Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/193/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: K. X., X. D. W., W., W. Č.. XX, H. na J. L. G., XXX XX W. proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 12.10. 2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13 530,88 € spolu s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že v dôsledku vedenia trestného stíhania a v dôsledku vzatia jeho osoby do väzby, mu vnikol nárok na uplatnenie si nemajetkovej ujmy voči žalovanému odporcovi. Vo väzbe od 5.9.2005 do 18.7.2007 bol nedôvodne, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. - 385 zo dňa 1.6.2011, právoplatným dňa 14.11.2011, bol oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 2.11.2005 sp. zn. .

Odporca svojim písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 24.6.2014 žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko navrhovateľ tým, že sa domáha nároku podľa , odporcom v konaní mala byť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to: výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. , obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. . Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Navrhovateľ sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa ustanovenia Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného v rozhodnom období t.j. ku dňu

nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku/ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a/, bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania je štát zastúpený príslušným ministerstvom, respektíve ústredným orgánom štátnej moci, do pôsobnosti ktorého patrí príslušný orgán, ktorý svojim konaním - nesprávnym úradným postupom, respektíve rozhodnutím, ktoré pre nezákonnosť bolo zrušené, spôsobil vznik škody.

Súd návrh navrhovateľa na základe vykonaného dokazovania zamietol a to z dôvodu, že odporca, voči ktorému sa navrhovateľ domáha náhrady nemajetkovej ujmy - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov jednoznačne upravuje, že zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, respektíve za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát - Slovenská republika, voči ktorej mal návrh smerovať. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výslovne uvádza v citovanom ustanovení , že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Ministerstvá ako ústredné správne orgány majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, sú právnickými osobami v zmysle ustanovenia písmeno d/ , avšak samostatne, ako právnické osoby nie sú nositeľmi práv a povinností v zmysle . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Súd vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľom označený odporca v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo znamená, že nie je nositeľom práv a povinností v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, neskúmal predpoklady vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená v dôsledku výkonu väzby v období od 5.9.2005 do 18.7.2007 a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odporcu.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /