Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-57-2022.pdf
PDF · 136.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej vo veci žalobcu: KAER-M, s.r.o. „v likvidácii", IČO: 46 650 091, Javorová 8, Nitra, zastúpeného: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, Farská 8, Nitra, IČO: 31 140 483, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, za účasti ďalších účastníkov: 1. T. L., nar. XX. XX. XXXX, P. XXXX/ X, L., 2. T. U., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, W. - Z., 3. P. U., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/X, W. - J. V., o správnej žalobe zo dňa 29. 08. 2019 proti oznámeniam žalovanej všetky zo dňa 17. júna 2019 č. 14395-1/2019-NR, č. 14395-2/2019-NR, č. 14395-3/2019-NR, č. 14395-4/2019-NR, č. 14395-5/2019-NR, č. 14395-6/2019-NR, č. 14398-1/2019-NR, č. 14398-2/2019-NR, č. 14398-3/2019- NR, č. 14398-4/2019-NR, č. 14398-5/2019-NR, č. 14398-6/2019-NR, č. 14398-7/2019-NR, č. 14396-1/2019-NR, č. 14396-2/2019-NR, č. 14396-3/2019-NR, č. 14396-4/2019-NR, č. 14396-5/2019- NR, č. 14396-6/2019-NR, č. 14396-7/2019-NR, takto
rozhodol:
Návrh žalovanej na spojenie vecí zo dňa 21. 10. 2019 z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej, ako ani ďalším účastníkom konania, právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania 4. januára 2014 uzavrel s ďalšími účastníkmi v 1., 2. a 3. rade ako zamestnancami pracovné zmluvy o pracovnom pomere na určitý čas do 31. decembra 2014. Miestom výkonu práce mala byť „Nitra alebo jednotlivé mestá Európskej Únie podľa pokynov zamestnávateľa“ (čl. III ods. 1 pracovných zmlúv). Jednotliví zamestnanci predložili žalobcovi čestné vyhlásenia zo 4. januára 2014, že v „dobe dočasného zamestnania vo Francúzsku“ nevykonávajú nijakú podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby. Všetci títo zamestnanci mali pred uzavretím pracovných zmlúv, ako aj počas ich trvania, bydlisko v Slovenskej republike.
2. Žalobca následne 6. januára 2014 uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, dohody o dočasnom pridelení, podľa ktorej mali byť všetci ďalší účastníci pridelení ku klientovi na obdobie od 6. januára do 6. marca 2014. Na tento účel žalobca požiadal žalovanú pobočku, aby pre týchto zamestnancov vystavila potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalobca v žiadostiach okrem iného uviedol, že v čase ich podania má celkovo 13 zamestnancov, z ktorých 10 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie, väčšinu obchodných zmlúv však uzatvára podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Tieto zmluvy žalobca podľa svojho vyhlásenia aj realizoval a zároveň predpokladal, že 25 % z celkového obratu počas vyslania zamestnanca dosiahne na území Slovenska.
3. Na základe týchto žiadostí žalovaná pobočka 21. januára 2014 vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00005589-110-000-A-1829812 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 6. januára do 6. marca 2014,
- potvrdenie č. 14-00005608-110-000-A-1829838 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 13. januára do 6. marca 2014,
- potvrdenie č. 14-00005569-110-000-A-1829798 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 6. januára do 6. marca 2014.
4. Po uplynutí pôvodného obdobia žalobca znova uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, dohody o dočasnom pridelení. Podľa dohôd zo 7. marca 2014 mali byť ďalší účastníci v 1. a 3. rade pridelení ku klientovi na obdobie od 7. marca do 4. apríla 2014 a ďalší účastník v 2. rade až do 11. apríla 2014. Žalobca zároveň znova požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. Tentokrát v inak rovnakých žiadostiach uviedol, že má 11 zamestnancov, z ktorých 8 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 17. marca 2014 vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00019518-110-000-A-1843942 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 7. marca do 4. apríla 2014,
- potvrdenie č. 14-00019514-110-000-A-1843936 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 7. marca do 11. apríla 2014,
- potvrdenie č. 14-00019510-110-000-A-1843929 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 7. marca do 4. apríla 2014.
5. Po uplynutí tohto obdobia žalobca znova uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, dohody o dočasnom pridelení. Podľa dohody zo 7. apríla 2014, mali byť ďalší účastníci v 1. a 3. rade pridelení ku klientovi na obdobie od 7. do 11. apríla 2014 a na základe dohody zo 14. apríla 2014 mal byť ďalší účastník v 2. rade pridelený ku klientovi až od 14. do 22. apríla 2014. Žalobca zároveň znova požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. Tentokrát v žiadostiach znova uviedol, že má 11 zamestnancov, z ktorých 8 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 16. apríla 2014 vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00027147-110-000-A-1851550 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 7. apríla do 11. apríla 2014,
- potvrdenie č. 14-00027193-110-000-A-1851585 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 14. apríla do 22. apríla 2014,
- potvrdenie č. 14-00027218-110-000-A-1851613 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 7. apríla do 11. apríla 2014.
6. Dňa 28. apríla 2014, žalobca opätovne uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, ďalšie dohody o dočasnom pridelení, podľa ktorých mali byť ďalší účastníci v 2. a 3. rade pridelení ku klientovi na obdobie od 28. apríla do 25. júla 2014. Ďalší účastník v 1. rade mal byť podľa dohody zo 6. mája 2014 pridelený ku klientovi až od 6. mája do 8. augusta 2014. Žalobca znova požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. V žiadostiach uviedol, že má 11 zamestnancov, z ktorých 8 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 5. mája 2014 vystavila ďalším účastníkom v 2. a 3. rade a 26. mája 2014 ďalšiemu účastníkovi v 1. rade, nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00037038-110-000-A-1860894 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 6. mája do 8. augusta 2014,
- potvrdenie č. 14-00030874-110-000-A-1854951 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 28. apríla do 25. júla 2014,
- potvrdenie č. 14-00030854-110-000-A-1854929 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 28. apríla do 25. júla 2014.
7. Dňa 28. júla 2014, žalobca znova uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, dohody o dočasnom pridelení, podľa ktorých mali byť ďalší účastníci v 2. a 3. rade, pridelení ku klientovi na obdobie od 28. júla do 8. augusta 2014. Žalobca znova požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. V inak rovnakých žiadostiach zopakoval, že má 11 zamestnancov, z ktorých 8 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 11. augusta 2014, vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00056847-110-000-A-1880106 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 28. júla do 8. augusta 2014,
- potvrdenie č. 14-00056849-110-000-A-1880109 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 28. júla do 8. augusta 2014.
8. Dňa 8. septembra 2014, žalobca znova uzavrel so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, nové dohody o dočasnom pridelení, podľa ktorých mali byť ďalší účastníci v 2. a 3. rade pridelení ku klientovi na obdobie od 8. septembra do 5. decembra 2014. Ďalší účastník v 1. rade mal byť podľa dohody z 1. septembra 2014 pridelený ku klientovi od tohto dňa len do 28. novembra 2014. Žalobca zároveň tiež požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. V žiadosti o vystavenie povolenia pre ďalšieho účastníka v 1. rade uviedol, že má 13 zamestnancov, z ktorých 10 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. V žiadostiach o vystavenie povolenia pre ďalšieho účastníka v 2. a 3. rade, už ale uviedol, že má 14, zamestnancov, z ktorých 11 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 19. septembra 2014, vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00066752-110-000-A-1890201 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 1. septembra do 28. novembra 2014,
- potvrdenie č. 14-00066764-110-000-A-1890217 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 8. septembra do 5. decembra 2014,
- potvrdenie č. 14-00066761-110-000-A-1890216 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 8. septembra do 5. decembra 2014.
9. Poslednú dohodu o dočasnom pridelení uzavrel žalobca dňa 1. decembra 2014 so spoločnosťou SHM SARL so sídlom v Hyeres (Francúzska republika) ako klientom, podľa ktorej mal byť ďalší účastník v 1. rade pridelený ku klientovi na obdobie od 1. do 20. decembra 2014. Ďalší účastníci v 2. a 3. rade mali byť na základe dohody z 8. decembra 2014 pridelení ku klientovi až od 8. do 20. decembra 2014. Žalobca zároveň znova požiadal o vystavenie potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 na toto obdobie. Tentokrát vo všetkých žiadostiach zhodne uviedol, že má 10 zamestnancov, z ktorých 7 vykonáva práce v inom členskom štáte Európskej únie. Na ich základe žalovaná pobočka 10. decembra 2014, vystavila zamestnancom žalobcu nasledovné nové potvrdenia (PD A1), že počas doby trvania vyslania sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy:
- potvrdenie č. 14-00089650-110-000-A-1912504 pre ďalšieho účastníka v 1. rade od 1. decembra do 20. decembra 2014,
- potvrdenie č. 14-00089691-110-000-A-1912554 pre ďalšieho účastníka v 2. rade od 8. decembra do 20. decembra 2014,
- potvrdenie č. 14-00089697-110-000-A-1912560 pre ďalšieho účastníka v 3. rade od 8. decembra do 20. decembra 2014.
10. Listom z 26. augusta 2015 francúzska inštitúcia URSSAF (Union de Recouvrement de la Sécurité Sociale et des Allocations Familiales) oznámila žalovanej, že podľa jej kontroly žalobca v období 1. januára 2013 až 31. decembra 2014 nevykonával v Slovenskej republike žiadnu hospodársku činnosť, ale 100 % jeho obratu pochádzalo z činností vykonávaných vo Francúzsku, kde pracovali aj všetci
jeho zamestnanci. Preto podľa URSSAF neboli splnené podmienky ustanovené v čl. 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na to, aby sa na vyslaných zamestnancov použili slovenské právne predpisy. Táto inštitúcia tak požiadala žalovanú, aby stiahla jednotlivé potvrdenia PD A1 uvedené v odsekoch 2 až 9 tohto rozsudku. Túto žiadosť zopakovala ďalším listom - urgenciou z 18. januára 2016 a ďalším listom z 26. júna 2017 svoju žiadosť rozšírila aj na podobné potvrdenia, ktoré žalovaná vydala v rokoch 2015 a 2016.
11. Po tejto urgencii ústredie Sociálnej poisťovne požiadalo Inšpekciu práce o vykonanie kontroly u žalobcu. Inšpektorát práce Nitra kontrolou, ktorá prebehla 1. decembra 2017, zistil, že k tomuto dňu má žalobca 5 zamestnancov, ktorí pracovali v Slovenskej republike, a 10 zamestnancov, ktorí pracovali v iných členských štátoch Európskej únie. Okrem toho mal 2 administratívnych zamestnancov v Slovenskej republike. Ďalej inšpektorát práce zistil, že žalobca v roku 2014 dosiahol z činností vo Francúzsku obrat 274.853,52 €, v Slovenskej republike však nedosiahol žiaden obrat. Rovnaké údaje o obrate poskytol žalobca žalovanej pobočke emailom z 3. júna 2019.
12. Na základe uvedených zistení žalovaná najskôr prípismi zo 17. októbra 2018 bez bližšieho odôvodnenia oznámila žalobcovi, že vyhlasuje všetky potvrdenia uvedené v odsekoch 2 až 9 tohto rozsudku za neplatné. Zároveň vydala rozhodnutia, ktorými vyslovila, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti k 4. januáru 2014 nevzniklo
- ďalšiemu účastníkovi v 1. rade (rozhodnutie z 21. novembra 2018, č. 8867-23/2018-NR),
- ďalšiemu účastníkovi v 2. rade (rozhodnutie z 21. novembra 2018, č. 8867-22/2018-NR),
- ďalšiemu účastníkovi v 3. rade (rozhodnutie z 21. novembra 2018, č. 8867-24/2018-NR). Na všetkých rozhodnutiach žalovaná vyznačila, že sa stali právoplatnými 14. januára 2019.
13. Prípisom z 11. júna 2019 žalovaná oznámila žalobcovi, že zrušuje svoje prípisy zo 17. októbra 2018, označené v predošlom odseku. Zároveň však žalobcovi doručila nové prípisy - oznámenia zo 17. júna 2019, bližšie špecifikované v čl. II tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
14. Žalovaná vydala dňa 17. 06. 2016 oznámenia, ktorými vyhlásila za neplatné jednotlivé potvrdenia a to takto:
- oznámenie č. 14395-1/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00005589-110-000- A-1829812, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 6. januára do 6. marca 2014,
- oznámenie č. 14395-2/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00019518-110-000- A-1843942, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 7. marca do 4. apríla 2014,
- oznámenie č. 14395-3/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00027147-110-000- A-1851550, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 7. apríla do 22. apríla 2014,
- oznámenie č. 14395-4/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00037038-110-000- A-1860894, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 6. mája do 8. augusta 2014,
- oznámenie č. 14395-5/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00066752-110-000- A-1890201, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 1. septembra do 28. novembra 2014,
- oznámenie č. 14395-6/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00089650-110-000- A-1912504, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 1. rade a obdobia od 1. do 20. decembra 2014,
- oznámenie č. 14398-1/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00005608-110-000- A-1829838, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 13. januára do 6. marca 2014,
- oznámenie č. 14398-2/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00019514-110-000- A-1843936, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 7. marca do 4. apríla 2014,
- oznámenie č. 14398-3/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00027193-110-000- A-1851585, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 5. apríla do 11. apríla 2014,
- oznámenie č. 14398-4/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00030874-110-000- A-1854951, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 28. apríla do 25. júla 2014,
- oznámenie č. 14398-5/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00056847-110-000- A-1880106, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 28. júla do 8. augusta 2014,
- oznámenie č. 14398-6/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00066764-110-000- A-1890217, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 8. septembra do 5. decembra 2014,
- oznámenie č. 14398-7/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00089691-110-000- A-1912554, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 2. rade a obdobia od 8. decembra do 20. decembra 2014,
- oznámenie č. 14396-1/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00005569-110-000- A-1829798, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 6. januára do 6. marca 2014,
- oznámenie č. 14396-2/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00019510-110-000- A-1843929, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 7. marca do 4. apríla 2014,
- oznámenie č. 14396-3/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00027218-110-000- A-1851613, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 7. apríla do 11. apríla 2014,
- oznámenie č. 14396-4/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00030854-110-000- A-1854929, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 28. apríla do 25. júla 2014,
- oznámenie č. 14396-5/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00056849-110-000- A-1880109, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 28. júla do 8. augusta 2014,
- oznámenie č. 14396-6/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00066761-110-000- A-1890216, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 8. septembra do 5. decembra 2014,
- oznámenie č. 14396-7/2019-NR, ktorým za neplatné vyhlásila potvrdenie č. 14-00089697-110-000- A-1912560, týkajúce sa ďalšieho účastníka v 3. rade a obdobia od 8. decembra do 20. decembra 2014.
15. V odôvodneniach oznámení žalovaná v zhode citovala znenie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Zároveň zdôraznila, že vysielajúci zamestnávateľ musí počas vyslania vykonávať podstatné činnosti v členskom štáte, kde je usadený, čo znamená, že v ňom musí mať aspoň 10 % svojich zamestnancov a musí tam dosahovať aspoň 25 % obratu. Podrobnosti o týchto podmienkach upravuje rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A2. Žalovaná zhrnula, že podľa jej zistení žalobca v rokoch 2012 až 2017 dosahoval v Slovenskej republike medzi 0 % a 4,89 % svojho obratu, takže tu nedosahoval podstatné činnosti.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
16. Žalobou zo dňa 29. 08. 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia oznámení citovaných v bode 14 tohto rozsudku. Dôvody žaloby vymedzil tak, že oznámenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných opatrení vo veci samej.
17. V dôvodoch svojej žaloby žalobca v súhrne namietal, že žalovaná pred vystavením jednotlivých potvrdení (PD A1) skúmala podmienky ustanovené v čl. 12 nariadenia č. 883/2004, ako v rozhodnutí správnej komisie č. A2. Žalobca ďalej odkázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, z ktorej vyvodil, že sa majú celkovo posudzovať všetky činnosti podniku a osobitne sa má prihliadať na situáciu novozaložených podnikov. V nadväznosti na to žalobca vytkol žalovanej, že sa zamerala len na posudzovanie obratu dosiahnutého na území Francúzska, ale neskúmala všetky okolnosti. Jednotlivé prípisy sú podľa žalobcu nezrozumiteľné, nie je zrejmé, z čoho malo byť dosiahnutých 25 % obratu. Oznámenia nekonkretizujú, z čoho vychádzajú jednotlivé zistenia žalovanej. Požiadavku, aby sa 25 % obratu dosiahlo v štáte vyslania, neupravujú nariadenia č. 883/2004, č. 987/2009, ale ani smernica č. 2014/67/EÚ, ani slovenské právne predpisy. Žalobca mal pri podaní žiadosti o potvrdenie PD A1 uviesť predpokladaný obrat, pričom jeho predpoklad vychádzal z uzavretých zmlúv o budúcich zmluvách o dielo, na základe ktorých mal poskytovať služby v Slovenskej republike. Namietol tiež podstatné porušenie ustanovení o konaní, pretože zrušenie potvrdení po tak dlhej dobe zasahuje do práv všetkých účastníkov konania. Žalobca by v dôsledku toho mal prihlásiť zamestnancov vo Francúzsku, čo by nebolo možné bez sankcií. Žalovaná svojím postupom zasahuje do princípu právnej istoty.
IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
18. K vyjadreniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá namietala oneskorené podanie žaloby a poskytla chronologický prehľad skutkového stavu. Následne mala za to, že vyhláseniu formulárov PD A1 za neplatné predchádzalo zložité šetrenie na strane slovenských, ako aj francúzskych orgánov a inštitúcií, v závere ktorého v súlade s čl. 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a to v súlade so zásadou uplatnenia jednej legislatívy, kedy zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu platiť poistné na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy SR, ak budú činnosť vykonávať na území iného členského štátu, došlo k vyhláseniu formulárov PD A1 za neplatné. Pripomenula tiež, že to bol práve žalobca, ktorý vedome a účelovo uvádzal informácie o obrate minimálne 25 %, pričom v žalobe neuvádza žiadne zdôvodnenie, ako predpokladal tento obra, ak sa prihliadne na jeho hospodárske výsledky z predošlých rokov a zároveň si nesplnil svoju povinnosť, ku ktorej sa podpisom zaviazal v Žiadosti o vystavenie formulárov PD A1, a to, že všetky zmeny oznámi písomne do 8 dní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nepovažovala tiež za pravdu, že ani Základné nariadenie, ani vykonávacie nariadenie ani iné ním vymenované dokumenty neuvádzajú výšku obratu 25 % v štáte vyslania. Práve Praktická príručka pre vyslanie ako podklad k žiadosti o vydanie formulárov PD A1 presne vymedzuje obrat a jeho výšku a neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo ju žalobca nezahrnul do výpočtu dokumentov v žalobe, respektíve ju vylúčil. K existencii a preukázaniu dohody uviedla, že musí byť určitá, čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Zároveň tiež poukázala na právoplatné rozhodnutia, týkajúce sa sociálneho poistenia ďalších účastníkov ako zamestnancov žalobcu, voči ktorým žalobca ako zamestnávateľ nepodal opravný prostriedok a tiež skutočnosť, že preplatok bol Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra zaslaný dňa 26. 02. 2019 na účet zamestnávateľa ako poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Záverom žalovaná vytýkala aj splnenie predpokladov na podanie správnej žaloby a navrhla žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
19. Žalovaná podaním zo dňa 21. 10. 2019 podala aj návrh na spojenie vecí vedených pod č. k. 23Sa/75/2019, 23Sa/76/2019 a 23Sa/77/2019.
20. K vyjadreniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, v rámci ktorého preukázal včasnosť podania žaloby a tiež poukázal na ďalšiu judikatúru Súdneho dvora. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a tiež poukázal na to, že rozhodnutia týkajúce sa ďalších účastníkov mu neboli doručené, a preto nemohol podať opravný prostriedok. Okrem toho s preplatkom nenakladá.
21. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2020 uviedla, že vo svojich vyjadreniach netvrdila, že došlo medzi ňou a francúzskou stranou k uzatvoreniu dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Tvrdila, že došlo k dohode vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy, preto sa na vyslaného zamestnanca aplikuje čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Zároveň žalovaná zaslala doručenky, ktoré preukazujú, že žalobcovi boli rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia doručené.
22. Súd vec následne prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23Sa/75/2019-158 zo dňa 13. 07. 2020 tak, že zrušil opatrenia žalovanej - U. P., nar. XX. XX. XXXX
- oznámenie č. 14396-7/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-6/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-5/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-4/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-3/2019-NR zo dňa XX. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-2/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. P., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14396-1/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-7/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-6/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019,
- U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-5/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-4/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-3/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-2/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - U. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14398-1/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019,
- L. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14395-6/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - L. T., nar. XX. XX.
XXXX - oznámenie č. 14395-5/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - L. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14395-4/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - L. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14395-3/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, - L. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14395-2/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019,
- L. T., nar. XX. XX. XXXX - oznámenie č. 14395-1/2019-NR zo dňa 17. 06. 2019, a vec vrátil žalovanej na nové konanie.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/43/2021 zo dňa 27. 06. 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/75/2019-158 z 13. júla 2020 v znení opravného uznesenia č. k. 23sa/75/2019-180 zo 6. októbra 2020 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Kasačný súd dal za úlohu správnemu súdu predovšetkým zistiť, či rozhodnutie, ktorým ďalším účastníkom nevzniklo povinné poistenie, bolo riadne doručené žalobcovi, teda či účinky doložky jeho právoplatnosti nie sú vyvrátené. Následne uviedol, že pokiaľ je toto rozhodnutie právoplatné, potom ho správny súd nemôže v tomto konaní preskúmavať a musí z neho vychádzať aj pri preskúmavaní prípisov -oznámení žalovanej v tu prerokúvanej veci, a to v rozsahu, v akom sú jednotlivé sporné otázky týmto rozhodnutím právoplatne vyriešené.
Následne tiež uviedol, že inak je správny súd zásadne povinný preskúmať, či žalovaná správne aplikovala ustanovenie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 987/2009.
23. Súd vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 24. 02. 2023 za účasti zástupkyne žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a ďalších účastníkov v rade 1/ až 3/. Predtým si však zabezpečil od žalovanej zaslanie doručeniek, preukazujúcich doručenie rozhodnutí č. 8867-22/2018-NR zo dňa 21. 11. 2018, č. 8867-23/2018-NR zo dňa 21. 11. 2018, č. 8867-24/2018-NR zo dňa 21. 11. 2018 žalobcovi, ktoré boli súdu zaslané, avšak z ich obsahu nie je možné zistiť, aké elektronické dokumenty boli žalobcovi zasielané, nakoľko týmto elektronickým dokumentom boli pridelené identifikátory a doručenie preukazujú len poznámky žalovanej, ktorými pridelila doručenky ku konkrétnym dokumentom a takto ich založila do administratívnych spisov. Nepochybné však je, že predmetné dokumenty boli žalobcovi riadne doručené. S odstupom času a s prihliadnutím na hospodárnosť konania správny súd nevykonával ďalší dopyt za účelom pridelenia identifikátora elektronickým dokumentom, ale pristúpil k preskúmaniu, či žalovaná správne aplikovala ustanovenie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 987/2009.
VIII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
24. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/43/2021 zo dňa 27. 06. 2022, preskúmal žalobou napadnuté oznámenia zo dňa 17. 06. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
25. Vychádzal pritom z právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR, prezentovaného v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/43/2021, týkajúceho sa predmetnej veci, v rámci ktorého kasačný súd uviedol, že „podstatou prerokúvanej veci je posúdenie otázky, za akých mohla žalovaná zrušiť, resp. vyhlásiť na neplatné potvrdenie o uplatniteľných právnych predpisoch, ktoré vydala podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009.“
26. V prerokúvanej veci nie je pritom sporné, že žalobca, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania a je usadený v Slovenskej republike, zamestnával zamestnancov v zmysle čl. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, ktorí tu mali svoje bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) cit. nariadenia. Zároveň týchto zamestnancov vysielal na práce do Francúzska, a to na základe dohody s klientom, ktorý bol usadený vo Francúzsku. V dôsledku toho títo zamestnanci spadali do rozsahu osobnej pôsobnosti citovaného nariadenia podľa jeho čl. 2 ods. 1. Podľa čl. 11 ods. 1 cit. nar. osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto predpisy sa určia v súlade s hlavou II. Podľa čl.
11 ods. 3 písm. a) cit. nar. potom platí, že ak čl. 12 až 16 neustanovujú inak, osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa osobitného pravidla v čl. 12 ods. 1 cit. nar. osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu (s určitými obmedzeniami). Čl. 13 ods. 1 cit. nar. ustanovuje osobitné pravidlá pre osobu, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch.
27. Na uvedené čl. 12 a 13 nariadenia č. 883/2004 nadväzujú čl. 14 až 16 nariadenia č. 987/2009, pričom ani zo strany žalovanej, ako ani žalobcu nie je spochybňované, že v danej veci ide o vyslanie zamestnancov do iného štátu v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Postup ustálenia uplatniteľných právnych predpisov pre vyslanie zamestnancov pritom upravuje čl. 15 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, podľa ktorého v prípade, že osoba vykonáva činnosť v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát podľa hlavy II nariadenia č. 883/2004, zamestnávateľ podľa možnosti vopred informuje o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú (teda v danej veci Sociálnu poisťovňu). Táto inštitúcia vydá dotknutej osobe osvedčenie uvedené v článku 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 a bezodkladne sprostredkuje inštitúcii členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, informácie o právnych predpisoch uplatniteľných na túto osobu podľa čl. 12 nariadenia č. 883/2004. Podľa uvedeného čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, na požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné. Toto osvedčenie podľa čl. 5 ods. 1 cit. nar. uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.
28. Judikatúra Súdneho dvora (porov. napr. rozsudok zo 6. septembra 2018, C-527/16, Alpenrind, na ktorý odkazoval aj žalobca, ale najmä skorší rozsudok z 29. januára 2006, C-2/05, Herbosch Kiere) zdôrazňuje, že záväznosť osvedčení (potvrdení) podľa čl. 5 cit. nar. je prejavom zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi. Táto záväznosť znamená, že nielen príslušné inštitúcie, ale aj súdy iných členských štátov musia obsah týchto osvedčení akceptovať, pokiaľ nie sú vydávajúcou inštitúciou zrušené. Pokiaľ inštitúcia iného členského štátu nesúhlasí s obsahom tohto osvedčenia, môže požiadať vydávajúcu inštitúciu, aby poskytla podrobnejšie vysvetlenie alebo poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší (čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 987/2009). Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii (čl. 5 ods. 4 cit. nar.). Pojem „dohoda“ v zmysle cit. čl. 5 ods. 4 však nemožno stotožňovať s pojmom „dohoda o určení uplatniteľných právnych predpisov“ podľa čl. 16 ods. 4 cit. nar. Dohoda podľa čl. 5 ods. 4 znamená, že inštitúcie členských štátov nájdu obojstranne uspokojivé riešenie pôvodne spornej situácie. Dohoda o určovaní uplatniteľných právnych predpisov v tomto prípade neprichádza do úvahy už preto, že uplatniteľné právne predpisy sú v zmysle čl. 12 nariadenia č. 883/2004 a čl. 5 a 15 nariadenia č. 987/2009 určené obsahom osvedčenia podľa čl. 19 ods. 2 cit. nar.
29. Ako už bolo uvedené, ustanovenie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a čl. 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 normuje výnimku, podľa ktorej (za určitých podmienok) vyslaní zamestnanci naďalej podliehajú právnym predpisom štátu, v ktorom má sídlo ich zamestnávateľ (pričom nie je potrebné, aby im tam pred vyslaním aj skutočne vznikla účasť na sociálnom poistení - porov. rozsudok z 25. októbra 2018, C-451/17, Walltopia). Splnenie týchto podmienok je osvedčené osvedčením podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009. Pokiaľ nie je osvedčené splnenie týchto podmienok, v zásade sa uplatňuje všeobecné pravidlo určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa cit. čl. 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatnia sa predpisy štátu, kde zamestnanec vykonáva činnosť. Úlohou inštitúcie členského štátu, ktorá podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vydala osvedčenie pre vyslaných zamestnancov, pri rozhodovaní o zrušení tohto osvedčenia tak spočíva v posúdení, či tu skutočne sú alebo nie sú predpoklady, za ktorých sa na vyslaných zamestnancov naďalej uplatňujú právne predpisy štátu, kde má sídlo ich zamestnávateľ, podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a čl. 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009. Toto posúdenie je táto inštitúcia povinná vykonať samostatne, v súlade so svojou vlastnou procesnou úpravou, a nie je obmedzená tým, že by predtým musela docieliť formálnu dohodu s inštitúciou členského štátu vyslania.
30. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd bol toho názoru, že žalovaná správne dospela k záveru, že v danej veci vyššie uvedené podmienky splnené neboli. Podľa čl. 14 ods. 2 cit. nar. na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia sa slová „ktorá tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý zvyčajne vykonáva svoje podstatné činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, na území členského štátu, v ktorom je usadený, pri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným podnikom. Príslušné kritériá sa musia prispôsobiť osobitným vlastnostiam každého zamestnávateľa a skutočnej povahe vykonávaných činností. Osobitne vo vzťahu k agentúram dočasného zamestnávania judikatúra Súdneho dvora (rozsudok z 3. júna 2021, C-784/19, Team Power Europe) zdôraznila, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné agentúru dočasného zamestnávania usadenú v členskom štáte považovať za agentúru, ktorá „zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ v zmysle článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 v tomto členskom štáte, musí významnú časť svojich činností spočívajúcich v prideľovaní dočasných agentúrnych pracovníkov vykonávať v prospech užívateľských podnikov, ktoré sú usadené a vykonávajú svoje činnosti na území uvedeného členského štátu. Súdny dvor totiž zdôraznil, že čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. a má sa vykladať úzko. Preto sa toto nemôže uplatňovať na agentúru dočasného zamestnávania, ktorá síce v členskom štáte, v ktorom je usadená, vykonáva činnosti výberu a náboru dočasných agentúrnych pracovníkov, avšak v tomto štáte vôbec neprideľuje takýchto pracovníkov užívateľským podnikom, ktorí sú v tomto štáte tiež usadení, alebo tak robí len v zanedbateľnej miere. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca mal uzatvorené budúce zmluvy, na základe ktorých mal mať zabezpečenú činnosť a aj obrat aj na území Slovenskej republiky, avšak tie sa nevykonali. V takom prípade, ako správne žalovaná uviedla, bolo povinnosťou žalobcu oznámiť v lehote 8 dní žalovanej túto skutočnosť, v dôsledku čoho by žalovaná sama prehodnotila vydanie formulárov PD A1 a skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienky na ich vydanie alebo nie, a nebol by potrebný postup francúzskych inštitúcií a následné zisťovanie.
31. Čo sa týkalo smernice 2014/67/EÚ, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe, v ods. 13 preambuly, ale aj v čl. 9 ods. 3 sa výslovne zdôrazňuje, že nemá nijaký vplyv na uplatňovanie nariadení č. 883/2004 a č. 987/2009.
32. K rozhodnutiam žalovanej, založeným v administratívnom spise, správny súd ešte uvádza, že tieto sú právoplatné, nebolo v konaní preukázané, že by doložka právoplatnosti bola nesprávna. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu opomenutého účastníka, ako ani iným spôsobom sa nedomáhal doručenia predmetných rozhodnutí a to i napriek jeho tvrdeniu vo vyjadrení, že mu doručené neboli. Vychádzajúc preto z právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR súd bol tiež toho názoru, že právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej má záväzné účinky a žiadna z organizačných zložiek, teda ani žalovaná, ho nemôže ignorovať v inom konaní, ale musí vychádzať z jeho záverov. Právoplatnosťou sa označuje konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované. Právoplatnosť rozhodnutia organizačnej zložky žalovanej podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v určitej veci tak okrem iného znamená, že je v tejto veci pre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 37/2021 a tam citovaná prejudikatúra najvyššieho súdu). To isté podľa § 27 ods. 1 SSP platí aj pre konanie pred správnym súdom, keďže ani ten nemôže v iných konaniach posudzovať zákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo možné preskúmať samostatnou žalobou podľa § 6 ods. 2 SSP. Preto v ďalších konaniach nie je podstatné, či právne posúdenie, z ktorého takéto predchádzajúce rozhodnutie vychádza, bolo alebo nebolo správne. O to menej je podstatné, či v konaní, v ktorom bolo predchádzajúce rozhodnutie vydané, došlo alebo nedošlo k procesným vadám. Pokiaľ nejde o najzávažnejšie vady nulity (zmätočnosti), sú tieto nedostatky právoplatnosťou rozhodnutia zhojené. Tieto účinky už dávnejšie našli svoje vyjadrenie v zásade, že res iudicata pro veritate accipitur (rozhodnutá vec sa považuje za pravdu).
33. S poukazom na uvedené súd bol aj toho názoru, že námietka žalovanej vznesená na nariadenom pojednávaní, týkajúca sa toho, že neboli splnené predpoklady na podanie správnej žaloby, je dôvodná. Súd síce v danej veci nie je viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí 6Ssk/8/2021, avšak s poukazom na existujúce rozhodnutia bol tiež toho názoru, že preskúmavanými oznámeniami nebol žalobca ako zamestnávateľ ukrátený na práve vyplývajúcom z článku 12 ods. 1 základného nariadenia, ako ani na ostatných ústavou garantovaných právach, pretože v prípade, ak osoba vykonáva činnosť
ako zamestnanec alebo SZČO v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu a článok 12 ods. 1 základného nariadenia predstavuje výnimku na základe splnenia predpokladov. Naviac, v danej veci už bolo rozhodnuté aj v nedávkových konaniach, v rámci čoho sa žalobca mohol domáhať ochrany svojich subjektívnych práv.
34. Záverom správny súd dodáva, že jeho pozornosti neušiel ani návrh na spojenie vecí, zaslaný žalovanou, ale vzhľadom na pokročilé štádium konania ho nevzhliadol za dôvodný. Naviac, má za to, že spojenie vecí v prípade, ak tieto skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania, predstavuje možnosť správneho súdu na spojenie a nie povinnosť, a v danom prípade správny súd nevzhliadol v takomto postupe ani hospodárnosť konania, preto návrh žalovanej na spojenie vecí zamietol. Uvedený procesný postup bol odobrený aj Najvyšším správnym súdom SR napr. v rozsudku sp. zn. 6Ssk/8/2021 zo dňa 15. 07. 2022, v rámci ktorého ani kasačný súd nezdieľal názor žalovanej, že nespojením označených právnych vecí na spoločné konanie došlo k nehospodárnemu postupu krajského súdu v konaní.
35. Preskúmaním žalobou napadnutých oznámení žalovanej zo dňa 17. 06. 2019 správny súd nezistil dôvody na ich zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
36. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli a to ani v rámci kasačného konania. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Rovnako tak nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, a to podľa ust. § 169 SSP a § 171 ods. 1 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom konania. Správny súd im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. V predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.