Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-204-2023.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Subarea
32Ek/204/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX J., právne zast.: Mgr. Štefan Jakab, advokát, IČO: 44 727 224, so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti povinnému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/204/2023 zo dňa 01.02.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30.01.2023, domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku - bežného výživného vo výške 250,- eur a zameškaného výživného vo výške 1000,- eur, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/288/2017-109 zo dňa 04.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/132/2018 zo dňa 31.10.2018.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.02.2023 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2 prvá veta, 48 ods. 3 písm. b/ bod 1., § 53 ods. 3 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 62 ods. 1 - 4, § 65 ods. 1 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zistením, že v návrhu na vykonanie exekúcie bola ako oprávnená osoba uvedená L. J., trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX J., hoci exekučným titulom bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 250,- eur mesačne od 01.01.2018, vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky L. J., nar. XX.XX.XXXX. Vyšší súdny úradník poukázal, že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného
je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bola ako oprávnená osoba uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
3/ Voči rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej súdom vytýkaný nedostatok aktívnej legitimácie odstránil tým, že za oprávneného označil V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX J., matka zastúpená: Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom: Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, IČO: 44 727 224, povinný: I. Q., narodený: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX. K veci doplnil, že od 1.9. 2022 povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, teda to, čo mu ukladajú vykonateľné rozhodnutia pripojené k návrhu. Týmto žiadal, aby súd uznesenie zrušil a vo veci samej začal konať, nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré bol návrh zamietnutý.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8/ Napriek tomu sudca na doplnenie ešte uvádza, že na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Či však na základe takto označeného/uvedeného oprávneného súd povolí exekúciu vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, závisí od toho, či mu jeho právo vyplýva z exekučného titulu. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
9/ Oprávnený v sťažnosti tvrdil, že nedostatok spočívajúci v aktívnej legitimácii odstránil opravou vykonanou priamo v sťažnosti, keď za oprávneného označil V. Q. a za jej zákonného zástupcu L. J..
10/ Vo formulári (návrhu na vykonanie exekúcie) je jednoznačným spôsobom odlíšiteľné, či návrh podáva oprávnený (nositeľ práva z exekučného titulu) a či má zástupcu. Oprávnený (L. J.), ktorý sa v návrhu na vykonanie exekúcie označil za oprávneného (pričom v návrhu nebola ani zmienka o V. Q.), nebol osobou, ktorej by exekučný titul priznal právo (na plnenie výživného), ani netvrdil (tým menej preukazoval), že by naňho prešlo právo z exekučného titulu. Uvedenú vadu vyšší súdny úradník správne posúdil ako nedostatok aktívnej legitimácie, s ktorým je spojený neúspech v konaní. V prípade nedostatku vecnej legitimácie nie je súd oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov konania a preto sa ani neuplatňuje postup podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku (odstraňovanie vád). Preto súd na „opravu návrhu“, ktorú vykonal oprávnený v sťažnosti, neprihliadal, inak by jej akceptovaním došlo k zámene účastníkov konania na strane oprávneného, ktorá už podľa procesných predpisov (CSP) nie je možná. Vypustenie inštitútu zámeny účastníkov zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu. Len pre informáciu súd dodáva, že v prípade exekučného konania začatého podľa predpisov účinných od 01.04.2017 platí, že chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada (§ 52 ods. 2 Exekučného poriadku), teda ani prípadné opravy nemožno vykonať inak než prostredníctvom elektronického formulára.
11/ Na základe uvedeného súd o sťažnosti oprávneného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol. Oprávnenému z exekučného titulu (V. Q.) nebráni zákonná prekážka (res iudicata) podať si vo veci nový návrh na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).