Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-62-2014.pdf
PDF · 66.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/62/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, Poprad, IČO. 30 807 484, proti povinnému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, Z. V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. E. E., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu L., o vymoženie 2.115,58 eur (63.734,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/191/2003-15 zo dňa 06.08.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 110,28 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie čo do výroku o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), pričom podnet na zastavenie exekúcie podal súdny exekútor a čo do výroku o trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania v plnom rozsahu a ani so zaviazaním oprávneného k úhrade trov exekučného konania. Poukázal na to, že súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako slobodné povolanie a jeho odmena je priamo úmerná jeho aktivite. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený konštatoval, že eviduje poslednú známu adresu povinného, ktorý mal v priebehu rokov 2007 až 2012 uzatvorené pracovné pomery na dohodu u viacerých zamestnávateľov, a teda súdny exekútor mohol podať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.
Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Zodpovedá za to, že výkon rozhodnutia nastane a že bude dodržaná zákonnosť, ako aj práva garantované Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Právo na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť na plnenie obsiahnuté vo výroku vykonateľného rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.
Ak už pre vymoženie vykonateľnej pohľadávky začalo exekučné konanie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), potom jeho skončenie môže nastať z 3 dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky a jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (§ 57, § 58 Exekučného poriadku). Súd je povinný skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje, že exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Predpokladom zastavenia exekúcie je však zistiť z vykonaného dokazovania nepochybné skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Každopádne však exekučné konanie je konaním návrhovým ovládaným dispozičnou zásadou. Toto vyplýva už z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa zdôrazňuje, že exekučné konanie možno začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Oprávnený má v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhnúť aj zastavenie exekúcie. V prípadoch, aké má na mysli ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, postavenie oprávneného ako účastníka je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. V neposlednom rade je významné stanovisko oprávneného aj v tom, že či neočakáva do budúcnosti takú situáciu, že povinný nadobudne určitý majetok a že bude spôsobilý pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím splniť. Ak je napriek takejto situácii exekúcia zastavená, oprávnený by síce mohol v budúcnosti podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná. V takýchto prípadoch je potrebné teda za súčinnosti oprávneného realizovať aj dokazovanie o stave majetku povinného, vyžiadať si jeho stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti povinného bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by sa exekúcia zastavovať, ak sa očakáva v budúcnosti, že by mohol mať povinný príjem.
Súd prvého stupňa konal a rozhodol o zastavení exekúcie na podnet exekútora. Nešlo o návrh, ktorý by podal účastník konania, teda oprávnený alebo povinný. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemal súd prvého stupňa spoľahlivý skutkový podklad a predovšetkým nemal relevantné stanovisko oprávneného. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie, ktorý na výrok o zastavení exekúcie nadväzoval, a vrátil vec prvostupňovému súdu ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.