Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Sa-8-2022.pdf
PDF · 136.28 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: H.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X., zastúpená: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou spísanou dňa 08.10.2021 žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok s uplatneným nárokom od 26.07.2021.
2. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2021 tak, že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamieta žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žiar nad Hronom zo dňa 08.10.2021 žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odbornom lekárskom posudku posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku). Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je v starostlivosti neurológa, ortopéda a reumatológa pre bolesti chrbta a kĺbov. Uviedol, že v klinickom obraze dominujú bolesti hlavne v driekovej časti chrbtice. V zrealizovanom neurologickom vyšetrení šľachovokostnicové reflexy výbavné nižšie na dolných končatinách, bez motorického deficitu, pričom na päty - špičky sa postaví a chôdza podľa neurologického vyšetrenia je v norme. Ďalej posudkový lekár poukázal na to, že žalobkyňa absolvovala vyšetrenie na ambulancii pracovného lekárstva, kde choroba z povolania bola vylúčená. V zobrazovacom vyšetrení z 25.01.2021 bolo zaznamenané v driekovej oblasti vyklenutie disku L4-5 so zúžením miešneho kanála, v oblasti L5-S1 kontakt na nervový koreň vľavo. Posudkový lekár uviedol, že zhodnotením celkového klinického stavu, doterajšej terapie, berúc do úvahy aj to, že doposiaľ neboli vyčerpané všetky možnosti liečby, zhodnotením odborných nálezov stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri strednej hranici rozpätia na 30 %. Uviedol, že klinický stav je ovplyvňovaný aj bolesťami krčnej chrbtice bez koreňového dráždenia, s nevýrazným nálezom na zobrazovacom vyšetrení, neurologický vibrocit redukovaný obojstranne, výbavné šľachovookostnicové reflexy, bez motorického deficitu, je prítomná mierna porucha hybnosti. Ďalej ešte uviedol, že ortopédom je popisovaná aj obojstranná gonartróza bez konštatovaného obmedzenia funkčnosti kolenných kĺbov, epikondylitída mediálna aj laterálna vpravo, kde v neurologickom náleze z 19.05.2021 je zmienka o opätovnom EMG nepotvrdení úžinového syndrómu. Posudkový lekár navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % na celkových 35 % a uviedol, že iné pridružené ochorenia nie sú z posudkového hľadiska významné.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala žalobkyňa odvolanie. O odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamieta a v plnom rozsahu potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pretože neboli splnené podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom dňa 07.01.2022, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu. Keďže nebolo vyhovené odvolaniu žalobkyne, kompletný posudkový spis bol postúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie. Sociálna poisťovňa ďalej vychádzala z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 15.02.2022 s tým, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek, ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov) slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 20 až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia priznal posudkový lekár zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35 % a bolo konštatované, že žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na invalidný dôchodok, pretože nebol zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku uviedol, že žalobkyňa je v liečbe viacerých odborných lekárov pre polymorbiditu. Viac rokov je liečená neurológom pre bolesti krčnej a driekovo-krížovej chrbtice. Zobrazovacími metódami sú dokumentované degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách. Pri opakovanom vyšetrení neurológom bola popísaná mierna funkčná porucha krčnej a driekovo-krížovej chrbtice, bez prejavov motorického deficitu, bez prejavov koreňového dráždenia. Ortopédom a reumatológom je liečená pre sakroilitídu, pokročilú pravostrannú artrózu kolena, periartritídu zápästia a mediálnu a laterálnu epikondylitídu. Pri poslednom vyšetrení driekovo-krížovej chrbtice magnetickou rezonanciou dňa 25.01.2021 je popísané vyklenutie medzistavcovej platničky L4-5 so zúžením miechového kanála a v oblasti L5-S1 s kontaktom na nervový koreň vľavo, avšak v klinickom obraze bez motorického deficitu (na päty a špičky sa postaví, chôdza v norme, Lasseque terminálne pozitívny obojstranný). Podľa posudkového lekára uvedené objektívne vyšetrenie neurológom svedčí pre miernu funkčnú poruchu, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Táto bola zvýšená o 5 % za ostatné pridružené ochorenia uvedené v odbornom posudku o invalidite (iná primárna artróza kolenného kĺbu, bez popísaného obmedzenia funkcie v pravom kolene, epikondylitída mediálna aj laterálna vpravo, ktorá je popísaná ortopédom, varixy dolných končatín bez zápalu a vredov predkolenia, iná nervosvalová dysfunkcia močového mechúra). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35 %. Bolo uvedené, že ortopéd popisuje mediálnu aj laterálnu epikondylitídu a v klinickom obraze aj syndróm karpálnych kanálov obojstranne, avšak bez kolerátu na EMG vyšetrení, ktoré nepotvrdilo poškodenie mediálneho a ulnárneho nervu na oboch horných končatinách.
Správna žaloba - žalobné body
4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.02.2022 , ktorým bolo rozhodnuté o jej odvolaní, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa poukázala na priebeh administratívneho konania a obsah preskúmavaných rozhodnutí a namietala, že z obsahu odborného posudku o invalidite zo dňa 15.02.2022 vyplýva, že tento v zásade len prevzal obsah odborného posudku o invalidite zo dňa 08.10.2021, resp. 07.01.2022, keď posudkový lekár vychádzal z neurologických vyšetrení z obdobia od 29.01.2020 do 19.05.2021, MR C vyšetrenia chrbtice zo dňa 12.06.2021, MR LS vyšetrenia chrbtice zo dňa 25.01.2021, z prepúšťacej správy ortopedického oddelenia Piešťany zo septembra 2020, z ortopedických vyšetrení z obdobia 25.10.2018 až 15.04.2021, reumatologického vyšetrenia vrátane MR vyšetrenia SI kĺbov, vyšetrenia na ambulancii pracovného lekárstva a hematologického vyšetrenia, na základe ktorých sa konštatuje choroba:
- poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek,
- cervikalgia,
- iná primárna artróza kolenného kĺbu
- mediálna epikondylitída,
- laterálna epikondylitída,
- varixy dolných končatín bez vredu alebo zápalu a
- iná nervovosvalová dysfunkcia močového mechúra, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je uvedené poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek.
6. Podľa žalobkyne v každom odbornom lekárskom posudku absentujú návrhy pracovnej rekomandácie, resp. doporučenia akú prácu môže vykonávať.
7. Skutočnosť, že zdravotný stav bol určený, resp. posúdený nesprávne, potvrdzuje aj zdravotná dokumentácia, podľa ktorej žalobkyni bolo poškodenie driekových a medzistavcových platničiek diagnostikované už v roku 2008 s prognózou, že stav sa bude zhoršovať. Pokiaľ sa žalobkyňa liečila na poškodenie driekových a medzistavcových platničiek, tak bol zdravotný stav znesiteľný, avšak ako sa po rokoch vrátila aj reuma, sú bolesti výrazne intenzívnejšie až natoľko, že na ich utlmenie nepostačujú analgetiká.
8. V decembri 2021 bola žalobkyňa odoslaná na opakované MR vyšetrenie chrbtice, ktoré sa pre pandemickú situáciu nezrealizovalo a v mesiaci september 2021 bola odoslaná aj na vyšetrenie do Národného centra reumatických chorôb, kde budú už takéto vyšetrenia pravidelné. Skutočnosť, že ochorenie žalobkyne postupuje pomerne rýchlo, vyplýva aj z ambulantného nálezu reumatologickej ambulancie Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch zo dňa 21.03.2022, podľa ktorého je chôdza kolísavá, dolné končatiny - bedrové kĺby s obmedzenou rotáciou, chrbtica C úsek s obmedzenými lateroflexiami, zvýšená tuhosť horných trapézov, citlivosť Th-úseku, pohybová dysfunkcia do všetkých smerov, manévre na SI citlivé vpravo. Obdobné závery sú aj závery ambulantnej správy z neurochirurgickej ambulancie zo dňa 24.02.2022. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nepredstavujú mierne funkčné postihnutie, ale podstatným spôsobom obmedzujú žalobkyňu tak v bežnom ako aj v pracovnom živote a sú bez prognózy zlepšenia.
9. Žalobkyňa má operované pravé koleno s pretrvávajúcimi bolesťami a s návrhom riešenia - výmena kĺbu, ľavé koleno má byť operované v tomto roku. Preto nevydrží dlho chodiť ani stáť či sedieť a zmeny pohybu jej spôsobujú bolesti.
10. Žalobkyňa ďalej poukázala na lekárske posudky vyhotovené na základe lekárskej prehliadky v Poliklinike ProCare Žiar s.r.o., kde boli konštatované zdravotné obmedzenia vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení a bol tam uvedený záver, že žalobkyňa je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce.
11. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa nesplnila podmienku presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a z predložených vyšetrení nesprávne zistila zdravotný stav a ochorenia žalobkyne v tom smere, či tieto svojou závažnosťou napĺňajú kritériá pre uznanie invalidity. Sociálna poisťovňa neakceptovala odborné lekárske nálezy špecialistov, a to bez vykonania akýchkoľvek dôkazov na odstránenie rozporu medzi závermi lekárov špecialistov a posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa žalobkyne ku dňu podania žiadosti splnila nárok na invalidný dôchodok.
12. Sociálna poisťovňa pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť postupovala nesprávne, keď podľa všeobecného posudkového hľadiska uvedeného pri kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu je uvedené, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich výskyt a rozsah presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu, pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcií tiež na aktivitu chorobného procesu.
13. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudzované izolovane, bez hodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne, vôbec nebol hodnotený vplyv síce ostatných pridružených ochorení na rozhodujúce zdravotné postihnutie, keď tieto sa v zásade nedajú oddeliť a vzájomne sa podmieňujú ako napr. artróza kolenných kĺbov, obmedzenie pohybu a degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, ako aj s tým spojená funkčná porucha krčnej a driekovo-krížovej chrbtice a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola určená podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice potvrdených RTG diagnostikou chrbtice.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
14. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.02.2022, ktorého záver bol, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 %. Žalovaná zopakovala závery z tohto odborného lekárskeho posudku a uviedla, že žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Podľa žalovanej je posudok posudkového lekára presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám stanoveným v zákone o sociálnom poistení.
15. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu.
16. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
17. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením vykonaným posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne.
18. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
19. Pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok sú rozhodnutia založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav bol posúdený tak, aby umožňoval vysvetliť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre invalidný dôchodok, bolo vykonané dokazovanie v súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení a rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaná vychádzala. Rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou, z odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z podkladov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár vychádzal, aké ochorenie určil ako rozhodujúce a prečo zvýšil za iné zdravotné postihnutia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Posudok je odôvodnený tak, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.
20. Podľa Sociálnej poisťovne sú rozhodnutia vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom. Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku s tým, že je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa opätovne možnosť požiadať o posúdenie zdravotného stavu.
21. Na základe uvedenej argumentácie Sociálna poisťovňa navrhla, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika)
22. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa liečila na poškodenie driekových a medzistavcových platničiek, tak bol zdravotný stav znesiteľný, avšak potom ako sa vrátila reuma, sú bolesti intenzívnejšie a na ich utlmenie analgetiká nepostačujú. Na tieto skutočnosti posudkoví lekári vôbec nereagovali. Ďalej zopakovala, že v decembri 2021 bola odoslaná na opakované MR chrbtice, ktoré sa pre pandemickú situáciu nezrealizovalo a v septembri 2021 bola odoslaná na vyšetrenie do Národného centra reumatických chorôb ako pacient s bolesťami a kontrolné vyšetrenia už budú pravidelné.
23. Žalobkyňa opakovane poukázala na závery ambulantného nálezu z reumatologickej ambulancie z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch zo dňa 21.03.2022 a uviedla, že je potrebné zdôrazniť, že degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nepredstavujú mierne funkčné postihnutie, ale podstatným spôsobom obmedzujú žalobkyňu tak v bežnom ako aj v pracovnom živote a sú bez prognózy zlepšenia.
24. Žalobkyňa zopakovala, že zdravotné postihnutie bolo posudzované izolovane, bez hodnotenia jeho vplyvu na ostatné orgány a opačne, vôbec nebol hodnotený vplyv síce ostatných pridružených ochorení na rozhodujúce zdravotné postihnutie, keď tieto sa v zásade nedajú oddeliť a vzájomne sa podmieňujú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 23.02.2023.
26. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom písomných podaní. Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že bol nesprávne vyhodnotený zdravotný stav žalobkyne a že z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo za ostatné pridružené ochorenia bolo navýšené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 % zo zákonnej možnosti navýšenia 10 %. Uviedol ďalej, že v zásade považuje žalobkyňa určené rozhodujúce zdravotné ochorenie za správne, ale nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %. Podľa žalobkyne mala byť určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 35 %, pretože sa nejednalo o miernu funkčnú poruchu. Poukázal na závery vyšetrení s tým, že bolo diagnostikované vyklenutie medzistavcovej platničky, čo samo o sebe svedčí, že nejde o miernu funkčnú poruchu. Žalobkyňa uviedla, že nepredložila lekárske správy z roku 2008, pretože bola usmernená v Sociálnej poisťovni tak, že má predložiť lekárske správy z obdobia predchádzajúceho polroka pred podaním žiadosti. Uviedla, že nebolo zohľadnené to, že ide o diagnózu nevyliečiteľnú, ktorá sa bude len zhoršovať a toto mal posudkový lekár zohľadniť. Uviedla ďalej tiež, že pokiaľ by vedela, že môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, túto by podala. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že Sociálna poisťovňa zotrváva na správnosti a zákonnosti rozhodnutí a zdôraznila, že posudkový lekár je odborne spôsobilou a kompetentnou osobou na vyhodnotenie zdravotného stavu s tým, že v tomto prípade podľa Sociálnej poisťovne bol zdravotný stav žalobkyne vyhodnotený správne.
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 a § 203 SSP). Správny súd teda preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne na základe žalobných námietok uvedených v správnej žalobe ale aj mimo týchto žalobných námietok a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne a postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, nezistil také vady, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o potrebe zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol.
28. Podľa § 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
32. Podľa § 199 ods. 2 SSP; V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
33. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
34. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
35. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
36. Podľa § 172 ods. 1, 3, 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
37. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
38. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
39. V správnej žalobe žalobkyňa zrekapitulovala závery odborných posudkov o invalidite, na ktoré bolo odkazované v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne a ktoré boli podkladom pre tieto rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v každom odbornom lekárskom posudku absentujú návrhy pracovnej rekomandácie, resp. odporúčania akú prácu môže žalobkyňa vykonávať, k tejto námietke správny súd uvádza, že zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by táto náležitosť bola povinnou náležitosťou odborného lekárskeho posudku. Je pravdou, že v zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovať medzi iným aj na základe zostávajúcej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Neuvedenie takéhoto odporúčania v prejednávanej veci, pri záveroch, ku ktorým dospeli posudkoví lekári pri vyhodnotení funkčnej poruchy, nepovažuje správny súd za takú vadu v postupe Sociálnej poisťovne, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
40. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe uviedla, že poškodenie driekových a medzistavcových platničiek jej bolo diagnostikované už v roku 2008 s prognózou, že stav sa bude postupne len zhoršovať a nie zlepšovať. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v priebehu administratívneho konania boli vyhodnocované lekárske správy datované z obdobia od roku 2018 do roku 2021. Na pojednávaní sa správny súd dopytoval žalobkyne, či aj lekárske správy z obdobia od roku 2008 boli predkladané do administratívneho konania (nakoľko tieto neboli súčasťou administratívneho spisu). V priebehu pojednávania z prednesu účastníkov konania vyplynulo, že tieto lekárske správy neboli predložené a žalobkyňa uviedla, že bola usmernená pri podávaní žiadosti, že má predložiť lekárske správy len z obdobia polroka predchádzajúceho podaniu žiadosti o invalidný dôchodok. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že je povinnosťou účastníka konania predložiť všetky potrebné dôkazy v rámci administratívneho konania, čo ale nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Neobstaranie, resp. nepredloženie lekárskych správ a nálezov z obdobia pred rokom 2018 (od 2008 do 2018) nepovažoval ale správny súd za taký nedostatok, ktorý by mohol mať za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu. Pokiaľ aj boli v lekárskych správach predchádzajúcich roku 2018 zdokumentované zdravotné ochorenia, tieto sa premietli (resp. ich vývoj) aj do predložených lekárskych správ datovaných od roku 2018, ktoré aktuálne zdokumentovali výsledky klinického vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne.
41. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe poukazovala na to, že sa jej po rokoch vrátila reuma, že bola odoslaná na opakované MR vyšetrenie, ktoré sa pre pandemickú situáciu nezrealizovalo a že bola odoslaná aj do Národného centra reumatických chorôb ako pacient s bolesťami s tým, že už sa budú kontroly opakovať pravidelne. Poukazovala ďalej na závery lekárskej správy z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch zo dňa 21.03.2022 a z neurochirurgickej ambulancie z 24.02.2022. Poukazovala na to, že ide o degeneratívne zmeny na chrbtici a že posudkový lekár nezohľadnil to, že tento zdravotný stav je nevyliečiteľný a bude sa už len zhoršovať.
42. Vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd považoval za potrebné preskúmať nielen závery preskúmavaných rozhodnutí ale aj odborných posudkov o invalidite, z ktorých Sociálna poisťovňa pri vydaní rozhodnutí vychádzala. Z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktorú súd nemá odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021, bod. 39). V zmysle uvedených požiadaviek správny súd preskúmal odborné lekárske posudky aj v tejto veci, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe.
43. Prioritne považoval správny súd za podstatné zodpovedať tú otázku, či posudkový lekár určil správne zdravotné postihnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári, a to tak posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia, určili ako rozhodujúce ochorenie ochorenie chrbtice, zaradené do kapitoly V., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), so slabosťou svalového korzetu chrbta a obmedzením pohybu v postihnutom úseku. S určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia súhlasila aj žalobkyňa, táto sa nestotožnila s určením konkrétnej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd po oboznámení sa s obsahom lekárskych správ a nálezov dospel k záveru, že určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia nie je možné nič vyčítať a v tomto smere je odborný lekársky posudok posudkového lekára pobočky aj posudkového lekára ústredia správny a logický.
44. Ďalej sa správny súd venoval otázke, či posudkoví lekári v rámci konaní vedených v dvoch stupňoch správne vysvetlili, prečo z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 % pri rozhodujúcom zdravotnom ochorení určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, teda v strednom pásme. Posudkoví lekári vychádzali z toho, že ide o degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, ďalej prihliadali na miernu funkčnú poruchu krčnej a driekovo-krčnej chrbtice s tým, že je bez prejavov motorického deficitu, bez prejavov koreňového dráždenia. Poukazovali ďalej na sakroilititídu, pokročilú pravostrannú artrózu kolena, periartritídu zápästia a mediálnu a laterálnu epikondylitídu. Poukázali na závery vyšetrenia zo dňa 25.01.2021 po MR vyšetrení driekovo-krížovej chrbtice, kde je popísané vyklenutie medzistavcovej platničky L 4-5 so zúžením miechového kanála a v oblasti L5-S1 s kontaktom na nervový koreň a uviedli, že v klinickom obraze ide o dokumentáciu bez motorického deficitu (na päty a špičky sa postaví, chôdza v norme, Lasseque terminálne pozitívny obojstranne). Závery týchto vyšetrení zhodnotili tak, že tieto svedčia pre miernu funkčnú poruchu, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
45. K uvedenému určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd uvádza, že ide o záver, ktorý je preskúmateľný, logický a zodpovedá tým záverom, ktoré sú obsiahnuté aj v žalobkyňou predložených lekárskych správach a nálezoch. Konkrétne ide o závery neurologického vyšetrenia zo dňa 29.01.2020, 07.10.2020, 20.01.2021, 19.05.2021 a 15.12.2021, ďalej závery MR vyšetrenia zo dňa 12.06.2021 a 25.01.2021, ako aj závery z MR vyšetrenia zo dňa 16.12.2021. V obsahu týchto lekárskych správ a nálezoch je konštatované, že nebol diagnostikovaný motorický deficit, že je bez problémov stoj na päty a špičky, že chôdza je bez atak. či paret. zložky, ďalej že ide o ľahkú dorzálnu cirkulárnu protrúziu disku L 4-5 s výraznejšou spondylartrózou, že ide o ľahkú stenózu neuroforamenu L4-S1, že ide o miernu kompresiu odstupu koreňa L5 vľavo so zúžením spinálneho kanála a nakopením koreňov kaudy, že neboli zdokumentované motorické deficity. Obdobne, pokiaľ ide o prepúšťaciu správu z Kúpeľov Kováčová zo dňa 28.06.2021 a o správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 25.10.2018, 12.10.2020, 15.04.2021 a 21.10.2021, ani z týchto nevyplývajú také závery, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o lekárskym správam nezodpovedajúcom vyhodnotení zdravotného stavu žalobkyne v odborných lekárskych posudkoch. Aj v záveroch reumatologického vyšetrenia zo dňa 16.07.2020, 19.11.2020, 25.03.2021 a 15.07.2021 je dokumentované mierne viaznuca dynamika LS, bez artritídy periférnych kĺbov, bez edémov predkolení, denzitometria zo dňa 10.12.2018 bola v norme. Rovnako aj v záveroch reumatologického vyšetrenia zo dňa 22.09.2021 a v záveroch reumatologického vyšetrenia zo dňa 15.11.2021 je popísaná nižšia aktivita ochorenia a je uvedené, že dynamika viazne mierne. Vzhľadom na uvedené závery lekárskych správ (aj použité popisné termíny „mierne“, „v norme“ a pod.) správny súd považuje v tejto časti odborné lekárske posudky za preskúmateľné, logické a správne.
46. Z vyššie uvedených záverov, obsiahnutých v lekárskych správach a nálezoch predložených žalobkyňou, potom podľa správneho súdu vyplýva, že posudkoví lekári zodpovedajúcim a preskúmateľným spôsobom zdôvodnili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 % v rozsahu 30 %. Takéto zhodnotenie zodpovedá záverom predložených lekárskych správ a nálezov a v tejto časti považuje správny súd odborné lekárske posudky o invalidite za preskúmateľné a logické, zodpovedajúce záverom, ktoré sú zdokumentované v lekárskych správach a nálezoch predložených žalobkyňou.
47. Ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení umožňuje posudkovému lekárovi navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné pridružené ochorenia, a to najviac o 10 %. Žalobkyňa vzniesla žalobnú námietku, že nie je zrejmé, prečo posudkoví lekári za ostatné pridružené ochorenia navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 %, pričom zákon umožňuje navýšiť túto až o 10 %. Správny súd k tejto námietke uvádza, že v tejto časti odborné lekárske posudky nepovažuje za dostatočne odôvodnené, teda nie je úplne zrejmé, prečo posudkoví lekári pri možnosti zvýšiť percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné pridružené ochorenia až o 10 % zvolili len možnosť zvýšenia o 5 %. Podľa správneho súdu odborné lekárske posudky v tejto časti neobsahujú dostatočnú odpoveď, prečo v tomto prípade bolo určené zvýšenie o 5 %. Aj napriek tomuto zistenému nedostatku nedospel ale správny súd k potrebne zrušenia správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Ak by aj posudkoví lekári dostatočne vysvetlili zvýšenie o 5%, prípadne by zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, tak pri závere, že stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bolo správne určené v rozsahu 30 %, neprivodil by takýto postup pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Aj pri zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení by žalobkyňa dosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, čo v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je pre vznik nároku na invalidný dôchodok postačujúce, pretože sa vyžaduje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu nad 40 % , teda 41 % a viac.
48. Keďže správny súd vyhodnotil určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a aj určenie zodpovedajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu za správne, a keďže aj dostatočné odôvodnenie navýšenia o 5% alebo prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné pridružené ochorenia o 10 % by pre žalobkyňu nebolo spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie - teda záver o tom, že invalidný dôchodok mal byť priznaný, správny súd dospel k záveru, že vada v postupe pri vyhodnocovaní zdravotného stavu v časti týkajúcej sa pridružených ochorení nebola podstatná, pretože aj jej prípadné odstránenie by nebolo spôsobilé privodiť pre žalobkyňu iný - priaznivý záver. (Ak by posudkoví lekári dostatočne zdôvodnili zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 5 %, prípadne ak by aj dospeli k záveru o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o 10 %, nemohlo by to mať za následok privodenie vo výsledku iného - priaznivého rozhodnutia pre žalobkyňu).
49. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že ide o takú diagnózu, ktorá sa nedá vyliečiť a bude sa len zhoršovať, k tomu je potrebné uviesť, že posudkový lekár vyhodnocuje zdravotný stav na základe predložených odborných lekárskych nálezov a správ, ktoré sú účastníkom konania predložené v rámci prebiehajúceho administratívneho konania. Pokiaľ dôjde k zhoršeniu resp. k akejkoľvek zmene zdravotného stavu, je potrebné, aby táto bola dokumentovaná ošetrujúcimi lekármi a potom sa účastník konania môže opätovne obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu, resp. nároku na invalidný dôchodok a až potom môže byť táto skutočnosť vyhodnocovaná.
50. Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 SSP). Správny súd by mohol prihliadnuť aj na také lekárske správy a nálezy, ktoré sú datované po rozhodnutí orgánu verejnej správy a predložené účastníkom konania v rámci správneho súdneho konania, ale len v takom prípade, že tieto by vyvracali správnosť záverov uvedených v odborných lekárskych posudkoch a dokumentovali by, že už v čase posudzovania zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom bol zdravotný stav iný. V prejednávanej veci žalobkyňou predložené lekárske správy a nálezy, ktoré sú datované z obdobia po rozhodnutí Sociálnej poisťovne, neobsahovali také závery, ktoré by boli spôsobilé prelomiť správnosť záverov uvedených v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne.
51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol.
52. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).