Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-291-2013.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/291/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G.. B. O., W. W., Ú. X, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o určenie neplatnosti právneho úkonu a splnenie povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. februára 2013, č.k. 22C 54/2007-163, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala určenia neplatnosti zápisu v prihláške do poistenia u odporcu zo dňa 2.2.1993 v kolónke vymeriavací základ 2.200,- Sk a jeho nahradenia zápisom 10.000,- Sk a zároveň uloženia odporcovi povinnosť prepracovať evidenčný list navrhovateľky na ročný príjem 120.000,- Sk okrem roku 1992 aj v rokoch 1993 - 1996, prijať od nej dôchodkové poistenie z tohto vymeriavacieho základu a považovať ho za poistné zaplatené včas, t.j. do konca roka 1996. Rozhodol tak po tom, ako na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20.12.1992 navrhovateľka zaplatila poistné plnenie za obdobie január 1993 a následne dňa 2.2.1993 prípisom požiadala Bratislavskú regionálnu národnú poisťovňu (BRNP), aby predmetné plnenie bolo považované za vopred uhradené poistné plnenie za mesiace január
- máj 1993 po 200,- Kčs mesačne, s ktorou žiadosťou navrhovateľka zároveň podala i prihlášku do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového, v ktorej ako vymeriavací základ uviedla sumu 2.200,- Sk. Ďalej zistil, že prípisom zo dňa 30.12.1994 navrhovateľka oznámila BRNP, že v roku 1981 došlo v jej prípade nesprávnym postupom štátneho orgánu k nezákonnej zmene priezviska z O. na F., pričom jej občiansky preukaz s priezviskom F. stratil platnosť ku dňu 29.12.1992, bol jej odňatý a nebol jej vydaný nijaký iný preukaz totožnosti a vzhľadom na túto skutočnosť nevedela preukázať, že sa volá O.. Vo veci bolo vedené súdne konanie a až po právoplatnosti rozhodnutia v ňom vydaného si bude môcť usporiadať vzťahy s BRNP od 1.1.1993. Zistil, že dňa 7.1.1993 podal bývalý manžel navrhovateľky na bývalý Mestský súd v Bratislave návrh na rozhodnutie súdu o povinnosti navrhovateľky zdržať sa používania priezviska F.Á., s tým, že rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave, č.k. 7Co 121/1992 zo dňa 5.2.1993 jej bolo zakázané používať priezvisko F., v dôsledku čoho musela dať zošrotovať viaceré literárne práce a vzhľadom na túto skutočnosť nemala žiaden príjem. Predmetný rozsudok bol zrušený rozsudkom NS SR, č.k. 1Cdo 121/94 zo dňa 16.12.1994 a konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave dňa 2.5.1997, kedy bol návrh bývalého manžela zamietnutý v celom rozsahu. Následne listom zo dňa 4.10.2006 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, oznámila navrhovateľke, že akceptuje vymeriavací základ v sume 10.000,- Sk na odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie od 1.1.1993 do 31.12.1996 a zároveň vyzvala navrhovateľku na uhradenie nedoplatku na poistení v celkovej výške 154.112,- Sk, pričom následne po naúčtovaní jej úhrady bude doručený evidenčný list dôchodkového poistenia na Sociálnu poisťovňu, ústredie. Listom zo dňa 7.8.2006 Sociálna poisťovňa, ústredie, navrhovateľke oznámila, že ak v súlade s právnymi predpismi je daná poistencovi možnosť určiť sumu vymeriavacieho základu, zmeniť je ju možné vždy len za rozhodujúce obdobie dopredu, za ktoré treba platiť poistné, s tým, že
zmena vymeriavacieho základu poistencom za rozhodujúce obdobie spätne nie je prípustná a nie je teda možné sumu vymeriavacieho základu za obdobie rokov 1993 - 1996 zmeniť a určiť sumou 10.000,- Sk, v ktorom prípade by navrhovateľka zaplatila za toto obdobie poistné vo výške 128.500,- Sk, nakoľko by išlo o poistné zaplatené bez právneho dôvodu s povinnosťou Sociálnej poisťovne vrátiť ho.
Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 6Sd 76/2008 a Okresného súdu Bratislava III so sp.zn. 20C 92/2004 s odôvodnením, že v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu odpadol dôvod vykonania takéhoto dokazovania, a nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne O. M. - riaditeľky príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, majúc za to, že zistený skutkový stav je dostatočne preukázaný už vykonaným dokazovaním a výsluchom zistené skutočnosti by pre rozhodnutie súdu neboli relevantné. Po právnej stránke vec posúdil so zreteľom na ust. § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na ust. § 22 ods. 2 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, s poukazom na ust. § 16 ods. 4, 8 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a § 138 ods. 7, 8 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení majúc za to, že základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností. Uviedol, že najdôležitejšou skutkovou podstatou právneho úkonu je prejav vôle navonok. Za právny úkon nepovažoval vôľu, ktorá sa doposiaľ neprejavila, s tým, že o právnom úkone môžeme hovoriť až vtedy, ak je prejav vôle uznaný (aprobovaný) právnym poriadkom. Ustálil, že základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť, pričom danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná konajúcimi a aj tretími osobami a v prípade sporu i súdom. Z hľadiska platnosti právneho úkonu potom nemá význam, čo bolo jeho pohnútkou. Za samozrejmú požiadavku platnosti právneho úkonu považoval i danosť vôle, pričom okolnosti vylučujúce slobodu vôle musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Konštatoval, že právny úkon zápisu vymeriavacieho základu do prihlášky do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového má všetky náležitosti platného právneho úkonu, nakoľko bol navrhovateľkou urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, s tým, že hoci podľa navrhovateľky bol urobený pod tlakom súdnych konaní ohľadom jej priezviska, uvedená skutočnosť nemohla mať dostatočne intenzívny vplyv na rozhodnutie navrhovateľky ohľadom zápisu vymeriavacieho základu do prihlášky do poistenia u odporkyne, nakoľko tento súvisí s majetkovými pomermi navrhovateľky a nie s jej totožnosťou. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány a inštitúcie nemôžu konať inak ako podľa platných právnych predpisov, a teda sociálna poisťovňa nemala inú možnosť ako predmetnú prihlášku navrhovateľky do poistenia a v nej uvedený zápis vymeriavacieho základu vo výške sumy 2.200,- Sk prijať a s touto i následne konať v súvislosti s výpočtom starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa v tomto konaní zákonne vychádzala zo vstupov a poskytnutých údajov navrhovateľkou, pričom iné vstupné údaje odôvodňujúce vymeriavací základ v sume 10.000,- Sk jej neboli relevantným spôsobom predložené a preukázané. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v konaní, avšak odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila.
Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním v zákonnej lehote navrhovateľka a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovanou je Sociálna poisťovňa ako nástupnícka organizácia Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne, do ktorej sa navrhovateľka od 1.1.1993 preregistrovala po zaplatení poistného za január 1993 z vymeriavacieho základu 10.000,- Sk mesačne. Podľa nej prejedávaná vec sa týka agendy pobočky, preto konanie súdu prvého stupňa bolo od počiatku zmätočné, keďže od 1.1.1993 Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna organizácia neexistovala a právny zástupca odporkyne vystupoval za agendu ústredia, v ktorej časti bol návrh vzatý späť, s tým, že tento agende pobočky nerozumel. Vytkla súdu prvého stupňa, že zamietol dokazovanie výsluchom riaditeľky pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave. Poukázala na to, že súdne konanie o jej priezvisku bolo právoplatne skončené až v roku 2008 a o príjme až v roku 2010, napriek tomuto však pobočka nesprávne pre celé obdobie 1993 - 1996 uviedla do evidenčného listu minimálnu mzdu, dňa 28.2.2007 ju prinútila doplatiť dôchodkové poistenie v nesprávnej výške a nesprávny evidenčný list postúpila ústrediu, ktoré rozhodlo o výške jej starobného dôchodku. Týmto poukázala na existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a uloženia povinností odporkyni tak, ako sú špecifikované v žalobnom petite. V období od 1.1.1993 do 30.6.1993 si ako umelkyňa mohla sama zvoliť vymeriavací základ, ktorý si zvolila vo výške 10.000,- Sk a za január 1993 z takto určenej mzdy aj zaplatila poistné Následne navrhla, aby takto zaplatené poistné bolo rozpísané na 5 mesiacov z minimálnej mzdy, ktorý zápis by sa následne v júni 1993 by spätne opravil a poistné by doplatila, čo zákon podľa nej pripúšťal. Sporný
právny úkon bol realizovaný len pod tlakom súdnych konaní a v tiesni, čiže je neplatný. O neplatnosti predmetného zápisu odmietla Sociálna poisťovňa sama rozhodnúť. Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, nevypočul navrhnutú svedkyňu, nezaoberal sa agendou pobočky, ale samotným dôchodkom, a preto dospel k nesprávnemu právnemu názoru.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky proti napadnutému rozsudku zotrvával na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach v rámci prvostupňového konania. Poukázal na skutočnosť, že nedošlo k právoplatnému skončeniu konania pred Krajským súdom v Bratislave, sp.zn. 6Sd 76/08, o sumu starobného dôchodku navrhovateľky, s tým, že v prípade predloženia evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia s novými vymeriavacími základmi za obdobie od 1.1.1993 do 8.12.1998 bude Sociálna poisťovňa vo veci starobného dôchodku navrhovateľky opätovne konať. Konštatoval, že účinnosťou zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa zrušil zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ako aj zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 286 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného do 31.12.2003. Návrh navrhovateľka podala v roku 2007 a vzhľadom na skutočnosť, že na Sociálnu poisťovňu prešli práva a povinnosti Bratislavskej regionálnej poisťovne, preto mala za to, že vecne pasívne legitimovaná vo veci je Sociálna poisťovňa, s tým, že ústredie a pobočky sú len jej organizačné zložky. Podotkol, že Sociálna poisťovňa je právnická osoba zriadená zákonom, kde ústredie aj pobočky vystupujú pod jedným IČO-m. Vzniesol taktiež námietku premlčania nároku navrhovateľky, keďže predmetom súdneho konania je posúdenie platnosti právneho úkonu realizovaného v roku 1993. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť.
Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 27.1.2014 doplnila svoje odvolanie zo dňa 22.4.2013 tak, že predmetom konania ostala podľa nej len agenda pobočky odporcu, ktorá v jej veciach zastupuje Sociálnu poisťovňu pred súdom, čo sa v tomto prípade nestalo. Tvrdila, že pobočka odporcu mala povinnosť prerušiť konanie o dôchodkovom poistení navrhovateľky vzhľadom na jej neustálený osobný stav. Uviedla, že napadnutý rozsudok žiada zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa vykoná ďalšie navrhované dokazovanie a bude konať v zmysle § 178 zákona o sociálnom poistení so zástupcom pobočky Sociálnej poisťovne, Záhradnícka 31, Bratislava, a nie so zástupcom ústredia odporcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.
Z obsahu spisového materiálu súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka pôvodný návrh na začatie konania iniciovala proti Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, ktorý však písomným podaním zo dňa 4.7.2007 v časti označenia odporcu upravila tak, že za odporcu označila Sociálnu poisťovňu a nie Sociálnu poisťovňu - ústredie, dôvodiac, že vec sa týka tak pobočky, ako aj ústredia. Písomným podaním zo dňa 16.7.2012 však opätovne korigovala návrh na začatie konania v časti označenia odporcu tak, že podľa tohto písomného podania návrh smeruje výlučne proti Sociálnej poisťovni - pobočke Bratislava, a preto odporcom je Sociálna poisťovňa a nie Sociálna poisťovňa - ústredie. Písomným podaním založeným do súdneho spisu na pojednávaní konanom dňa 21.9.2012 navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne, a to riaditeľky Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava U.. O. M.. Doplniť dokazovanie uvedeným spôsobom navrhla opätovne písomným podaním založeným do spisu na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013. V odvolaní proti preskúmavanému rozsudku navrhovateľka uvádza, že prejednávaná vec sa týka agendy pobočky, preto konanie súdu prvého stupňa bolo podľa nej od samého počiatku zmätočné, keďže právny zástupca odporcu vystupoval za agendu ústredia, v ktorej časti bol návrh vzatý späť a agende pobočky nerozumel. Podľa nej súd prvého stupňa pochybil, ak nevypočul navrhovanú svedkyňu - riaditeľku pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava. Na povinnosť konať so zástupcom pobočky upozornila i písomným podaním zo dňa 27.1.2014 adresovaným odvolaciemu súdu.
Podľa § 286 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , ktorý zrušil zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni je Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného do 31.12.2003, t.j. podľa § 45 a § 46 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. zrušeného zák. č. 274/1994 Z.z. zriaďuje sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia.
Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zrušeného zákona Sociálna poisťovňa je právnická osoba.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo svojom ust. § 178 ods. 1 taxatívne uvádza rozsah agendy pobočky Sociálnej poisťovne v nadväznosti na ust. § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. V ust. § 178 ods. 2 je uvedené, že pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. V ust. § 179 ods. 1 a 2 sa potom taxatívne vymenúva rozsah pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne a vystupovanie ústredia v mene Sociálnej poisťovne v týchto veciach pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
Je nepochybné, že navrhovateľka opakovanými písomnými úpravami návrhu na začatie konania v časti označenia odporcu, ako aj návrhom na dokazovanie výsluchom riaditeľky pobočky odporkyne v Bratislave mala záujem o to, aby uvedené občianskoprávne konanie korešpondovalo s citovanými ustanoveniami o pôsobnosti a spôsobe konania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pred súdmi. Rozhodnutie súdu, ktoré sa potom s takýmito právnymi otázkami nezaoberá a vo svojom odôvodnení nevysvetlí otázku prípadnej vecnej pasívnej legitimácie v danom spore a otázku zastúpenia pasívne legitimovaného subjektu v súdnom konaním, ktorého predmetom je nárok občianskoprávny (určenie neplatnosti právneho úkonu a uloženie súvisiacich povinností), je nepreskúmateľné, zakladajúce skutkovú podstatu odňatia práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami (právnymi) sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, je nepreskúmateľné. Nedostatok tohto obsahu rozhodnutia sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom a úplnom odôvodnení.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd zaoberal pri vyhodnocovaní vo veci pasívne legitimovaného účastníka a v otázke vystupovania organizačných zložiek odporcu uvádzaných v jednotlivých písomných podaniach navrhovateľky za odporcu v predmetnom konaní a či na danú vec, ktorej predmetom je nárok občianskoprávny, je ust. § 178 a § 179 zák. č. 461/2003 Z.z aplikovateľné. Tieto uvedené skutočnosti robia napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aplikovanie tých právnych noriem, ktoré tieto nevysvetlené skutočnosti riešia a už vôbec neuviedol svoj spôsob ich aplikácie na daný prípad. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je dať plnú možnosť účastníkom konania brániť sa proti argumentom súdu prvého stupňa a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.
Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal len vysvetlením dôvodov zamietnutia prvého požadovaného výroku tvoriaceho obsah petitu návrhu na začatie konania ustáleného uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 3.6.2011 a odôvodnením zamietnutia návrhu v celosti, t.j. vysvetlením nedôvodnosti ďalších súčastí požadovaného súdneho rozhodnutia sa nezaoberal. I z uvedeného dôvodu je potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nedostatočne zrozumiteľný a pre jeho nepreskúmateľnosť predstavuje odňatie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Je pravdepodobné, že k zamietnutiu ostatných častí petitu návrhu na začatie konania došlo pre nedôvodnosť prioritného návrhu na určenie neplatnosti v petite špecifikovaného právneho úkonu realizovaného navrhovateľkou, avšak takéto vysvetlenie v odôvodnení rozsudku absentuje a už vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd právne argumenty súdu prvého stupňa nahrádzať oprávnený nie je. V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka v rámci prvostupňového konania
nepreukázala dôvody pre vyslovenie neplatnosti relevantného právneho úkonu so zreteľom na ust. § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené, keď nedostatočným odôvodnením rozsudku, v rámci ktorého absentovali vysvetlenia o vyššie uvedených aspektoch právneho posúdenia o pasívne legitimovanom účastníkovi na strane odporcu a vystupovaní v jeho mene pred súdom, ako aj aspekty právneho posúdenia niektorých častí požadovaného súdneho rozhodnutia, bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to i v časti závislého výroku o trovách konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne sa vysporiadať s otázkou správneho označenia odporcu v konaní a s otázkou jeho zastúpenia pred súdmi v občianskoprávnych veciach, vysporiadať sa s dôvodmi zamietnutia návrhu navrhovateľky v časti o uloženie povinnosti odporkyni prepracovať evidenčný list navrhovateľky na ročný príjem 120.000,- Sk okrem roku 1992, aj rokoch 1993 až 1996, prijať od nej dôchodkové poistenie z tohto vymeriavacieho základu a považovať ho za poistné zaplatené včas, t.j. do konca roka 1996. V novom rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia so zreteľom na vyššie uvádzané právne otázky, rozhodnutie musí byť preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p..
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.