Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/341/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. 4, v súčasnosti bytom N., N. 6, proti odporcovi: O. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. 4, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D., I., nar. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo V. D., rod. U., nar. XX.X.XXXX v N. a O. D., nar. XX.X.XXXX v N., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloleté deti D., I., nar. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia.

Odporca je p o v i n n ý platiť na maloleté deti výživné, na I. v sume 170,- € mesačne a na O. v sume 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 16.10.2013, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom vzhľadom na hlboký, dlhodobý a neprekonateľný odpor voči odporcovi a v záujme riadneho a nestresujúceho vývoja maloletých detí. Maloleté deti navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, pričom odporca bude na každé dieťa prispievať sumou 225,-€. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po štvorročnej známosti, od jeho začiatku až po súčasnosť žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu, majiteľom bytu je odporcov otec. Do narodenia druhého syna v roku 2000 bolo ich manželstvo s menšími nedorozumeniami harmonické, následne vznikali stále prudšie nezhody, ktoré sa stupňovali, za ich dôvod považovala nedostatok súkromia a neochotu odporcu túto nevyhovujúcu situáciu riešiť. Počas jej rodičovskej dovolenky všetky dávky chodili na účet odporcu, ktorý ju vydeľoval sumou 1.000,-Sk mesačne pre celú domácnosť a ešte od nej žiadal, aby celú sumu neminula. Zdôrazňoval, že viac peňazí nepotrebuje a je treba sporiť. O rodičovskom príspevku nerozhodovala v prospech detí ona ako

matka, ale odporca podľa svojho uváženia a na účely, ktoré uznal za vhodné. Tento postup zdôvodňoval tým, že navrhovateľka býva u nich a čo by ešte chcela, mala by byť za túto možnosť bývať u nich vďačná. Sporenie odporcu nikdy nebolo v prospech rodiny, ale len pre jeho potreby, napr. na kúpu elektroniky a jeho záľuby, najmä fotenie, keď mu to vytýkala, odpovedal, že si to kupuje z vlastných peňazí, ktoré si zarobil. Počas celého manželstva nikdy nevedela o výške jeho príjmov. Keďže za dôvod všetkých nedorozumení a hádok považovala spoločnú domácnosť s odporcovými rodičmi, bolo podľa nej vhodné riešiť bytovú otázku tak, aby si zabezpečili samostatné bývanie. Odporca rozhodol, že zostanú u jeho rodičov, lebo ušetria a bytovú otázku budú riešiť neskôr. V spoločnej domácnosti nemala žiadne práva o niečom rozhodovať, ani o deťoch, toto právo mal len odporca a jeho rodičia a dokonca aj jej prípadné pokyny deťom mohli okamžite zrušiť alebo zmeniť. S odporcom mali spoločné šesťročné stavebné sporenie, záverečná výška účtu bola cca 400.000,-Sk, ktoré odporca dal svojmu otcovi a ten kúpil 4-izbový byt, do ktorého sa nasťahovali aj oni. Po nástupe do práce v roku 2003 si vybojovala svoj vlastný účet, kam jej zamestnávateľ posielal mzdu, veľa sa nezmenilo, lebo odporca odmietal platiť spoločné účty, čo musela robiť ona a jemu zase zostávali všetky peniaze, jej celá výplata bola použitá na splatenie účtov a chod domácnosti odporca na domácnosť prispieval len sumou 1.000,- Sk. Po celý čas trvania manželstva sa tváril a aj sa správal tak, akoby nemal rodinu. Odporca ju neustále znevažoval, zľahčoval jej prínos pre domácnosť a rodinu, strácal o ňu záujem po duševnej aj po fyzickej stránke, zdôrazňoval, že je žena a jej miesto je len v kuchyni a pri deťoch. V dôsledku neustáleho tlaku na ňu zo strany okolia sa postupne výrazne zhoršil jej zdravotný stav, odporca tiež u nej vyvolal komplex nepotrebnosti, menejcennosti a neschopnosti. Neustále ju aj pred deťmi i pred cudzími osobami a známymi slovne znevažoval, ponižoval a urážal. To isté robí aj deťom, staršieho syna má radšej ako druhého, čo dáva nepokryte najavo. Druhý syn sa cíti byť odporcom odvrhnutý, cíti k nemu nenávisť, odporca využíva túto situáciu proti nej a tvrdí, že ona má radšej mladšieho syna, čo nie je pravda. Odporca sa snaží vecnými darmi, výhodami a sľubmi ovplyvniť staršieho syna tak, aby oddelil od seba súrodencov, čo vedie k nedôvere medzi ich deťmi, vznikajú medzi nimi spory vyplývajúce z nerovnakého zaobchádzania. Nedorozumenia a vzájomné odcudzenie vyvrcholili v roku 2009, keď už nebola schopná zvládať tlak okolia a opustila spoločnú domácnosť, odišla do bytu svojej matky v Bratislave, kde bývala od februára do mája 2009. Po opakovaných prosbách odporcu a uisteniach, že sa všetko zmení, že budú prijaté všetky jej požiadavky, že bude spolufinancovať domácnosť, že ju ľúbi, že sa bude k nej správať ako k rovnocennej partnerke, sa rozhodla hlavne kvôli deťom do spoločnej domácnosti vrátiť. Po návrate zistila, že odporca si kúpil auto, čo ju udivilo kvôli ich zlej finančnej situácii, od tej doby odporca vynakladá značné prostriedky na vylepšovanie a opravy auta. Odporca chodieval každoročne so svojimi priateľmi na dovolenky a počas roka na posedenia s nimi, keď prejavila záujem ísť s ním odmietol to so slovami, že má byť doma pri deťoch. Po dvoch mesiacoch po jej návrate do spoločnej domácnosti sa všetko vrátilo do pôvodných koľají. Odporcove správanie voči nej a hlavne voči deťom vyvolalo v nej hlboký, dlhodobý a neprekonateľný odpor k odporcovi. V septembri 2013 sa definitívne rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a v súčasnosti býva u svojej matky. Na základe ústnej dohody sa o deti s odporcom starajú striedavo po týždni, avšak po týždni u nej deti podľa svojich vyjadrení idú k otcovi s nevôľou a nechuťou a žiadajú ju, aby rozvod urýchlila, nech môžu byť s ňou viac a s odporcom minimálne.

Odporca v písomnom podaní súdu doručenom dňa 11.2.2014 uviedol, že v spoločnej domácnosti u jeho rodičov bývali preto, lebo jeho a ani navrhovateľkin príjem nepostačovali na zakúpenie samostatného bývania ani na získanie primeranej hypotéky aspoň na 2-izbový byt. V roku 2000 uzavrel stavebné sporenie, kde so svojho platu po dobu 6 rokov sporil mesačne 5.000,-Sk, navrhovateľka bola až do roku 2003 na materskej a mali spoločný účet, kam chodila jeho výplata a navrhovateľkina materská, z toho hradili stavebné sporenie, prispievali jeho rodičom na nájom 1.000,-Sk, kupovali stravu a potreby pre deti a domácnosť a navrhovateľka mala mesačne na osobné útraty 1.000,-Sk. Nie je pravdou, že by navrhovateľke vydeľoval sumu 1.000,-Sk na potreby a stravu detí, nakoľko toto bolo hradené zo spoločných peňazí na účte. Priznáva, že ich príjem bol občas na všetky položky nepostačujúci, občas preto navrhovateľku poprosil, aby kúpila niečo aj z peňazí určených na jej osobnú spotrebu. Elektroniku si začal kupovať až keď navrhovateľka nastúpila po materskej do práce a on sa zamestnal v NAY, všetku hradil kúpou na splátky bez navýšenia ceny po započítaní zamestnaneckej zľavy. Od roku 2003 mali na žiadosť navrhovateľky každý svoj účet, on mal na starosti náklady na stavebné sporenie, prispieval na nájom 1.500,-Sk, z časti platil technické zázemie a údržbu domácnosti, navrhovateľka kupovala stravu pre rodinu a oblečenie a pomôcky pre deti, stravu tiež kupovali jeho rodičia pre celú rodinu každý druhý víkend. Svoje výplatné pásky odkladal do voľne dostupné šuplíka. V roku 2006 im skončilo stavebné sporenie, ktoré aj s prípadnou pôžičkou nepostačovalo na osamostatnenie sa,

preto oslovili svojich rodičov, či by sa s nimi nepresťahovali do 4-izbového bytu. Rozdiel v cene bytov zaplatili z našetrenej sumy zo stavebného sporenia. Odmieta, že by toto nekonzultoval s navrhovateľkou, ktorá s tým súhlasila. V roku 2009 si založil živnosť ako asistent zvuku, čo obnášalo aj určitú znalosť audiovideo tvorby a veľký hudobný rozhľad, čo sa bez primeranej zvukovej zostavy nedalo zrealizovať, preto investoval určitú finančnú čiastku do kvalitnej zvukovej zostavy, tiež bol nútený z dôvodu pracovnej a rodinnej mobility kúpiť deväťročné auto Škoda Octavia. Je pravda, že si s navrhovateľkou už dlhé roky príliš nerozumejú, nakoľko obaja pochádzajú z odlišného rodinného i sociálneho zázemia, takže majú odlišné hodnoty a pohľady na situácie života, dúfal, že to dokážu postupne prekonať, ale nepodarilo sa im to. Počas celého manželstva bol navrhovateľke vždy verný, z práce chodil rovno domov a snažil sa byť vzorným otcom, nie je pravdou, že by uprednostňoval niektorého syna, ale na druhej strane musí pripustiť, že starší syn I. je fyzicky aj psychicky o niečo slabší než mladší syn O., preto si jeho výchova vyžaduje viac empatie, ohľaduplnosti a času. V žiadnom prípade nechce a ani sa nesnaží oddeliť deti od seba. Navrhovateľke počas manželstva prejavoval dostatok nežnosti a pozornosti, nikdy ju neudrel a ani fyzicky neobmedzoval. Hlavný dôvod zlyhania ich manželstva pramení vo veľkej povahovej a hodnotovej rozdielnosti. Až do obdržania predvolania na súd vo veci rozvodu sa snažil nájsť východisko z momentálnej situácie a udržať manželstvo, navrhoval manželke možnosť uzmierenia, návštevu rodinného poradcu, možnosť ísť bývať do podnájmu pre väčšie súkromie ich rodiny, prípadne zobratie hypotéky na 2-izbový byt, čo ona odmietla s tým, že už je neskoro, tým ho veľmi sklamala. Preto sa rozhodol rešpektovať jej vôľu a súhlasiť s návrhom na rozvod. Zároveň dospeli slovne k zhode v otázke striedavej starostlivosti o maloleté deti, otázka výživného je tým pádom bezpredmetná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodných listov ich maloletých detí, správou o zárobku navrhovateľky, daňovým priznaním odporcu, šetrením vykonaním kolíznym opatrovníkom ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. U obidvoch sa jedná o manželstvo prvé. Manželia sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko je v okrese N. V na A. 4, ktoré je v súčasnosti naďalej bydliskom odporcu, navrhovateľka rovnako býva v tom istom okrese. Tým je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s

Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, I., nar. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.3.2014 vypovedala, že manželstvo uzatvárala z lásky a myslela si, že pretrvá do konca života. Po narodení druhého syna začali u nich nezhody kvôli financiám, napätie, hádky. Bývali u rodičov odporcu, ona ho prosila, aby sa osamostatnili. Odporca išiel vybaviť úver za účelom zabezpečenia vlastného bývania, tento ale nebol schválený a o ďalší v inej banke sa nepokúsil. Žili z jedného príjmu, odporca ju vydeľoval sumou 1.000,-Sk, ktorú používala na potreby detí, často nemali ani na hygienické potreby, odporcu žiadala, aby pracoval ešte aj brigádnicky. Situácia zostala rovnaká, aj keď po materskej nastúpila do zamestnania. Nikdy sa ako rodina neosamostatnili, aj keď mali ukončené stavebné sporenie a bolo potrebné vybaviť úver pre zabezpečenie vlastného bývania, odporca o to nemal záujem, tvrdil, že jemu je u rodičov dobre, že je spokojný. Svokra jej hovorila, že je satan bez chrbtovej kosti, do všetkého sa starala, všetko čo ona urobila, bolo zlé, mali ju za sprostú, že je obyčajná žena patriaca k deťom a do kuchyne, takto sa k nej správali aj pred deťmi. Svokor len sedel, k ničomu sa nevyjadroval, akoby len pritakával. Od septembra 2013 aj s deťmi býva na N. X v domácnosti svojej matky. Po jej odchode odporca navrhoval spoločný podnájom, vybavenie úveru, čo nie je možné, lebo má dlh, mal to urobiť pred 15 rokmi, ale bol pohodlný, chcel, aby bývali u jeho rodičov kým si našetria, keď sa tak stalo, našetrené peniaze dal svojmu otcovi. Tvrdí, že ich deti majú v ich domácnosti jednu izbu, kde môžu bývať. Ona pristúpila na striedavú starostlivosť po jednom týždni, odporca v nedeľu o 14-tej deti privedie a na ďalšiu nedeľu si ich zase odvedie, preto jej na deti neprispieva. Manželstvo žiadala rozviesť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, ich zastupovaním a spravovaním majetku poveriť ich oboch a výživné na deti určiť po 225,-€ mesačne na každé. Deti sa vyjadrili, že chcú žiť s ňou. Na pojednávaní dňa 30.6.2014 navrhovateľka na svojom predošlom prednese zotrvala.

Odporca na pojednávaní dňa 24.3.2014 s rozvodom manželstva súhlasil. Nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a žiadal ich striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko sedemmesačná skúsenosť ukázala, že obidvaja sú spôsobilí deti vychovávať a zabezpečiť im všetky nevyhnutné potreby pre ich zdravý vývoj. Uviedol, že manželstvo bolo uzatvorené po 4-ročnej známosti z lásky s tým, že budú spolu celý život až do smrti, zo začiatku bolo harmonické, potom sa medzi nimi začali nedorozumenia v súvislosti s tým, že bolo treba v noci stávať k deťom, boli unavení. Hlavným dôvodom boli finančné problémy, ich celkový príjem bol niečo cez 10.000,-Sk, v podstate celá jeho výplata išla na stavebné sporenie, navrhovateľka po rodičovskej dovolenke zarábala 9 až 12.000,-Sk. Nemôže súhlasiť s tým, že by ju až tak psychicky ubíjali, boli to bežné nezhody, museli sa prispôsobovať tomu, že bývali u jeho rodičov, on sa snažil situáciu riešiť, ale nakoľko navrhovateľka mala nízky príjem, každá banka ich odmietla čo sa týka úveru. Privítal, že ich rodičia prichýlili, zo stavebného sporenia sa zaplatil doplatok, keď jeho rodičia predali svoj 3-izbový byt a kúpili 4-izbový, jeho rodičia užívali jednu izbu, deti druhú, on s navrhovateľkou tretiu a obývačka, hala a kuchyňa boli spoločné. Hlavnou príčinou ich nezhôd bolo, že majú rozdielne povahové črty a charaktery, obaja rôzne životné situácie posudzujú rozdielne, čo sa páči jemu, nepáči sa navrhovateľke, čo sa páči jej, tomu nerozumel on, týkalo sa to kultúry i názorov na život. Jeho rodičia sú spolu 40 rokov a on v nich videl veľký vzor. Na pojednávaní dňa 30.6.2014 odporca naďalej trval na striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí, a to aj z dôvodu, že maloletý I. mal na vysvedčení 6 štvoriek, z dvoch predmetov mal prepadnúť, kvôli tomu sa spojil s krstnou, ktorá je pedagogička a doučovala ho a tak neprepadol, ide do 9. ročníka, ktorý je najdôležitejší, lebo sa rozhoduje pre školu a ďalšie životné smerovanie, keď nebude mať zabezpečený v tomto období dozor, bude mať problémy s učením. Zabezpečil mu doučovanie, krstná sa s ním učí jednu až dve hodiny denne, on sa s ním učí biológiu a geológiu, krstná slovenčinu, angličtinu, chémiu a fyziku a chémiu mu vysvetľuje aj matka, lebo je chemička. U matky môžu byť deti pri počítači neobmedzene a tak môžu pozerať aj do mobilu, u nich môžu byť maximálne hodinu pri počítači a rovnako aj pri mobile, vyberú si jedno alebo druhé, je jasné, že chlapcom sa to nepáči.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ich zastupovaním a spravovaním ich majetku poveriť obidvoch rodičov a výživné určiť sumou 170,-€ mesačne na staršie dieťa a sumou 150,-€ mesačne na mladšie. Uviedol, že je potrebné rešpektovať názor maloletých detí v súvislosti s ich ďalším výchovným prostredím.

Navrhovateľka je zamestnaná vo firme F.L.U. s.r.o. a jej čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavuje v priemere XXX,XX €.

Odporca je samostatne zárobkovo činný, v živnostenskom registri má zapísané predmety podnikania, od 17.9.2009: prenájom hnuteľných vecí a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a od 1.10.2009: služby súvisiace s produkciou filmov alebo videozáznamov. V daňovom priznaní za rok 2013 uviedol príjmy zo živnosti 16.063,75 €, výdavky zo živnosti 5.040,-€, základ dane 8.470,64 € a daň na úhradu 390,31 €. Celkový príjem odporcu zo živnosti za prvý polrok roku 2014 činí

Dňa 19.6.2014 kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti navrhovateľky na N. X v N.. L. o 3- izbový kompletne zariadený byt v osobnom vlastníctve navrhovateľkinej matky, v ktorom býva okrem nej a navrhovateľky aj prababka. Maloleté deti užívajú v byte jednu izbu spoločne s matkou, každý má svoje lôžko. Deti tu majú vytvorené primerané životné podmienky.

V rámci šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Maloletý I. vypovedal, že nechce byť v striedavej starostlivosti, lebo u otca mu nie je dobre. Vadí mu, že v byte je dedo, ktorý stále hučí a nemá v poriadku nervy. Babka nevie dobre variť, je často nepríjemná, stále do niečoho „šparchá“ a vyzvedá sa. Aj otec býva často nervózny a hučí, z roboty prichádza nervózny, keď dostane zlú známku, hučí, podpíše mu žiacku knižku, ktorú po ňom hodí a musí sa dlho učiť. Otec ho núti učiť sa naspamäť, nakoľko sa ťažšie učí, keď doniesol vysvedčenie, udrel ho časopisom, bil ho aj pri inej príležitosti. Mama ho lepšie chápe, hlavne po ňom nekričí. Mama aj babka z jej strany veľmi dobre varia a uvaria to, čo si s bratom objednajú. Otec je žgrgloš, chodí nakupovať do „lacákov“, mama im kupuje veci v Auparku. Lepší vzťah

má s mamou, chce byť u nej, s otcom sa chce stretnúť, keď mu otec zavolá a dohodnú sa. Doterajšia striedavka mu nevyhovovala, ale musel sa podriadiť príkazu otca.

O. O. vypovedal, že má rád oboch rodičov, ale viacej ho to ťahá k mame, je mu bližšia. U otca mu prekáža, že sú tam babka a dedko. Dedo je nervák, babka sa tiež vie poriadne vytočiť, keď niečo nevykoná podľa jej príkazu, vyhráža sa, že budú častejšie v kostole. Babka D. nevie variť, preto mu u nej nechudí a je rád, že mama a druhá babka varia ako v reštaurácii. Je proti striedavke, lebo mu prekážajú starí rodičia a nervozita otca, natrvalo chce byť u mamy a s otcom môže byť napr. každý druhý víkend alebo počas prázdnin. Otec je aj tak stále v práci a o nich sa starajú dedko a babka a ani jemu ani bratovi striedavka nevyhovuje.

Dňa 24.6.2014 vykonal kolízny opatrovník šetrenie v domácnosti odporcu na A. X v N.. Zistil, že odporca so svojimi rodičmi býva v 4-izbovom kompletne zariadenom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Byt je udržiavaný v poriadku a čistote. Maloleté deti majú v byte svoju izbu s poschodovou posteľou, stolom, počítačom, dvomi stoličkami, každý z chlapcov má svoju skrinkovú zostavu so šatníkom, majú tu kompletné oblečenie a obuv, bicykle, skateboard, hokejky, lopty. Deti tu majú vytvorené dobré podmienky pre život.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Po vykonanom dokazovaní mal súd dostatočne preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keďže manželia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť od septembra 2013, ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a neplní už svoje spoločenské funkcie dané zákonom, čím sú splnené podmienky pre jeho rozvod v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).

Príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania súd videl v neochote či neschopnosti odporcu odpútať sa po celú dobu trvania manželstva od svojich rodičov a založiť si samostatnú domácnosť Odporca si neuvedomil, že navrhovateľka nemusí vnímať jeho pôvodné rodinné prostredie komfortne na rozdiel od neho, ktorý bol naň zvyknutý od narodenia, nepochopil túžbu navrhovateľky žiť vo vlastnej domácnosti, v rodinnom súkromí bez zásahov svokrovcov. Neobstoja zdôvodnenia odporcu ich finančnou nedostatočnosťou, resp. nízkym príjmom navrhovateľky, v dôsledku čoho si nemohli zadovážiť samostatné bývanie, keď si ho dokážu zaobstarať aj rodiny s nižšími príjmami, pričom za nanajvýš nevhodné sa javí to, že ich spoločné finančné prostriedky nakumulované stavebným sporením počas trvania manželstva boli investované do kúpy bytu, ktorého spoluvlastníkmi manželia vôbec nie sú. V konečnom dôsledku sa odporca odhodlal k osamostatneniu ich rodiny až po tom, ako navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odišla a rozhodla sa pre rozvod, keď k nemu už pociťuje len neprekonateľný odpor.

Nakoľko obnovenie spolužitia manželov už podľa názoru súdu nie je reálne, návrhu vyhovel a manželstvo ako nefunkčné rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 4 cit. § súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Navrhovateľka žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, odporca s takýmto návrhom nesúhlasil a trval na striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch. Kolízny opatrovník sa k takémuto návrhu odporcu nepripojil a maloleté deti odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky.

Ustanovenie § 24 ods. 2 Zák. o rodine ukladá súdu povinnosť, pokiaľ so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd môže rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možno reálne predpokladať, že podmienky kladené zákonom pre úspešné realizovanie takejto starostlivosti budú splnené. Záujem maloletého dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti musí byť pritom vždy prioritný nad záujmom jeho rodičov.

Striedavá starostlivosť maloletého dieťaťa kladie na obidvoch jeho rodičov nielen požiadavky týkajúce sa ich výchovnej spôsobilosti, ale nevyhnutnou a veľmi podstatnou požiadavkou je aj schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov, ako aj ich schopnosť dohodnúť sa na jednotnom výchovnom postupe dieťaťa, na konkrétnych podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa, t.j. na financovaní, resp. uspokojovaní jeho materiálnych potrieb (ošatenie, stravovanie, hygiena, bývanie a pod.), na zaistení potrieb súvisiacich s celkovým rozvojom detskej osobnosti (povinné vzdelávanie, výuka cudzích jazykov, záujmové, kultúrne a športové aktivity, podporovanie záľub a iné), v neposlednom rade aj potrieb v oblasti zdravia (voľba lekára, výber zdravotníckych zariadení, zabezpečenie odbornej starostlivosti v prípade ochorenia a pod.).

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Maloleté deti sú vo veku, I. necelých pätnásť rokov a O. necelých štrnásť rokov. V dôsledku veku a s ním spojenej rozumovej vyspelosti sú obidvaja chlapci schopní vyjadriť samostatne svoj názor k otázke ďalšieho výchovného prostredia po rozvode manželstva rodičov.

V danom prípade sa striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov realizovala po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, avšak podľa totožného vyjadrenia chlapcov im nevyhovovala, museli sa však podriadiť príkazu otca. Obom deťom v domácnosti otca vadia jeho rodičia, ich správanie sa a povahové vlastnosti. Napriek tomu, že v terajšej domácnosti matky majú stiesnené podmienky, pričom sú si vedomí, že svojim rozhodnutím sa vzdávajú doterajšieho pohodlia svojej izby v byte na Planckovej, sú rozhodnutí pre výlučnú starostlivosť matky, ku ktorej majú evidentne bližší vzťah.

Súd vyhovel návrhu v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky majúc za preukázanú nevhodnosť ich zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa už realizovala, no napriek tomu sa s ňou deti nestotožnili. Tak ako to uviedol kolízny opatrovník, je potrebné rešpektovať názor detí, ktoré sa rozhodli pre matkino výchovné prostredie.

Neobstojí argumentácia odporcu, že navrhovateľka pracuje aj v poobedňajších smenách, keď v týchto pracuje rovnako aj on. Čo sa týka doučovania zabezpečeného odporcom, tak toto sa môže rovnako realizovať aj bez zverenia detí do striedavej starostlivosti. Je zrejmé, že obaja rodičia majú voči deťom rôzne výchovné postupy, čo tiež nie je ku prospechu striedavej osobnej starostlivosti, keď táto musí byť kompatibilná v oboch výchovných prostrediach.

Zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku boli poverení obidvaja rodičia.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Súd vzal na zreteľ to, že na čas po rozvode manželstva bude poskytovať maloletým deťom osobnú starostlivosť navrhovateľka, čím bude čiastočne vyvažovať svoj podiel na ich finančnej opatere.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Maloleté deti sú vo veku necelých pätnásť a štrnásť rokov, v budúcom školskom roku nastúpia do deviateho a ôsmeho ročníka základnej školy. Zvýšené výdaje na výživu nemajú ani z dôvodu zdravotného stavu ani z hľadiska platených záujmových aktivít.

Za primerané výživné súd považoval sumy odporučené kolíznym opatrovníkom, u staršieho maloletého 170,-€ a u mladšieho 150,-€, ktoré sa javia za primerané k pomerom na strane odporcu, ktorý je samostatne zárobkovo činný, ako aj k pomerom na strane navrhovateľky, pričom obaja chlapci sú zatiaľ len žiakmi základnej školy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol v predmetnej veci tak, ako je vo výroku tohto rozsudku obsiahnuté.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.