Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/464/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, B., proti odporcovi: Slovenská republika, o zaplatenie 75.000,00 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. -14 zo dňa 14. apríla 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 09.01.2014, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. -8 zo dňa 19.02.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Zároveň uviedol ako treba doplnenie podania vykonať ako aj lehotu na vykonanie opravy podania. Predmetné uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 27.03.2014. Navrhovateľ v lehote podanie doplnil, avšak jeho podanie napriek doplneniu naďalej trpí vadami, keď neoznačil odporcu v súlade s , nepredložil, resp. neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, neuviedol ako dospel k vyčísleniu sumy 75.000,00 eur a nesformuloval petit v súlade s výzvou súdu. Pretože pre tieto vady podania nie je možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietol.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Dôvodil tým, že v podaní žaluje Slovenskú republiku o uhradenie nemajetkovej škody, ktorá mu vznikla neoprávneným vznesením obvinenia, ako aj neoprávnenou vyšetrovacou väzbou. Namiesto toho, aby súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sa mohli nedostatky odstrániť, celé podanie odmietol. Vyjadril podozrenie, že súd nechce vec pojednávať, pretože sudca predmetného súdu ho vzal neoprávnene do väzby a v prípade jeho aj čiastočného úspechu, by bolo zjavné pochybenie sudcu. Súdu nič nebránilo, aby postupoval podľa a návrh postúpil Ministerstvu vnútra SR, ktorého vyšetrovateľ vniesol neoprávnene obvinenie proti jeho osobe, resp. Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorého sudca uvalil na jeho osobu neoprávnenú väzbu. V návrhu vychádzal z Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 75.000,00 eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobených ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe výzvy súdu zo dňa 20.01.2014 navrhovateľ dňa 30.01.2014 zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 20,00 eur. Uznesením č.k. -8 zo dňa 19.02.2014 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Súd poučil navrhovateľa ako má doplnenie podania vykonať a v akej lehote pod následkom odmietnutia podania. Navrhovateľ v súdom určenej lehote doplnil podanie tak, že za odporcu označil Slovenskú republiku. Nárok odvodil od skutočnosti, že mu bola neoprávnene obmedzená osobná sloboda, boli porušené jeho práva v zmysle SR, bola ponížená jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobré meno a ochrana mena. Domáhal sa zaplatenia sumy 75.000,00 eur ako finančné odškodnenie za neoprávnené trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave pod ČVS: PPZ-57/BOK-B-2008 zo dňa 18.06.2008, ako aj za vyšetrovaciu väzbu na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 27.06.2008, na základe ktorého rozhodnutia mu bola dňom 30.12.2008 obmedzená osobná sloboda, pričom rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -1351 zo dňa 31.01.2013 bol oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. zo dňa 10.11.2008. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa , podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (), nazýva sa žalobou.

Podľa , navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd nesprávne odmietol žalobu z dôvodu, že v lehote nebola doplnená, resp. opravená ( ), hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Súd tak svojím postupom znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva, čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Z ustanovenia vyplýva, že žalobný návrh musí byť jasný, určitý a musí z neho vyplývať čoho sa žalobca domáha. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností je pravdivé len podľa tvrdení navrhovateľa (žalobcu). Z toho vyplýva, že do úvahy prichádza len opísanie tých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú nimi podľa presvedčenia navrhovateľa alebo žalobcu. Uvedenie týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia, ktorú však možno priebežne dopĺňať aj v priebehu konania. Označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, musí byť v súlade s predpismi o procesnom dokazovaní (svedkovia, listiny, znalecké posudky a iné prípustné dôkazy). Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Ak navrhovateľ nesplní túto povinnosť, súd ho vyzve, aby listinné dôkazy predložil dodatočne (spravidla skôr, než vo veci bude nariadené pojednávanie).

K dôvodom odmietnutia podania súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že subjektom zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká na základe spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, je povinný subjekt, teda štát. Štát, ako zodpovednostný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý spôsobil škodu, tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorý boli prenesené úlohy štátneho orgánu. Pretože štát zodpovedá za tieto orgány, oni sami nie sú subjektami zodpovednostného vzťahu. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Ako účastník sa potom označuje Slovenská republika a ďalej s uvedením orgánu štátu (právnickej osoby), ktorý má v mene štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu konať. Určenie subjektu, kto má za štát konať musí vyplývať z osobitného predpisu. V prípade absencie označenia konkrétneho orgánu, ktorý má za štát konať, je vecou súdu poskytnúť poučenie účastníkovi konania v rámci poučovacej povinnosti a zistené nedostatky v zastúpení štátu majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania.

Samotné nepredloženie listinných dôkazov nie je takou vadou návrhu, na základe ktorej by mal súd podanie odmietnuť. Navrhovateľ sa v tomto prípade vystavuje riziku neunesenia dôkazného bremena a v konečnom dôsledku neúspešnosti pri rozhodovaní vo veci samej.

Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, petit návrhu, musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie veta druhá <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406559&FragmentId2=3406559> navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha, aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania bez pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406807&FragmentId2=3406807>, alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať o to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal.

Odvolací súd taktiež považoval za potrebné podotknúť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal v predmetnej veci relevantnou skutočnosťou, či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.