Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-55-2023.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Subarea
27Ek/55/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Generali Česká pojišťovna, a.s, Spálená 75/16, 110 00 Praha, IČO: 45 272 956, konajúci na území SR prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, proti povinnému: G. G., L.: X.X.XXXX, X, XXX XX J., o vymoženie 1 150,00 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.08.1.2023 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 1 150,00 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa 11.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2022 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie. 4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. 5. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. 6. Podľa § 166c ods. 1 ZKR, Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. 7. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 8. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. 9. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 10. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. 11. Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 12. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 14. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. 15. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. 16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vlastnou činnosťou zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXOdK/XX/XXXX zo dňa 19.12.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. XXX/XXXX dňa 23.12.2022, príslušný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:: G. G., L..: XX.XX.XXXX, J.: J. X, XXX XX J., uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil do funkcie správcu: JUDr. František Kočka, so sídlom kancelárie: Timonova 13, 040 01 Košice, zn. správcu: S715, oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Konkurzné konanie vedené pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. XXOdK/XX/XXXX ku dňu podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nebolo právoplatne ukončené, a teda konkurz naďalej prebieha. 17. Súd za účelom posúdenia momentu vzniku pohľadávky, resp. jej hmotnoprávneho základu, teda jej povahy si od Okresného súdu Košice II vyžiadal dňa 09.02.2023 súčinnosť v rozsahu predloženia súdneho spisu vedeného súdom pôvodu pod sp. zn.: XXC/XX/XXXX. Z predloženého súdneho spisu
súd zistil, že oprávnený povinného výzvou zo dňa 25.03.2019 vyzval na náhradu vyplateného poistného plnenia, pričom žaloba/ návrh na začatie konania bol na súd pôvodu podaný dňa 17.03.2022. Súd rovnako dospel k záveru, že žalobca (oprávnený) si nárok na zaplatenie sumy vo výške 1150,00 Eur spolu s príslušenstvom uplatnil titulom regresného nároku - nároku na vrátenie poistného plnenia podľa príslušných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 18. Poisťovňa, ktorá území Slovenskej republiky pôsobí v súlade so zákonom o poisťovníctve, uzatvára zmluvy a poskytuje služby na poli poisťovníctva v súlade s občianskym zákonníkom, prípade inými osobitnými právnymi predpismi o.i. aj zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). V rozsahu v akom poisťovňa uzatvára poistné zmluvy v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení s poistníkom za účelom vyplatenia poistného plnenia pre prípad, ak nastane poistná udalosť, vystupuje ako subjekt tohto konkrétneho záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o poistení (in concreto zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Za predpokladu, že nastanú podmienky vymienené v zmluve o poistení, resp. ak nastane škodová udalosť v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení, za ktorú poistník zodpovedá, je poisťovňa (v prípade naplnenia zákonných predpokladov) povinná poskytnúť poškodenému poistné plnenie (za škodcu - poistníka). Poisťovateľ je v takom prípade povinný uhradiť poškodenému celú „škodu“ (v širšom zmysle slova) podľa § 4 ods. 2 písm. a) až d) zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade boli naplnené podmienky upravené § 12 ods. 1 či 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ide o normatívne vyjadrenie regresného nároku poisťovateľa proti poistníkovi (či poistenému odlišného od poistníka) v osobitných prípadoch, inak tiež jeho t.z. postihového práva. V zmysle týchto zákonných ustanovení má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 19. Zhrnutím vyššie uvedeného súd uvádza nasledovné: v prípade vzniku škody je túto povinný nahradiť škodca v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Avšak v prípade, že škodca ako poistník uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (síce mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, je možné výnimočne uvedené uplatniť aj v prípade absencie jej uzavretia), je poisťovateľ povinný takto vzniknutú škodu nahradiť poškodenému za škodcu. Vzťah medzi poškodeným a škodcom je vzťah zodpovednosti za škodu, pričom v súlade s § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Vzťah medzi poisťovateľom a škodcom (poistníkom) je vzťahom záväzkoprávnym, ktorý vznikol zo zmluvy o poistení. V prípade naplnenia osobitných predpokladov upravených § 12 ods. 1 a 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení ma poisťovateľ voči škodcovi postihové právo - nárok na regres či náhradu toho, čo za neho (škodcu) poškodenému plnil. 20. Na tomto mieste považuje súd za dôležité poukázať na diametrálnu rozdielnosť regresného nároku podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a zákonnou cesiou podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ich vzťah k inštitútu oddlženia. Zatiaľ čo nárok poisťovateľa, ktorý na neho prešiel po poistenom voči škodcovi v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na náhradu škody, sa v rozsahu v akom bude tento uplatňovať poisťovateľ, považuje za uplatnenie náhrady škody voči škodcovi poškodeným samotným. Inými slovami (in aliis verbis), pohľadávka na náhradu škody prejde (zákonnou cesicou) priamo na poisťovateľa poškodeného. Tá je v rozsahu v akom bola spôsobená na zdraví alebo spôsobená úmyselným konaním nedotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Je tomu tak z jedného a prostého dôvodu a síce, ako súd už vyššie poukázal, ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu bez ohľadu na to, či ju uplatňuje sám poškodený alebo (jeho) poisťovateľ (pôjde napríklad o situáciu, kedy poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie titulom uzavretej poistnej zmluvy - havarijného poistenia). Na rozdiel od toho však v prípade uplatnenia nároku na regresnú náhradu poisťovateľa proti škodcovi, pričom v tomto prípade ide o jeho vlastného poistníka, táto pohľadávka nepožíva privilegované postavenie -pohľadávky nedotknutej oddlžením. V intenciách zákonných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Občianskeho zákonníka totiž nejde o pohľadávku zodpovednosti za škodu. 21. Na utvrdenie záverov súdom vyššie prezentovaných a nie menej dôležitým je fakt, že poisťovateľ na poli poisťovníctva pôsobí ako „podnikateľ“ v zmysle príslušných ustanovení obchodného zákonníka za účelom dosahovania zisku, kedy ten generuje plateným poistným. Za jeho zaplatenie má poistník v prípade, ak nastane náhodná (poistná) udalosť bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve, poistných podmienkach či v samotnom zákone, nárok na poskytnutie poistného plnenia. V rozsahu, v akom
poisťovateľ v tom ktorom prípade vyplatí poistné plnenie, bez ohľadu na to kto je jeho prijímateľom, teda môže a v prejednávanej veci aj išlo o osobu odlišnú od poistníka, sa prejaví vo sfére poisťovne „úbytkom“ majetku, ktorý však nemožno vykladať ako škodu v pravom zmysle slova. 22. Záverom súd už len dodáva, že pokiaľ ide o samotný moment vzniku pohľadávky, je treba analogicky použiť ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže v uvedenom prípade ide o právo poisťovne na uplatnenie nároku na náhradu poskytnutého poistného plnenia a nie povinnosť, môže vzniknúť najskôr uplatnením takéhoto práva, t.z. (o.i.) vyzvaním dlžníka na plnenie, či podaním žaloby na súd. 23. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým bola priznaná pohľadávka regresného nároku poisťovateľa, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Pohľadávka oprávneného taktiež nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, ale patrí medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze (§166a ods. 1 písm. a) ZoKR). 24. V súlade s citovaným ustanovením § 167f ZoKR, v zmysle ktorého na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a exekučné konanie už začaté, musí byť zastavené, súd konštatuje, že neboli splnené podmienky, aby súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a preto súd v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.