Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-24-2014.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. U., nar. XX.X.XXXX a F. U., nar. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Javorinská 13 a X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A. XX, o zvýšenie výživných maloletých, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 12. februára 2014, č.k. 14P/71/2013-88, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživných p o t v r d z u j e s tým, že nariaďuje opravu výroku v označení súdu, ktorý stanovil rozsudkom predchádzajúce výživné z Okresného súdu Dunajská Streda na Okresný súd Brezno.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e a vo výroku o dlhu zročného výživného r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (správne Okresného súdu Brezno) z 1.3.2012 sp. zn. 8P/279/2011 zvýšil na mal. Y. z 26 eur mesačne na 100 eur mesačne od 21.6.2013 a na mal. F. z 26 eur mesačne na 80 eur mesačne so splatnosťou vždy do 5.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky na číslo účtu vedeného v M. F., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň určil dlh zročného výživného za obdobie od 21.6.2013 do 12.2.2014 vo výške 1 391,14 eur, ktorý otcovi povolil zaplatiť po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v spojení s ust. § 160 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zmenou pomerov na strane maloletých a otca maloletých. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obe maloleté sú zdravé, zdravotné problémy majú len s výdavkami na zdravotnú starostlivosť - ortopedickú obuv, navštevujú prvý stupeň základnej školy a obe sa zapájajú do mimoškolských aktivít - tanec a balet. Špeciálnu stravu nemajú predpísanú. Matkin príjem sa zvýšil na súčasných 438,88 eur a poberá prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur od januára 2014, otcov čistý mesačný príjem je 398,13 eur. Vychádzal z toho, že od ostatnej úpravy výživných uplynulo ku dňu rozhodovania súdu približne 18 mesiacov, i keď nie dlhý čas, na strane maloletých došlo k podstatnej zmene spočívajúcej vo zvýšení výdavkov, nakoľko menšia z dievčat začala navštevovať základnú školu, obe chodia na krúžky - mimoškolské aktivity, pravidelne navštevujú ortopéda, povinne musia zakupovať ortopedickú obuv každého pol roka (zimné, letné) a F. je častejšie zdravotne ošetrovaná. Uplynutím tohto obdobia prišlo k miernemu zvýšeniu životných nákladov vzhľadom na ekonomické ukazovatele spoločnosti, ako i na skutočnosť, že maloleté deti vyrástli a výdavky na ne už len z tohto dôvodu mierne vzrástli. K zmene pomerov prišlo i na strane otca maloletých, nakoľko v súčasnosti má príjem 398,13 eur mesačne. Zohľadnil, že zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto platenie zvýšeného výživného 100 eur a 80 eur mesačne ani za situácie splácania otcom preukázaných výdavkov spojených s úverom, pôžičkou či inými účtami, vzhľadom na zistené zárobkové pomery otca, neohrozí jeho vlastnú výživu. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou a tiež skutočnosť, že výživa detí je z časti krytá i prídavkami na deti. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu vyživovacích povinností od podania návrhu od 21.6.2013 určil dlh zročného výživného do 12.2.2014 vo výške 1 391,14 eur, ku ktorému dospel vychádzajúc z toho, že otec platil na maloleté po 26 eur, za mesiace november a december aj výnimočné platby, ktoré sa mu zarátavajú do tohto dlhu, teda za 9 dní v júni zaplatil 15,60 eur, za ďalších sedem mesiacov od júla do januára 7 x 52 = 364 eur, za 12 dní februára 22,29 eur + jednorazové platby za november 180 eur a december 200 eur mínus 52 eur, ktoré už boli zarátané, teda 279 eur, t.j. na novourčené výživné zaplatil 680,89 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., keďže konanie v danej veci mohol začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby výživné na maloletú Y. bolo zvýšené z 26 eur mesačne na 80 eur mesačne a na maloletú F. z 26 eur mesačne na 70 eur mesačne od 21.6.2013 so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci a dlh zročného výživného za obdobie od 21.6.2013 do 12.2.2014 vo výške 710,25 eur aby bol povolený otcovi zaplatiť po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne v prvom výroku rozsudku uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, pričom predchádzajúce výživné určil rozsudkom Okresný súd Brezno. Namietal tiež, že súd prvého stupňa vychádzal z jeho príjmu vo výške 398,13 eur mesačne a uložil mu platiť výživné na obe maloleté deti vo výške presnej polovice jeho príjmov, pričom po dvoch rokoch od určenia výživného v rozsudku o rozvode neprišlo k 4-násobnému zvýšeniu jeho príjmov a ani k 4-násobnému zvýšeniu potrieb maloletých detí. Podľa názoru odvolateľa, súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z toho, že výživné určené predchádzajúcim rozsudkom je neprimerane nízke a po tom, čo on ukončil dlhodobú práceneschopnosť a opätovne sa zamestnal, je schopný prispievať vyšším výživným. Namietal tiež viaceré položky v rozpise nákladov predložených matkou, týkajúcich sa nákladov na maloleté, napríklad navštevovanie denných táborov počas letných prázdnin vo výške 180 eur mesačne na každú z maloletých je podľa jeho názoru nereálne, rovnako zakúpenie školských potrieb vo výške 300 eur je nadnesené, ošatenie 100 eur mesačne tiež podľa jeho názoru nezodpovedá realite a náklady na dopravu do školy vyplývajú len z toho, že matka s deťmi bývajú mimo Bratislavy, avšak do školy dochádzajú a nenavštevujú školu v mieste bydliska. Nesúhlasil tiež so zmenou dňa splatnosti výživného z 15.-teho dňa v mesiaci na 5. deň v mesiaci, tiež nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa nestanovil termín splatnosti splátok dlhu zročného výživného 1 391,14 eur vo výške 20 eur mesačne a namietal tiež výšku dlhu, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil splátky výživného po 52 eur mesačne a dve jednorazové úhrady za november a december 2013 i napriek tomu, že súd prvého stupňa uviedol, že nanovo určené výživné zaplatil 680,89 eur, nemožno od neho žiadať zaplatiť ich ešte raz. Podľa jeho názoru, výška dlhu zročného výživného je 710,25 eur, čo je rozdiel medzi celkovou výškou novourčeného výživného 1 391,14 eur a už zaplateným výživným za rozhodné obdobie vo výške 680,89 eur.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd ex offo určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo výške: 115 eur na maloletú Y. a 95 eur na maloletú F.. Poukázala na to, že otec maloletých je zdravý, nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti a osobne sa žiadnym spôsobom nestará o maloleté deti. Matke s bežnými povinnosťami nepomáha a neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti. Uviedla, že príjem oboch rodičov je približne rovnaký, otcov je o 30 až 60 eur mesačne vyšší, pričom matka sa o maloleté deti osobne stará bez pomoci otca. Navrhla určiť výživné vo výške polovice z príjmu otca, t.j. vo výške 360 eur mesačne, ktoré by pokrývali základné potreby maloletých detí. Uviedla, že otec si ponechal všetok majetok patriaci do BSM, a preto prevzal na seba aj úvery, ktorých účelom bolo nadobudnutie tohto majetku. Matka otcovi uhradila na úhradu úverov aj 2 100 eur. Podľa jej názoru by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že otec okrem svojej mesačnej mzdy dostáva od zamestnávateľa aj diéty a vreckové. Poukázala na to, že otec v čase rozhodovania Okresného súdu Brezno nemal žiadne príjmy, keďže bol dlhodobo práceneschopný a pokiaľ by žil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletými deťmi, musel by zabezpečiť ich potreby spolu s matkou. Nesúhlasila so zmenou splatnosti výživného, nakoľko všetky výdavky na maloleté deti je potrebné uhradiť do 5.-teho až 10.- teho dňa v mesiaci.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti, pretože stanovená výška výživných zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré navštevujú základnú školu v F., s čím sú spojené výdavky na cestovné, navštevujú tiež krúžky, čo je veľmi prospešné pre ich zdravý sociálny a psychický vývin, maloleté deti sú v období vývinu, na základe čoho vzrástli aj náklady na stravu a ošatenie a obe maloleté deti musia používať ortopedické pomôcky, nakoľko majú ploché nohy a maloletá F. býva často chorá.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania sú zvýšenia výživných na maloletých.
Matka maloletých detí v návrhu, doručenom Okresnému súdu Dunajská Streda 21.6.2013, navrhla zvýšiť výživné na obe maloleté deti. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/279/2011 z 1.3.2012, právoplatného 20.3.2012, boli obe maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložená vyživovacia povinnosť po 26 eur mesačne na každú z maloletých so splatnosťou do 15.-teho dňa v mesiaci. Od uvedeného rozsudku sa zmenili pomery na strane matky a maloletých detí tým, že výdavky na ich výchovu a výživu výrazne vzrástli, pretože maloletá F. začala navštevovať Základnú školu na V. XX v F., čím vzrástli náklady na jej výživu spojené so školskou dochádzkou: ZRPŠ 7 eur, družina 13 eur, strava v škole 20 eur, krúžok tanečná 6 eur, doprava do školy 50 eur a denný tábor počas prázdnin 180 eur, školské potreby 200 eur, škola v prírode 160 eur. Rovnako náklady na maloletú Y. vzrástli v súvislosti so školskou dochádzkou: ZRPŠ 7 eur, družina 13 eur, strava v škole 20 eur, krúžok balet 27 eur, denná doprava 50 eur, denný tábor počas prázdnin 180 eur, školské potreby 100 eur, škola v prírode 160 eur. Navrhovateľka zakúpila dvojizbový byt prostredníctvom hypotekárneho úveru, čím vzrástli náklady na bývanie na 471 eur mesačne - 350 eur splátka hypotekárneho úveru, 56 eur fond opráv a údržby a zálohové platby, 25 eur elektrina, 40 eur plyn. S nástupom maloletej F. do školy a zmenou bývania vznikla potreba kúpy nového vybavenia izby pre školopovinné deti vo výške 500 eur. Náklady na maloleté predstavuje tiež strava mimo školy 160 eur mesačne, ošatenie 100 eur mesačne. Maloletá F. býva často chorá, s čím má matka zvýšené výdavky na lieky 11 eur mesačne a na obe maloleté deti výdavky na ortopedické pomôcky priemerne 30 eur ročne na každú z nich. Na kultúru mesačne 12,50 eur na každú maloletú. Otec nesúhlasil so zvýšením výživných vo výškach navrhovaných matkou, ale súhlasil so zvýšením výživných na 50 eur mesačne na každú z maloletých, nakoľko spláca pôžičky nadobudnuté počas manželstva. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na 180 eur alebo 200 eur mesačne na každú z maloletých detí.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.
V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno z 1.3.2012 č. k. 8P/279/2011-98, právoplatného 20.3.2012, bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené a obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 26 eur mesačne na každú z maloletých. V čase predchádzajúcej úpravy maloleté mali 7 a pol roka a 5 a pol roka, matka čistý mesačný príjem vo výške 423,83 eur a otec 270,24 eur, nakoľko bol od 1.11.2011 práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 151,60 eur.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Brezno z 1.3.2012 č. k. 8 P/279/2011-98, v zmysle ktorého výživné na maloleté bolo s účinnosťou od 20.3.2012 určené vo výške 26 eur mesačne na každú z nich. V čase predchádzajúcej úpravy mala matka čistý mesačný príjem 423,83 eur a otec bol dlhodobo práceneschopný a poberal nemocenskú dávku vo výške 151,60 eur.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti- od 20.3.2012 do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 21.6.2013, uplynulo 15 mesiacov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zvýšenie výživných odôvodňuje už samotný vývoj životných nákladov vzhľadom k uplynutiu času od predchádzajúcej úpravy výživných (§ 78 ods. 3) a tiež zmena skutočnosti, majúca ráz trvalosti, ktorá bola a je určujúcou pre určenie výživného, ktorou je príjem otca maloletých, ktorý sa zmenil zvýšením podstatným spôsobom zo 151,60 eur na 398,13 eur.
Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 20.3.2012) sa zvýšil mesačný príjem z 423,83 eur na 438,88 eur, o 15,05 eur, nepatrným spôsobom. Otec maloletých bol v čase predchádzajúcej úpravy dlhodobo práceneschopným a poberal nemocenskú dávku vo výške 151,60 eur, ktorý príjem sa mu zvýšil po zapojení do pracovného procesu na 398,13 eur o 246,53 eur, podstatným spôsobom.
Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil nepatrným zvýšením o 15,05 eur a otcovi sa preukázateľne rovnako zmenil zvýšením, avšak podstatným spôsobom, o 398,13 eur. Z uvedeného vyplýva, že výživné na každé z maloletých detí je možné zvýšiť : o 74 eur na maloletú Y. a o 54 eur na maloletú F., vzhľadom k ich odôvodneným potrebám, ktoré uplynutím času od predchádzajúcej úpravy výživného nepochybne vzrástli, vzhľadom minimálne na vývoj životných nákladov a vzhľadom na zvýšenie príjmu výživou povinného otca o 246,53 eur, z ktorých jedna polovica je 128 eur, ktoré zvýšenie príjmu dovoľuje výživné zvýšiť o 128 eur mesačne na obe maloleté deti. Správne súd prvého stupňa zohľadnil aj čiastočnú osobnú starostlivosť matky o maloleté (nie úplnú). Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je zvýšené výživné na obe maloleté platiť, nakoľko nepreukázal objektívnu nemožnosť platiť zvýšené výživné. Správnym a zákonným je i záver súdu prvého stupňa o tom, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného otca. Pokiaľ súd prvého stupňa výživné na každé z oboch maloletých detí zvýšil z 26 eur mesačne na 100 eur mesačne na maloletú Y. a na 80 eur na maloletú F. od 21.6.2013, od podania návrhu, postupoval správne.
Nesprávne však určil súd prvého stupňa dlh zročného výživného na obe maloleté deti spolu, nakoľko dlh, rovnako ako výživné, je potrebné určiť na každé z maloletých detí osobitne. Uvedené vychádza z toho, že v danom prípade ide o kumuláciu dvoch konaní o zvýšenie výživného, na maloletú Y. a na maloletú F., vzhľadom k tomu, že majú rovnakých rodičov v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p. Ide však o osobnostné právo na výživné maloletej Y. a maloletej F., rovnako aj v prípade dlhu zročného výživného každej z nich. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval, ale dlh zročného výživného určil spoločne na obe maloleté, odvolací súd nemal možnosť preskúmať správnosť jeho záverov a rovnako ani účastníci nemali možnosť argumentovať proti tomuto postupu súdu prvého stupňa. Odvolací súd vzhľadom k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Správne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, keďže v danej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o zvýšení výživných a vo výroku o trovách konania v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti a vo výroku o dlhu zročného výživného v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil z dôvodu odňatia možnosti účastníkom konať pred súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania vyslovil v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
V zmysle § 222 ods. 3 O. s. p., keďže boli splnené podmienky § 164 O. s. p., nakoľko uvedením Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý mal stanoviť rozsudkom predchádzajúce výživné, namiesto správneho Okresného súdu Brezno, prišlo k zrejmej nesprávnosti súdu prvého stupňa, ktorú je možné odstrániť opravou napadnutého rozsudku bez vplyvu na jeho vecnú správnosť, odvolací súd preto nariadil súdu prvého stupňa opravu napadnutého rozhodnutia v prvom výroku v označení súdu z Okresného súdu Dunajská Streda na Okresný súd Brezno.
Po vrátení veci, súd prvého stupňa opätovne rozhodne o dlhu zročného výživného každej z maloletých
- Y. i F., ktoré rozhodnutie aj v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. riadne odôvodní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.