Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-155-2014.pdf
PDF · 71.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/155/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K., XXX XX D. č. XXX proti odporcovi: SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 31 361 081, zast. Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, Košická 56, Bratislava o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu navrhovateľky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 04. 2014 č.k. 24Cb/225/2013-78 takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 04. 2014 č.k. 24Cb/225/2013-78 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. 128/2013-RS10 vydaného dňa 16. 08. 2013 Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., so sídlom Miletičova 7, Bratislava v konaní pred rozhodcom JUDr. Petrom Kotvanom v právnej veci žalobcu SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO 31 361 081 proti žalovanej Monike Cigáňovej TRANS, Babindol 104, IČO 43 927 467 o zaplatenie 17.134,05 Eur s príslušenstvom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uviedol, že navrhovateľka svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. 128/2013-RS10-49 zo dňa 16. 08. 2013 odôvodnila skutočnosťami, ktoré predchádzali samotnému vydaniu rozhodcovského rozsudku. Uviedla, že zmluvné podmienky v zmluve o kartách zo dňa 27. 09. 2011, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku, boli vopred dojednané, pričom ich dojednaním odporca podmieňoval odber pohonných hmôt. Ďalšou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy bolo, že všetky spory budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom. Navrhovateľka nebola oprávnená zasahovať do zmluvných podmienok a tieto upravovať, pretože zmluvné podmienky boli predložené odporcom, pričom pre prípad domáhania sa ich zmien navrhovateľkou, by zmluva uzavretá nebola. Takéto konanie považovala navrhovateľka za konanie v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými praktikami zaužívanými v zmluvných vzťahoch. Navrhovateľka po podaní návrhu na rozhodcovský súd podala písomné vyjadrenie k návrhu, s ktorým sa však rozhodcovský súd nezaoberal, nevzal do úvahy vyjadrenia navrhovateľky a rozhodol výlučne na základe návrhu. Spolu s návrhom podala navrhovateľka aj návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 40 ods. 2, § 41 ods. 1, veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo. Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudok uvedené v ust. § 40 odsek 1 zák. č. 244/2002 Z.z. svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Poukázal na to, že v prípade, ak by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku potvrdilo porušenie zásady rovnosti a odporca by medzičasom podal návrh na vykonanie exekúcie, mohlo by dôjsť na strane navrhovateľky ku škodám a to s prihliadnutím na nemožnosť navrátenia do predošlého stavu podľa ust. § 61 Exekučného poriadku. Dospel preto k záveru. že sú v danom prípade splnené podmienky na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 24Cb/225/2013, pretože navrhovateľke výkonom rozhodcovského rozsudku by hrozila ujma.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a priznať mu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil. Uviedol, že v uznesení súdu prvého stupňa nie je uvedený ani jeden relevantný dôvod, ktorý by zakladal povinnosť súdu odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka nepreukázala súdu spolu s návrhom dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nepripojila ani jeden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval aspoň jeden dôvod uvedený v ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z a ani súd prvého stupňa nepoukázal v odôvodení svojho rozhodnutia na žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by mohlo prísť k zrušeniu rozsudku, pričom navrhovateľka k návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepripojila listinu, ktorá by preukazovala zaslanie vyjadrenia na rozhodcovský súd. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané po tom ako bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a odklad vykonateľnosti by mal nepriaznivý vplyv na už prebiehajúce exekučné konanie. Navrhovateľka mohla podať v exekučnom konaní návrh na odklad exekúcie. Napadnuté uznesenie preto odporca považuje za neprimeraný zásah do jeho práv práve s poukazom na možnosť odkladu exekúcie. Poukázal na to, že navrhovateľka nenamietala svoj záväzok, namietala len jeho výšku, ktorú nešpecifikovala a v podstate žiadala o povolenie splátok, sama však žiadnu splátku doposiaľ neuhradila a z jej konania je zrejmé, že o zaplatenie záväzku nemá záujem a návrh navrhovateľky je účelový. Uznesenie súdu je nedostatočne odôvodnené (§ 157 ods. 2 O.s.p.), keď súd prvého stupňa neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil. K odvolaniu priložil upovedomenie o začatí exekúcie vedené u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta pod sp. zn. EX 2074/2013.
Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Zo spisu vyplýva, že návrh navrhovateľky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je založený na tvrdení, že o nároku odporcu voči navrhovateľke z titulu zaplatenia kúpnej ceny za odobraté pohonné hmoty vo výške 17.134,05 Eur istiny s prísl. bolo právoplatne rozhodnuté a že ide o rozhodovanie veci, v ktorej bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Zo spisu ďalej vyplýva, že dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka vo svojej žalobe domnieva, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je ten, že po doručení návrhu podala k nemu písomné vyjadrenie, s ktorým sa nikto nezaoberal a reálny dlh navrhovateľky nie je vo výške ako bolo uvedené v rozhodcovskom rozsudku. K návrhu pripojila vyjadrenie zo dňa 12. 06. 2013 k žalobe adresované právnemu zástupcovi odporcu (č.l. 43 spisu).
Podľa ust. § 40 ods. 2, veta druhá zák.č. 244/2002 Z.z. súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Rozhodcovský rozsudok aj po podaní návrhu na jeho zrušenie zostáva právoplatný (§ 40 ods. 2, veta prvá cit. zák.) a konkrétne dôvody návrhu na jeho zrušenie bude posudzovať súd prvého stupňa. Tento rozsudok je podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. právoplatný a aj vykonateľný podľa osobitných predpisov (Exekučný poriadok).
Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka v návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku i v návrhu na odklad jeho vykonateľnosti uviedla ako dôvod skutočnosť, že rozhodcovský súd nevzal do úvahy jej vyjadrenie k žalobe. Navrhovateľka pritom nemusí v návrhu uviesť konkrétne ustanovenie právneho predpisu, avšak zo skutočností, ktoré v návrhu uvádza musí byť zrejmé, čoho a na základe akých opísaných skutočností sa domáha.
Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je upravená v § 17 ZRK, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania je zabezpečené takým postupom rozhodcovského súdu, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, návrhy na doplnenie žaloby, na podanie vzájomnej žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany, a to od podania
žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie je jednoinštančné, zákon neumožňuje podať odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku.
V prípade návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ide o rozhodnutie, ktoré má dočasný a najmä predbežný charakter a môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti (§ 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb.). Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považovaná za opodstatnenú. Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku spočíva v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.