Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3149-2013.pdf
PDF · 93.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3149/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Flat/Office 103, Egkomi 2408, Nikózia, Agiou Nikolaou, 67-69, 1st Floor, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, A. E. XXX/XX, XXX XX O. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 1.207,06 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 666/2013 vydaného súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin zo dňa 29.06.2020 z a m i e t a.
II. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2013 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.09.2013 udelil dňa 21.10.2013 Okresný súd Košice II súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 160070. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.10.2013.
2. Dňa 29.06.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020 pretože podľa § 2ods. 1 písm. a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2.
3. Podľa ust. § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
4. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré odôvodnil, tým, že v konaní bol dosiahnutý výťažok vo výške 15 Eur a to priamo na účet oprávneného. Dňa 18.12.2019 bol teda v konaní dosiahnutý výťažok a teda sa exekúcia v zmysle § 2ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. nezastavuje. Oprávnený namietal aj nárok na paušálne trovy s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 4 a § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. s tým, že súdnemu exekútorovi vznikne nárok na náhradu paušálnych trov, len ak oprávnenému zašle upovedomenie o zastavení exekúcie v zákonom stanovenej lehote a zároveň bola exekúcia zapísaná v centrálnom registri exekúcií. V tomto prípade však nebola splnená ani jedna z dvoch zákonných podmienok na vznik nároku na náhradu paušálnych trov, nakoľko predmetná exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií a zároveň exekútor poslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 7.7.2020, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty. Mal tiež za to, že zákon č. 233/2019 Z.z. je protiústavný, pričom súčasne podnetoval
exekučný súd na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl.47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s veľmi rozsiahlym odôvodnením, pričom konkrétne uviedol všetky rozpory. Podľa jeho názoru predmetný zákon a jeho ustanovenia neprimeraným spôsobom zasahujú do ústavou chránených práv oprávneného, narúšajú právnu istotu a porušujú zákaz retroaktivity.
5. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že boli doručené v lehote. Súdny exekútor uviedol, že oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.12.2019. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného, a teda v zmysle Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019 takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.
6. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a osobitosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom na účely tohto zákona sa starou exekúciu rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia podľa ods. 1 písm. a) sa nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“),ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
11. Podľa ust. § 5 ods. 2 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
12. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
13. Podľa ust. § 6 ods. 4 exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
14. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
15. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
17. Podľa ust. § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
18. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
19. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa ust. § 7 ods. 3 a ust. § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
20. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Podľa § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania
24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že konanie spis. zn. 39Er/3149/2013 je exekučným konaním, ktoré sa začalo do 01.04.2017 a je vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017, a teda sa naň vzťahuje ZoUNEK. Z obsahu spisu je nesporné, že nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené 29.10.2013, k 01.01.2020 nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.
25. Súd sa zaoberal námietkami oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Oprávnený namietal správnosť a zákonnosť vydania Upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko dňa 19.12.2019 bolo uhradených 15 Eur priamo na účet oprávneného, t.j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný výťažok. Skutočnosť, že v konaní bol dosiahnutý výťažok vo výške 15 Eur oprávnený preukázal súdu iba predloženou rozsiahlou tabuľkou exekučných konaní, v ktorých v každom bola uhradená suma vo výške 15 Eur a tiež výpis z bankového účtu oprávneného, z ktorého vyplýva, že dňa 19.12.2019 bola od platiteľa „DOO HYDROSLOVAN ADRIJEVICA“ prijatá platba vo výške 20.445,- Eur ako hromadná platba na exekučné konania uvedené v pripojenej tabuľke pod č. 1 - 1363. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, výťažkom exekúcie podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019Z.z. je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo súdny exekútor vymohol v príslušnej starej exekúcii svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Takýto záver nemá oporu nielen v pozitívnoprávnej úprave exekučného konania, ale ani v dôvodovej správe k zákonu č.233/2019 Z.z.. Reštriktívny výklad by navyše spod pojmu „výťažok exekúcie“ vylúčil akékoľvek plnenie povinného z vlastnej vôle alebo na základe dohody bez toho, žeby došlo k zrážkam zo mzdy a z iných príjmov, prikázaniu pohľadávky, predaju hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľnosti alebo podniku, resp. príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Na druhej strane je v súdnej praxi ustálený názor, že od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, sa tento pôsobením súdneho exekútora dostáva pod tlak, v dôsledku ktorého sa môže rozhodnúť splniť svoju pohľadávku ešte pred tým ako súdny exekútor reálne pristúpi k niektorému zo spôsobov vykonania exekúcie. Konanie povinného odôvodňuje záver o tom, že aj takto prijaté plnenie možno označiť za vymožené, a nie dobrovoľné. Žiadne z ustanovení zákona neumožňuje rozdeliť pohľadávku uhradenú v prebiehajúcom exekučnom konaní na časť, ktorá bola oprávnenému uhradená prostredníctvom exekútora a časť, ktorú mu uhradil priamo povinný. Postup, ktorý zvolil oprávnený - hromadné vyplatenie treťou osobou minimálneho výťažku v 1363 navzájom nesúvisiacich exekučných konaniach v ten istý deň je hrubým obchádzaním práva a celkom jednoznačne špekulatívnym prístupom k právnej úprave, s ktorou je oprávnený jednoznačne nespokojný. Právnu úpravu je potrebné rešpektovať a dodržiavať a nie ju obchádzať alebo zneužívať. Súd je toho názoru, že čiastočný výťažok vo výške 15 Eur podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z., musí byť identifikovateľný od povinného, aby to bolo možné skutočne považovať za výťažok, ktorý bol dosiahnutý v konkrétnej exekúcií. Vzhľadom na uvedené, súd nepovažoval oprávneným oznámenú platbu za výťažok dosiahnutý v tomto exekučnom konaní preto konštatuje, že nenastala absolútna výnimka zo zastavenia starých exekúcií v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z..
26. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej zákon č. 233/2019 Z.z. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Uvedené je v súlade s výkladovým usmernením Komisie dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. V Dôvodovej správe sa uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona má súd za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Keďže právne normy nemôžu pôsobiť spätne, súd má za to, že zákon č. 233/2019 Z.z. nemôže spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity). V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje a o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods.2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 39Er/3149/2013 je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Súd sa zaoberal
aj námietkou včasnosti zaslania Upovedomenia o zastavení starej exekúcie oprávnenému a dospel k záveru, že Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v ust. § 2 ods. 1 písm. b) až d) ZoUNEK. V prípade zastavenia uplynutím rozhodnej doby podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK sa stará exekúcia podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK(absolútne výnimky) alebo niektorá z výnimiek podľa ust. § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky). Na námietky oprávneného, súd nemohol prihliadať, pretože doručenie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie po lehote 180 od nadobudnutia účinnosti ZoUNEK nemá vplyv na zastavenie exekúcie ex lege podľa ZoUNEK.
27. Súd sa nestotožnil s názorom oprávneného o ktorý oprel svoj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS 239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020.
28. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné a súdny exekútor postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 239 ods. 1 a § 242 C.s.p.). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.). Sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§240 C.s.p.). V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť (§ 247 C.s.p.). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne (§ 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 2 C.s.p.).