Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-5-2014.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-42C/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: XXL Servis Slovakia, s.r.o., so sídlom: Malacky, Dielenská č. 1, IČO: 46153837, zast. JUDr. Miroslav Mojto, advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Hlučínska č. 1, proti odporcovi: N. A., bytom: N., C. č. XX, o zaplatenie 752 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 400 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11.12.2012 do 31.01.2013, vo výške 9,75 % ročne od 01.02.2013 do 07.05.2013 a vo výške 9,5 % ročne od 08.05.2013 až do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 30.10.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 752 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporca spôsobil svojou pracovnou činnosťou škodu v celkovej výške 1 584 Eur, z poistného plnenia bolo uhradené 832 Eur a zbytok navrhovateľ uplatňoval u odporcu.
Odporca uznával základ nároku v tom zmysle, že pracoval u navrhovateľa, spôsobil škodu, ale neuznával výšku škody. Poukazoval na to, že v čase vzniku škody bola jeho pracovná odmena mesačne 100 Eur a môže zodpovedať len do výšky štvornásobku tejto sumy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s oznámením o vzniku škody poisteniu zodpovednosti za škody zo dňa 22.07.2013, oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.09.2013, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 21.11.2012, faktúrou zo dňa 14.09.2013 a zistil.
Odporca bol zamestnaný u navrhovateľa na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 21.11.2012, kde bola dohodnutá maximálna dĺžka pracovného času 10 hodín týždenne a bola dohodnutá odmena 100 Eur za mesiac. Ďalej bolo dohodnuté, že pracovník je povinný pri nástupe do zamestnania mať uzatvorené poistenie pre prípad spôsobenia škody zamestnávateľovi. Navrhovateľ poukázal na to, že v dohode zo dňa 21.11.2012 bola dohodnutá podmienka, že pracovník je povinný pri nástupe do zamestnania mať uzatvorené poistenie pre prípad spôsobenia škody, túto podmienku odporca nesplnil, čo bolo vyhodnotené ako úmyselné konanie a má to dopad na výšku uplatňovanej škody.
Odporca v tejto súvislosti poukazoval na to, že on mal uzatvorenú poistnú zmluvu, avšak táto platila pre inú organizáciu, navrhovateľ ho na toto neupozornil a v prípade, že takéto poistenie nemal, nemali ho čo zamestnať. Z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca škodu spôsobil dňa 10.12.2012 v sklade firmy Devembeck SK s.r.o, Devínska Nová Ves. Celková výška škody bola 1
584 Eur, z poistného plnenia bolo uhradených 832 Eur a neuhradená ostala škoda vo výške 752 Eur. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ spôsobenú škodu uhradil, a to časť cez plnenie poisťovne, časť z vlastných prostriedkov.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a to bolo nesporné medzi účastníkmi, že škoda bola spôsobená, spôsobil ju odporca a rovnako bolo nesporné, v akej výške škoda vznikla. Spornou zostala skutočnosť, do akej výšky odporca za škodu zodpovedá. Súd zodpovednosť odporcu ustálil vo výške 400 Eur, čo zodpovedá ustanoveniu § 186 ods. 2 Zákonníka práce, to jest štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, keď v danom prípade súd nevyhodnotil konanie odporcu ako úmyselné, čo zdôvodňoval navrhovateľ tým, že neuzatvoril poistnú zmluvu. Súd vychádzal z toho, že pri uzatváraní dohody o pracovnej činnosti ak pracovník nesplnil túto povinnosť, navrhovateľ na tejto mal trvať, prípadne dohodu o pracovnej činnosti neuzatvoriť. Ak bola tolerovaná skutočnosť, že pracovník nemal uzatvorené poistenie pre prípad spôsobenia škody zamestnávateľovi, nemožno to hodnotiť ako úmyselné konanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného zistenia preto súd návrhu vo zvyšku presahujúci výšku 400 Eur zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ v konaní mal úspech len čiastočný.
Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania, čo je v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona, pričom výška úroku je rozdielna podľa toho, v akej výške v istom časovom období bol úrok určený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.