dom bol už skoro hotový a v roku XXXX sa im narodil syn Z.. V tom čase navrhovateľ už pracoval v F. a pre ňu bola veľmi náročná starostlivosť o dve maloleté deti, ako aj o rodinný dom. Keď bolo niečo veľmi potrebné navrhovateľ pricestoval z F. a pomohol pri starostlivosti. Približne v tom čase sa navrhovateľovi začala črtať možnosť trvalejšej práce a lepšieho zamestnania S. F. a tak spoločne vyhodnotili situáciu a rozhodli sa, aby rodina bola spolu, že sa presťahujú do F.. Navrhovateľ si v tom čase chcel založiť rodinnú firmu, najmä s ohľadom na maloleté deti a preto v roku XXXX rodinný dom na území SR odpredali. Potvrdila, že v F. najprv žili v nájomnom rodinnom dome, ktorý však bol podľa nej veľký a náklady na bývanie boli vysoké a tak na jej podnet sa presťahovali do X-izbového bytu. Navrhovateľ začal rozbiehať sH. začalo sa mu v práci dariť, mal aj zamestnancov, ale mal neustále problémy s parkovaním a s uskladňovaním materiálov a tak sa presťahovali do rodinného domu, kde v blízkosti bol aj ďalší dom, v ktorom si navrhovateľ zriadil sídlo firmy a ubytovával zamestnancov. Popierala tvrdenia navrhovateľa o príčine rozvratu vzájomných vzťahov. Podľa jej názoru, príčinou rozvratu manželstva je tá skutočnosť, že navrhovateľ si našiel priateľku a známosť s inou ženou udržiava už dlhšiu dobu, ako sám tvrdí. Nepopierala, že v minulosti medzi ňou a navrhovateľom boli aj hádky, uviedla, že sama tiež nie je bez chyby, ale poukazovala na tú skutočnosť, že celá rodina navrhovateľa podporovala v jeho podnikaní, v doplnení si jeho vzdelania na území F. republiky a teda aj v jeho štúdiu. Uviedla, že navrhovateľ známosť udržiava už od novembra XXXX pričom aj dovolenku trávil s menovanou. O tomto ona nevedela. Pokiaľ sa zúčastnili v júni XXXX spoločnej dovolenky v I. spolu s mal. deťmi, myslela si, že je to príležitosť na usporiadanie vzájomných vzťahov, čo sa však nestalo. Nevedela navrhovateľovi odpustiť jeho vyjadrenie z marca XXXX, kedy pri návšteve dcéry po operácii v nemocnici sa jej navrhovateľ priznal, že k nej už nič necíti. V marci alebo v apríli XXXX sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti do sídla firmy a ona zostala v predmetnom rodinnom dome asi do apríla XXXX, kedy sa presťahovala do bytu. Popierala tvrdenia navrhovateľa o tom, že by W. vedome spôsobila vysoký účet na internete cez telefón, stalo sa jej to omylom 1x . Poukazovala na tú skutočnosť, že sa jednalo P. Uviedla, že ešte asi pred polrokom by uvažovala o možnosti obnovenia vzájomných vzťahov s navrhovateľom, ale dnes už nemá nič proti rozvodu a súhlasila s návrhom na rozvod manželstva, z príčin nevery navrhovateľa s XX- ročnou ženou, ktorá podľa jej názoru spôsobila rozvrat ich manželstva. Tiež poukazovala aj na názorové rozdiely medzi ňou a navrhovateľom, čo sa týka výchovy a opatery mal. detí. Tvrdila, že dcéra bola pre otca W. športovať a z tohto dôvodu ani mal. Z. nemá dobrý a kladný vzťah k otcovi a v súčasnej dobe otca odmieta. Potvrdila však dobrý vzájomný vzťah mal. syna Z. s otcom. Maloletý sa zaujíma najmä o stroje, ktoré otec, ako majiteľ stavebnej firmy v zamestnaní má a ktoré chlapca bavia. V súčasnej dobe však poukázala na zhoršený vzájomný vzťah medzi synom a otcom, najmä pod vplyvom priateľky otca. Tvrdila, že bola pod vplyvom vzájomných nedorozumení bezdôvodne prepustená zo zamestnania vo firme navrhovateľa.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2013 o právomoci a uznávaní, a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a to článku 1, ods. 1 písmeno a) toto nariadenie sa uplatní bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu v občianskych veciach, týkajúcich sa rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva .

Podľa článku 3 hore uvedeného nariadenia ods. 1, vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo, ak ide o Veľkú Britániu a Írsko má tam " domicil " .

b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia, alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú občania svoj " domicil " .

Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, obaja účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX S. H., okres N. N.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu N. N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U navrhovateľa sa jednalo o manželstvo druhé, u odporkyne o manželstvo prvé, pričom obaja účastníci konania sú slovenskí štátni občania. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania však bolo v F. republike.

V danej veci súd konštatuje, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky v tej časti návrhu navrhovateľa, ktorou sa domáha rozvodu manželstva, keďže tak Slovenská republika ako aj Rakúska republika boli v čase podania návrhu a aj v súčasnej dobe sú členskými štátmi Európskej únie, pričom právomoc súdov sa spravuje podľa názoru súdu článkom 3, bod 1, písmeno b) Nariadenia Brusel II a).

Keďže z návrhu na začatie konania, ako aj v konečnom dôsledku z vyjadrenia oboch účastníkov konania súd zistil, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území Rakúskej republiky, tunajší súd požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, o určenie príslušnosti súdu na konanie o rozvod manželstva, pretože v danej veci nie je možné použiť ustanovenie písmeno a) . Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, pokiaľ ustanovenie písmeno a) , za výlučne miestne príslušný súd postupne povoláva aj všeobecný súd odporcu, resp. všeobecný súd navrhovateľa a pokiaľ ustanovenie dopĺňa ustanovenie o všeobecnej miestnej príslušnosti, potom za výlučne miestne príslušný súd v konaní o rozvod manželstva treba považovať aj súd, ktorého príslušnosť možno určiť podľa . V zmysle tohto ustanovenia, ak odporca, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd v obvode, ktorého mal tu posledné bydlisko. Z uvedeného vyplýva, že ak nemožno určiť výlučne miestnu príslušnosť v konaní o rozvod manželstva podľa miesta posledného spoločného bydliska manželov a ani podľa bydliska niektorého z nich, potom ju možno určiť podľa miesta posledného bydliska toho z nich, proti ktorému smeruje návrh (odporcu) .

Za danej situácie, keď účastníci konania mali posledné spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky pred odsťahovaním sa na územie F.Ú. republiky, v obci H., okres Banská Bystrica a teda toto posledné spoločné bydlisko bolo aj posledným bydliskom odporkyne v tomto konaní, Okresný súd v Banskej Bystrici, uznal svoju miestnu príslušnosť na konanie a rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania.

Vo veci samej, pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov konania, súd tento návrh navrhovateľa považoval za dôvodne podaný. Aj podľa názoru súdu sú vzťahy medzi účastníkmi konania tak vážne a hlboko rozvrátené, že nie je možné od nich očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Obaja účastníci konania stratili voči sebe dôveru, úctu a náklonnosť. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nevychovávajú deti, netrávia spoločne čas a ani sa už dlhodobo intímne spolu nestýkajú. Ani jeden z nich už nemá záujem na obnovení riadneho manželského spolužitia. Za danej situácie medzi účastníkmi konania dochádzalo k tak závažným rozporom ohľadom všetkých oblastí manželského spolužitia, že si účastníci navzájom prestali jeden druhého vážiť a podporovať sa. Rozdielnosť ich názorov na všetky oblasti spolužitia je tak hlboká a dlho trvajúca, že súd dospel k záveru, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a stalo sa len zväzkom formálnym, ktorý nenapĺňa skutočný obsah vzájomného manželského spolužitia a preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa ustanovenia , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

V danej veci súd o trovách konania, ktoré vznikli, rozhodol tak, že účastníkom náhradu nepriznal žiadnemu z nich. Takéto rozhodnutie súd považuje za spravodlivé, keď podľa názoru súdu, obaja účastníci konania majú svoj podiel na rozvrate vzájomných manželských vzťahov.